Autorská a čitateľská súťaž o ceny
V prvom čísle Dúhy sme vyhlásili súťaž pre autorov a čitateľov. V nej sa chceme venovať humorným situáciám, s ktorými sa v živote stretávajú nevidiaci a slabozrakí ľudia – s takzvanými „slepeckými trapasmi“. Uverejňujeme 1. kolo – prvých päť príbehov od piatich autorov. Hlasovať môžete už teraz.
- Nehrajme sa na vidiacich
Vracali sme sa s osobnou asistentkou z Bratislavy, kde som absolvovala lekárske vyšetrenia. Do odchodu autobusu nám ostávala ešte takmer hodina. Vonku chladno. Tak sme sa dohodli, že nám Alenka pôjde kúpiť niečo na zahryznutie a ja ju počkám na sedačkách pod stenou s cestovným poriadkom. Dala mi do rúk nejaký časopis, ktorý mala na zahnanie nudy, kým ma čakala pred ordináciou, a išla si po svojom. Okolo mňa rôzne hlasy, typy chôdze a vône – nie vždy prešli bežní cestujúci. Občas sa mihol aj niekto, o kom bolo jasné, že práčku a sprchu nestretol už nejaký ten deň. Aby to takýchto ľudí nelákalo k rozhovoru s babou sediacou a zízajúcou pánu Bohu do okien, otvorila som si časopis a listovala som si v ňom. Chcela som pôsobiť ako niekto, kto si „normálne“ prezerá časopis. Nebola som ani v polovici, keď sa predo mnou pristavili kroky – človek, ktorý patril práve do tej „necestujúcej“ kategórie. A pozerá na mňa – pohľad skrátka cítite. „Len ma prosím ťa neoslov, nemám chuť sa s tebou rozprávať!“, vysielam k dotyčnému nekomunikatívne vlny a tvárim sa, že som sa začítala do neskutočne zaujímavého článku. Dotyčný však so záujmom hľadí ďalej. Po chvíľke sa aj ozval: „Mladá pani?“ Nereagujem. „Mladá pani,“ podišiel bližšie a to už sa nedalo ignorovať: „To hovoríte mne?“
„Vy nevidíte, však?“ pýta sa dotyčný pán.
„Ale áno, vidím, prečo si myslíte …?“, chabo sa bránim.
„No, lebo ten časopis čo ´čítate´, máte dole hlavou,“ hovorí mi.
Ten, kto ma pozná, toho moja reakcia vôbec neprekvapí – pochytil ma veľký smiech. A to bolo práve to, čo dotyčného odo mňa odohnalo: baba, ktorá nevidí, hoci sa tvári, že vidí a ešte k tomu je aj nepríčetná. To bolo veľa už asi aj na neho.
(eka)
- Odvezieme psíčka
Uháňam si to s Corrou (moja prvá vodiaca sprievodkyňa) z práce domov. Corrina je náruživá cestovateľka. Rada chodí síce aj pešo, ale beda, keď uvidí niečo, čo má kolesá. Len zrazu zrýchli krok a… už sa aj šinie kamsi. V zlomku sekundy mi došlo, že na našom chodníku je zaparkované auto, že to „fáro“ má otvorené pravé predné dvere a že čaká… No prááávdaže na nás! Corra sa nestará. Už aj si líha pod sedadlo. Nestačím ani zareagovať.
Vtom zozadu počujem dve deti, ako sa smejú a hovoria tatkovi – vodičovi: „Ociii! Odvezieme psíčka a maminu necháme tu.“ Začal sa smiať aj pán šofér. Ja by som sa od hanby bola najradšej pod zem prepadla. Ale čo už so psiskom!? Nedalo sa s ňou po zlotky, tak som sa zasmiala tiež a dala sa s rodinkou do reči. Nakoniec sa náš trapas milo skončil a ja som vďaka nemu spoznala veľmi milú famíliu.
Snežienka
- Plná prázdna fľaša
Vždy som radšej cestoval vlakom. Okrem iného aj preto, lebo sa tam dá ísť na WC. Ale načo hneď WC, veď sedemhodinová cesta z Trnavy do Levoče sa ešte len začala. Tak si teda sedím a čítam. Prvý smäd ma prepadol niekde pred Topoľčanmi. Otvorím dvojlitrovú fľašu a schuti sa napijem. Kto by vo veku dospievania s plnou fľašou v ruke myslel na vrchnák? Zrazu ju nemám čím zazátkovať. Šúcham nohami, prehmatávam sa ako na colnici v Izraeli a nič. To budem teraz celú cestu držať takmer plnú fľašu? Nuž teda pijem, pijem a pijem. V rozpore s logikou i mechúrom.
