Víťazná práca Súťaže braillovských esejí z roku 2021
Štvorhlasný chór pre šesťbodového génia
Každoročne sa na čítanie braillovských esejí teším. Téma je mi dôverne známa, ale predsa len má každý z nás dotyk s Braillovým písmom trochu iný a v prácach sa to vždy prejaví.
Dotknúť sa umenia
Každý človek je individualita. Niekoho výtvarné umenie zaujíma, iný sa oň ani neobzrie, neoslovuje ho. Možnosť zoznámiť sa s ním by ale mali mať všetci.
Prečítaj ma, koľko ma je
Dezén na textilnom materiáli a na prírodnej koži, ktorý nie je iba samoúčelný ornament, ale ktorý sa stáva nositeľom posolstva, reprezentantom našej kolektívnej pamäte, dedičstva ukrytého v ľudovom remesle a ľudovej slovesnosti.
Nahováračky
Ak ste sa v júni tohto roku obšmietali okolo Múzea letectva v malebnom Krakove, určite ste si všimli niekoľko skupiniek ľudí, ktoré sa doň hore pachtili. Jedni niesli akési drevené skladačky, druhí reliéfne obrázky z plastu, ďalší ľudové kroje.
Dejiny v jazyku slovenskom písané
- Preklad zo slovenského do latinského jazyka dľa Süpfla II. Článok Kreter.
2. Preklad z latinského do slovenského jazyka Cicero De officis Liber III. caput X.
3. Preklad z gréckeho do slovenského jazyka Homeri ilias Carmen X, v. 144-190.
Drotár, diskdžokej, maratónec
Aj vám sa zdá, že tieto tri profesie k sebe akosi nepasujú? Že je každá z iného sveta? Nočný život dídžeja, náročná životospráva vrcholového športovca a k tomu tradičné ľudové remeslo, v ktorom je dokonca špička.
Nevidieť neznamená nevnímať
Ak by sa všetci striktne držali pravidiel, bola by jedna fotka ako druhá, druhá ako tretia, tretia ako tisíca. Šmrnc im dodá práve osobitý pohľad autora, dnes už nie tak zriedkavo aj autora so zrakovým postihnutím. Jedného takého som pre vás našla. Bez fotoaparátu mu hovoria Ľubomír Pavelčák, s ním Lichoočko.
Všetkým, čo udržia tajomstvo!
K Tomášovskému domu konča dediny sme nikdy nesmeli. Starká hovorievala, že nás tam vietor uchytí a odnesie do hory, odkiaľ už nikdy nenájdeme cesty späť, čo by sme sa ako usilovali. A nedaj Boh, aby sme stretli toho divocha, čo v ňom býva, s vlkmi sa zhovára a s ľuďmi slovka neprerečie. Starý otec sa vtedy len usmieva popod strapaté fúziská a vypúšťa lenivé krúžky z briarky.