Kam sa výbor ZO Čadca pohol, tam akosi zakaždým narazil na otázky rodičov (členov i nečlenov) o výhodách a nevýhodách špeciálnych škôl a o vzdelávaní svojich nevidiacich a slabozrakých detí v škole bežného typu. Niektoré odpovede sa vynorili bez zaváhania, väčšina si však vyžadovala odborníkov.
Preto dal výbor hlavy dokopy a pustil sa do hľadania riešenia. Grantová komisia ÚNSS napokon z Kysúc dostala na posúdenie projekt s názvom Ak chcem byť úspešný, musím byť vzdelaný.
V dňoch 17. a 18. júna ste v Starej Bystrici a v jej okolí mohli stretnúť tak dvadsiatku ľudí, ktorých tu priviedla túžba po informáciách o prístupných spôsoboch vzdelávania detí so zrakovým postihnutím a tiež túžba po výmene skúseností s niekým, kto sa ocitol v rovnakej životnej situácii. Na podujatí sa zúčastnilo celkovo 15 účastníkov – 12 dlhoročných členov ZO Čadca a traja klienti KS Žilina, ktorí o členstvo v ÚNSS požiadali po pobyte. V číslach sa ukrýva päť mamičiek, jedno nevidiace, päť slabozrakých detí a štyria ich súrodenci bez zrakového postihnutia. Pozvanie ZO Čadca prijali aj renomovaní tyflopédi z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Spojenej školy internátnej v Levoči (CŠPP SŠI) Štefan Dredan a Jozef Hlubovič. Zástupkyňou školy bežného typu bola Jana Kadášová, špeciálna pedagogička zo ZŠ v Starej Bystrici, kde spolu s vidiacimi rovesníkmi derie školské lavice jedno nevidiace dievčatko.
Najprv práca…
Levočania veľmi podrobne rozobrali problematiku zrakového postihnutia v rámci školského systému (vrátane špeciálno-pedagogickej diagnostiky a kompenzácií).
„Hovorili o tom, ktorá legislatíva a ktoré inštitúcie riešia vzdelávanie detí so zrakovým postihnutím,“ pustila sa do predstavenia projektu predsedníčka ZO Čadca Lýdia Oravcová. „Rodičia sa vďaka našim hosťom dozvedeli krok po kroku všetko, čo by mali so svojím dieťaťom priebežne absolvovať, teda všetko, čo im pomôže pri rozhodovaní o optimálnom spôsobe vzdelávania svojho nevidiaceho či slabozrakého potomka. Priblížili im plusy aj mínusy inkluzívneho vzdelávania a vzdelávania na špeciálnych školách pre deti so zrakovým postihnutím. Žiadnu alternatívu ale nepreferovali, voľbu nechali na rodičov,“ zdôraznila Oravcová.
V prednáškach nechýbali ani cenné rady, ako sa vyhnúť častým a niekedy skutočne fatálnym chybám, akou môže byť napr. absencia špeciálneho pedagóga. Samozrejme, nikdy nezaškodí povypytovať sa, či na danej škole majú so žiakom so zrakovým postihnutím skúsenosti, vhodné vybavenie, resp. vôbec ochotu pustiť sa do integrácie.
„Odznelo toho veľmi veľa,“ nevedel si projekt vynachváliť tajomník ZO Čadca Peter Halada. „Pán Dredan napríklad kládol dôraz na to, aby si rodičia pozorne všímali detaily, ktoré sú charakteristickým prejavom postupnej straty zraku. Dieťa totiž dokáže do určitej miery kompenzovať zhoršenie videnia (jednak pružnosťou šošovky, jednak zapojením ostatných zmyslov), takže si rodičia zmenu nevšimnú včas. Následné zhoršenie prospechu je potom zväčša pripisované nedostatočnej príprave na vyučovanie. Na súvislosť s progredujúcim ochorením očí sa príde až neskôr,“ približuje Halada to, čo rodičov upútalo. „Mimoriadne zaujali aj slová Jozefa Hluboviča, ktorý sa venoval spôsobu výučby predmetov, kde je prijímanie informácií a ich praktická aplikácia pre nevidiacich a slabozrakých náročnejšia. Prítomní sa dozvedeli napríklad o možnostiach, ktoré poskytujú moderné editory pri výučbe matematiky.“
Medzi rodičmi a špecialistami z CŠPP SŠI sa napokon rozprúdila živá diskusia. Pani Oravcová zo ZO mi prezradila, že hlavnými témami boli psychotesty, ktorými musia deti prejsť pred nástupom do školy, spôsoby klasifikácie pri integrovanom vzdelávaní, záväzky, ktoré na seba vzdelávacia inštitúcia berie, keď do svojich lavíc posadí nevidiaceho či slabozrakého žiaka, ale aj to, ako je to v takomto prípade so zabezpečením optických a kompenzačných pomôcok.
Zaujímavý pohľad na inkluzívne vzdelávanie priamo z praxe priniesla aj špeciálna pedagogička zo ZŠ v Starej Bystrici. „Jana Kadášová sa s nami podelila so svojou konkrétnou skúsenosťou s dievčatkom so zrakovým postihnutím. Spomínala na najrôznejšie techniky – modelovanie z plastelíny, vystrihovanie, zväčšovacie programy, ktorými rozjasňovala nejasnosti a na prerod žiačky s podpriemernými výsledkami na žiačku s veľmi dobrým prospechom,“ doplnil Halada.
Ste zvedaví, ako zvládli toľké informácie deti? Jednoducho – na ihrisku, žinenkách, fitloptách, s knihami, hračkami či so spoločenskými hrami.
… potom zábava
„Voľno-časové aktivity sme pre účastníkov pripravili tak, aby sa rodiny zblížili a deti mali poriadny zážitok,“ povedala mi Lýdia Oravcová.
A veru vybrané prostredie bolo na to ako stvorené – Lesopark Lány, Slovenský Orloj v Starej Bystrici, Skanzen Vychylovka a jazda na parnom vlaku cez kysuckú dedinu. „Rušňovodič si uvedomoval, akých pasažierov vezie, preto pískal viac, než je to obvyklé, čo u detí vyvolalo mimoriadnu veselosť,“ spomína s úsmevom predsedníčka ZO.
Výletníkov očarila aj návšteva múzea historických parných rušňov a prehliadka modelu starobylej železničky, kde sa preháňali makety vlakov. Schladila ich supermoderná hokejová hala MM Aréna v Krásne nad Kysucou.
Zo spätných väzieb
„Veľmi sme sa tešili na projekt, na iné maminy s deťmi a na pripravený program. Bolo to všetko perfektné…Vyšlo nám počasie, ubytovanie, strava, výlety po okolí aj prednášky boli skvelé. Veľmi zaujímavá a užitočná bola prednáška a následná diskusia s pedagógmi z Levoče, s maminami aj pani Oravcovou. Poskytli nám veľmi aktuálne informácie o vzdelávaní, o pomôckach, o možnostiach, ako čo najlepšie pomôcť svojmu dieťaťu doma i v škole. Zoznámila som sa so skvelými maminami a ich ratolesťami. Večer sme mali na chodbe názornú ukážku používania čítačiek, lúp, zošitov, ale aj detských hier určených práve pre deti so zrakovým postihnutím. Veľmi pekne ďakujem Pánu Bohu a všetkým, ktorí tento úžasný projekt pre nás pripravili. Veľmi sa tešíme na REPETE,“ ďakuje Petra Škorvánková z Oščadnice, mama sedemročnej slabozrakej Lenky.
Dušana Blašková