V Prievidzi som takmer na dne. Teda fľaša je na dne. A tu ma osloví milý ženský hlas: „Nie je toto náhodou váš vrchnák? Asi ste ho stratili…“ Poďakujem sa a zatváram prázdnu fľašu. V Prievidzi je polhodinová prestávka. Hurá na WC!
PS: Možno sa čudujete, prečo som nepožiadal o pomoc spolucestujúcich. Keby aj nenašli môj vrchnák, možno by mali nejaký svoj zvyšný. Nuž, vtedy som sa akosi hanbil. Ale dnes už viem, že kto sa hanbí, má… plné vnútornosti.
(hm)
- Máte to naopak
Väčšinou v autobuse počúvam cudzie rozhovory alebo telefonáty. Ale, keď sa fakt už nič nedeje, siahnem po mp3 prehrávači. Keďže nevidím, je nastavený tak, že obrazovka je tmavá. Tak si hľadám, čo by som si asi pustil, keď ma zrazu osloví neznámy ženský hlas: „Zapnem ti to?“
Na zastávke sa pokúšam komusi dovolať. Aby som počul, čo robím, telefón mám otočený obrazovkou od seba, reproduktorom k uchu. Náhodnému okoloidúcemu to nedá a na celú vec ma upozorní: „Máš to naopak.“
(or)
- V klientskom centre
„Ale dnes naozaj nemám čas tam s tebou ísť!,“ reaguje osobná asistentka na moju požiadavku. Nemám jej to za zlé, však zajtra je zelený štvrtok. Zaplatiť daň za byt a smetné to dám aj sám. A som v klientskom centre nad elektronickým panelom, na ktorom si musím dotykom vybrať položku resp. oddelenie, s ktorým chcem riešiť svoju záležitosť a zariadenie mi vydá poradové číslo. Ako tak z blízka čumím, začnú zo stroja vybiehať papieriky s čísielkami. Nečudo. Tu som sa dotkol nosom, na iných miestach klopli okuliare. V ruke držím tri rôzne čísla – ktoré je to správne?
Už som zistil, kde je položka pokladňa, tak sa jej dotknem a zistím, na ktoré z predchádzajúcich čísel bude nadväzovať a …
„Potrebujete pomôcť?,“ hovorí mi úradníčka mestského úradu, ktorá ma pozná po mene. „Joj, vďačne.“ A vysvetľujem. So zadržiavaným úsmevom ide so mnou do pokladne. Hovorí mi, že už svieti moje číslo. No, a ja pridávam neznámej ešte jedno poďakovanie aj z tohto miesta.
(jz)
Aké sú pravidlá
V číslach 2 až 5 zverejníme minimálne päť príbehov a vy, čitatelia, svojím hlasovaním rozhodnete o víťaznom príbehu. Víťaz každého kola postúpi do finále, ktoré zverejníme v Dúhovke číslo 6.
Platí:
- Jedna osoba resp. jeden e-mail = jedno hlasovanie v každom kole.
- Každý hlasujúci má k dispozícii 3 body, ktoré ľubovoľne pridelí jednotlivým príbehom, to znamená, že môže svoje 3 body dať jednému príbehu, alebo trom príbehom prideliť po 1 bode, prípadne jednému príbehu dať 2 body, druhému 1 bod.
- Text hlasovania: číslo a názov príbehu, počet bodov. K tomu hlasujúci pridá svoje meno, priezvisko, adresu a telefonický kontakt.
- Ak niekto zahlasuje anonymne alebo pridelí vyšší počet bodov ako 3, jeho hlas je neplatný.
- O víťazovi kola – finalistovi rozhoduje počet získaných bodov. V prípade rovnosti bodov víťazí príbeh, ktorý oslovil väčší počet hlasujúcich, tzn. od troch po 1 bode je viac ako 3 body od jedného. Keď ani toto kritérium nerozhodne, postupuje celé víťazné duo, či trio atď. Víťazný príbeh bude odmenený vecnou cenou.
- Vecnú cenu získa v každom kole aj vyžrebovaný hlasujúci.
- O absolútnom víťazovi rozhodnú opäť čitatelia vo finálovom kole rovnakým spôsobom hlasovania. Vo finále už odmeníme troch hlasujúcich a adekvátne aj absolútneho víťaza.
Hlasy z 1. kola môžete posielať do stredy 30. mája 2018, písomne i v Braillovom písme na adresu: Úrad ÚNSS, časopis Dúhovka, Sekulská 1, 842 50 Bratislava, e-mailom na duha@unss.sk, do predmetu správy napíšte „Hlasovanie“.
Nezabudnite nám posielať aj svoje trapasy, ktoré prídu do hore uvedeného dátumu, majú nádej na uverejnenie v 3. čísle.
Josef Zbranek
