Môžeme s istotou povedať, že slovíčko podcast sa stáva, resp. už sa stalo pevnou súčasťou našich slovníkov. Tento populárny formát a jeden z fenoménov dneška si našiel cestu k mnohým audiochtivým surferom.
Od decembra 2022 pribudol do podcastovej rodiny ďalší člen s názvom Pohľady na život (View of Life) z produkcie Európskej únie nevidiacich (EBU).
Pohľady na život vychádzajú v angličtine v spolupráci s rakúskou ORF pod moderátorskou taktovkou novinára Juliusa Kratkeho približne raz za mesiac, nie však so striktnou pravidelnosťou. A keďže v prípade EBU je zvuk podcastu obohatený aj o obraz, tvorcovia ho prezentujú ako videocast. Jednotlivé epizódy v dