Z 35 našincov, ktorí o dušu spasenú bodkovali v máji v Košiciach a v júni v Banskej Bystrici, v Martine a v Trnave sme šiestich najúspešnejších v každej disciplíne v celkovom poradí bez ohľadu na umiestnenie v kvalifikačnom kole pozvali na sobotu 7. a nedeľu 8. decembra
do Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím do Bratislavy. Prišli. Sedemnásti. A poriadne sa im parilo z papierov, strojov i hláv.
Čítanie plné kresťanských i pohanských tradícií
Na stôl sme položili horiacu olejovú lampu, všetci sme sa výdatne posilnili cesnakom, jeho strúčikom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou sme urobili kríže na vchodové dvere, ale aj na čelo, sluchy, bradu a zápästie, ženám sme zakázali priasť, pracovať s ihlou, dokonca aj chodiť na návštevy, aby si o nich nemysleli, že prinášajú nešťastie. Súťažiť ale mohli. Čo to rozprávam? Museli! Najprísnejším porotcom bola Lucia – svätica i bosorka. Až 236 správne prečítaných slov ju presvedčilo o víťazstve Kvetoslavy Bedeovej, Zuzane Pohankovej so 196 priznala druhé a Diane Verešovej so 136 tretie miesto. V II. kategórii ju najväčšmi o svojich kvalitách presvedčila Jana Hrnčárová, ktorej sa podarilo bezchybne zdolať 77 slov, Mária Janáková, ktorej napočítala 58, pri Pavlovi Steigaufovi sa zastavila na čísle 53.
Raritné písanie
Na obrúsených kostiach, mrožích kloch a bambusových prútoch sme sa cez skúšobný diktát prekorčuľovali až do Rajeckej Lesnej. Tu nás vyše 300 postáv z lipového dreva pozvalo na vinobranie i dožinky, stali sme sa svedkom zvážania sena, stavania mája, dolovania rúd i pasenia oviec. Spoločne sme ukuli podkovu pre koňa, vyrobili modranskú keramiku, dokonca sa pustili do prenasledovania medveďa kradnúceho zo salaša ovcu. Slovom (a hlavne písmom), navštívili sme raritu – najväčší drevený pohyblivý betlehem na svete. Najúspešnejšie sa do jednotlivých výjavov začlenila Michaela Fučková, ktorá ich s 227 údermi za minútu prebádala takmer všetky. V pätách jej bol Ondrej Rosík (187) a Vladimír Hudák (161).
Štipka korektúry
Všetkých, ktorí sa do tejto disciplíny prihlásili na kvalifikačné kolá, sme si poriadne uctili. Ako sa patrí – chlebom. Soľ som vtedy sľubovala na finále a svoj sľub som aj dodržala. V máji a v júni sme hľadali 5 chýb, ale tu boli najlepší z najlepších, takže sme šli o krok vyššie. Onú šesticu tvorili chýbajúci mäkčeň, dvojhláska a čiarka, nesprávna predložka, tvrdka ako hrom a jedno nadbytočné písmenko. Otestujte sa! Máte na to 5 minút.
Sol nad zlato
Obyčajná soľ si poradí zo škvrnami od červeného vína, krvi i atramentu. Vybjeli záclony, zbaví pripálených zvyškov na panvici, čiernej patyny zo striebra výborná je pri čistení dreveného i rattanového nábytku.
Vzorom vám môžu byť Michaela Fučková, ktorá za 120 sekúnd odhalila všetky (a žiadnu ďalšiu si neprimyslela), Zuzana Pohanková, ktorá jej s časom 2,08 minúty dýchala na krk, a Iveta Zbranková, ktorej sa takisto podarilo nahrať 10 bodov, a to za rovných 5 minút.
Lekáreň
Zoznam šiestich liekov a (štyrmi kvalifikačnými kolami overené) kartičky s názvami medikamentov. Pochopiteľne, takisto šiestimi. Každý súťažiaci dostal originál z každého, vlastnú stopárku, iba úlohu mali všetci rovnakú: nájsť 4 krkolomné názvy, ktoré sa nachádzajú aj na zozname, aj na slížoch v obálke. V tejto disciplíne rozhodovali skutočne sekundy, posúďte sami: Diana Verešová všetko ukážkovo stihla za 1,28 minúty, Vladimír Hudák za 1,31 a Michaela Fučková za 1,33.
S bodkami najďalej zájdeš
Vravela som všetkým na počkanie a, našťastie, našlo sa dosť tých, pri ktorých tie bodky nepadali ako po náraze o stenu. Chcela by som sa veľmi pekne poďakovať kolegom a kamarátom, ktorí moje nápady podporili, a rovnako kolegom a kamarátom, ktorí moje nápady krotili. Ďakujem celému realizačnému tímu, spoločnostiam Martinus, Tyflocomp, Helga Stolz a Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ktoré pre víťazov zabezpečili vecné spomienky, Spojenej škole internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave, ktorá nás prichýlila i prestravovala, a, samozrejme, vám všetkým, ktorí ste Braillovmu písmu prišli vzdať hold. Zvlášť Kvetke Bedeovej, ktorej motivácia bola tak silná, že sa prvýkrát v živote odhodlala cestovať úplne sama, a to z Fiľakova až do Bratislavy. Porota túto lásku k Braillovmu písmu ocenila čestným uznaním. „za prekonanie samej seba“ tam stálo.
Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Dušana Blašková
