Túžite oboma rukami objať Vysoké Tatry? Uvelebiť sa vo vtáčom hniezde v korune stromov, alebo zaliezť do medvedieho brlohu? Pátrať po stopách živočíchov, dotknúť sa jeleňa, diviaka alebo orla? Alejou malinčia, černíc, čučoriedok a brusníc sa bosky prechádzať voňavým lístím a ihličím a učiť sa rozoznať šišku smreka obyčajného od šišky smrekovca opadavého? A to všetko v tôni lesa, obklopení zvukmi prírody, zurčaním potoka a životom pri jazere? Tak prijmite naše pozvanie do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Liptovské múzeum v Ružomberku sa dlhodobo usiluje sprístupniť svoje expozície všetkým. Malým i veľkým, návštevníkom bez obmedzenia, pamätá aj na deti s vývojovými poruchami, s poruchami správania, učenia sa, psychickými poruchami či s poruchou autistického spektra, na svoje si tu prídu aj milovníci kultúrneho a prírodného dedičstva s chronickými chorobami, zrakovým, sluchovým, telesným, mentálnym, či viacnásobným postihnutím. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo využili príležitosť a zapojili sa do projektu s názvom Otvorené múzeá – rozšírenie programových možností kultúrnych inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí. Na podnet Múzea šľachtických rodov Karwacjanov a Gładyszov v Gorliciach vytvorili na Liptove senzorický park, kde naplno zamestnáte zrak, sluch, čuch, chuť i hmat. Poľskí partneri prispeli radami, ako jednotlivé zóny navrhnúť, inšpirácie však ružomberskí múzejníci nasali aj na konferenciách o sprístupňovaní kultúrnych inštitúcií či počas konzultácií s organizáciami zastupujúcimi osoby s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia. Tak poďte spolu s nami nakuknúť, čo projekt do expozície Múzea liptovskej dediny v Pribyline priniesol.
V objatí prírody
„Približne 20 metrov za drevenou vstupnou bránou so šindľovou strieškou sa začína zážitkový chodník bosou nohou. V lete sa pokojne môžete vyzuť a vnímať teplučký piesok, chladivý guľatozrnný i ostrohranný štrk, kôru konárov stromov i drevenú guľatinu,“ pustila sa do virtuálnej prehliadky oddychovej zóny projektová manažérka múzea Marta Rusnáková. „Prvú zastávku tohto zábavno-náučného chodníka predstavuje vtáčie hniezdo. Urobené je z dreva a vypletené vŕbovými prútmi tak nahusto, že ak sa doň posadíte, uvidíte presne to, čo vidia malé vtáčence: len okraje hniezda a koruny stromov, vysoko v bútľavom kmeni dokonca zbadáte maketu Výra skalného. Môžete sa zastaviť pri medveďom brlohu a pobudnúť v ňom, vyšantiť sa na prekážkovej dráhe, cik-cak kladine, vahadlovej hojdačke, na lezeckej stene, rúčkovať vo výške alebo prejsť cez pohyblivé laná. Druhá časť oddychovej zóny sa nachádza pri vodnej ploche neďaleko mlyna s náhonom. Panorámu liptovskej prírody tu možno obdivovať z takmer osemmetrovej výšky dvojpodlažnej vyhliadkovej veže, drevenej rozhľadne postavenej podľa historickej predlohy pôvodnej rozhľadne na vrchu Zapač pri Liptovskom Hrádku. Krásne odtiaľ vidno Vysoké Tatry, a dokonca ani nevidiaci nie sú o tento pohľad ukrátení. V rozhľadni totiž máme z dreva vystrúhanú 3D maketu našich veľhôr, so šírkou cca 1 a výškou 0,8 metra. Rada by som upozornila aj na lavičky a záhradný gril, ktoré sú pri rozhľadni umiestnené, ale najmä na informačné tabuľky o vodných živočíchoch, ktoré v nádrži žijú.“
Stratiť sa určite nestratíte, aj keby ste sa na prechádzku vybrali sami. Vodiace línie sú po oboch okrajoch prírodného i zážitkového chodníka: okrem navigačného systému vo forme orientačných tabúľ a drevených šípok sú v niektorých miestach pevné drevené madlá, laná či kríčky černíc, malín a brusníc, nevidiacim a slabozrakým pomôže kamenná obruba chodníka. Povrch chodníka má pevnú mlatovú úpravu, vhodnú aj na prechádzky pre rodičov s detskými kočiarmi či ľudí na vozíku. V rámci projektu vznikne do konca roka 2021 aj mobilná aplikácia, ktorá ponúkne návštevníkom audiosprievodcu či sprievodcu v posunkovom jazyku a podrobnejší popis objektov Múzea liptovskej dediny a Považskej lesnej železnice v Pribyline. Ako zdroj informácií, samozrejme, neprehliadnite ani www.skanzenpribylina.sk.
