Každý pozorný poslucháč Rádia Slovensko rýchlo zbadá, že tento postreh nie je z mojej hlavy. Týka sa skutočnosti, ako pandémia ovplyvnila aj náš slovník, keď sa niektoré slová dostali z okraja slovnej zásoby do jej hlavného prúdu.
Ako príklad použijem slovo pendler – slovo prevzaté z nemčiny tu už bolo dávno, len sa používalo minimálne. Mnohých vraj poburuje. Osobne si myslím, že asi preto, lebo znie podobne ako gambler.
Mňa však zaujalo slovo iné. To, ktoré síce celkom na okraji štátnych slovných rezerv nebolo, ale ktorého frekvencia sa v dôsledku nových oblastí použitia zvýšila. Dištanc teda odstup je slovko, ktoré takisto nevyvoláva príliš pozitívne emócie. V športe je to zákaz činnosti, a keď športovec hrubým spôsobom poruší pravidlá či etiku, tak ho dostane. Keď si niekoho držíme od tela, tak je to tiež na dištanc. Aj ÚNSS sa v minulosti musela od niektorých vecí dištancovať, naposledy vlani od istej verejnej zbierky. Celkom bez emócií sa nám toto slovo objavuje v technike, tak máme dištančný rámik, dištančný stĺpik, dištančný pás, dokonca trestné právo pozná dištančný delikt, čiže trestný čin, ktorého následok sa prejaví inde, ako na mieste, kde bol spáchaný.
Školské vyučovanie na diaľku sa stalo komunikovanou spoločenskou témou. Hneď, ako ho niekto z odborných kruhov nazval dištančným, opanovalo toto slovo uvedený druh vyučovania a z našich úst a klávesníc preskočilo aj do iných oblastí života. Takže máme dištančné nákupy, porady i služby.
My môžeme dúfať len v jedno: že sa nikto nebude dištancovať od nás, pretože sa bez pozornosti vidiacich ľudí a verejnosti všeobecne len ťažko zaobídeme. Vo veľkom sa to snáď najbližšie pozitívne prejaví v septembri pri Bielej pastelke. Závisí to aj od nás.
Josef Zbranek