Po stopách zvierat
„V pribylinskej oddychovej zóne máme tri druhy informačných tabuliek,“ vyratúva ďalej Marta Rusnáková. „Približujú faunu Liptova, stopy zvierat a pre náš región typické vodné živočíchy. Návštevníci so zrakovým postihnutím (ale nie len oni) si môžu prezrieť obrys živočícha, prečítať jeho pomenovanie (v slovenčine, poľštine i latinčine), a to v čiernotlači i v Braillovom písme. Pôvodne sme mysleli, že 3D tlačou vytvoríme aj vystúpené kontúry a Brailla pre nevidiacich, aj farebne atraktívny vizuál pre slabozrakých a vidiacich, ale nepodarilo sa to. Nakoniec sme preto dali vyrobiť, lepšie povedané vyrezať tabuľky z dreva. Uvidíme, aká bude ich životnosť – predsa len sú vystavené všetkým vplyvom počasia a zvedavých návštevníkov, pre každý prípad ale máme pripravenú aj inú alternatívu, z hladšieho materiálu.“
V objatí histórie
Liptovské múzeum v Ružomberku má okrem oddychovej zóny aj množstvo ďalších lákadiel. Mňa zaujala napr. výstava, za ktorú získalo ocenenie Slovenskej archeologickej spoločnosti, ktoré si prevzalo v apríli tohto roku. Zástupcu riaditeľa pre odbornú a lektorskú činnosť Liptovského múzea Rastislava Moldu som sa opýtala, či je aj táto expozícia „rukolapná“, teda či sa vystavených exponátov budeme môcť dotýkať.
„Áno, v našej novej archeologickej expozícií máme aj niekoľko replík zbierkových predmetov, ktoré si návštevníci môžu chytiť do rúk a vyskúšať. Naším zámerom bolo, aby si aj týmto spôsobom mohli „zažiť“ praveké a staroveké dejinné udalosti. Navyše, veľmi sa tešíme, že táto expozícia bude prístupná aj ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu. V sídelnej budove v Ružomberku, kde je inštalovaná, totiž v súčasnosti prebieha výstavba výťahu, na exteriérovom schodisku plánujeme osadiť schodiskovú plošinu, v zádverí je navrhnutá rampa. Koniec debarierizačných prác predpokladáme v máji – júni t. r. Keď sa to podarí, bude môcť akýkoľvek návštevník s telesným postihnutím, ktorý zavíta do Liptovského múzea v Ružomberku, vystúpiť na parkovisku z auta, zdolať vstupné schody, vojsť do haly múzea, výťahom sa vyviezť až do podkrovia a prezrieť si, mimochodom takisto unikát, našu expozíciu sakrálneho umenia,“ uzatvára Rastislav Molda.
Projekt Otvorené múzeá – rozšírenie programových možností kultúrnych inštitúcií v poľsko-slovenskom pohraničí je financovaný z programu Interreg (85 % z EFRR, 10 % zo štátneho rozpočtu). Informácie o projekte sú k dispozícii na dvojjazyčnej stránke www.muzeaotwarte.pl.
Dušana Blašková
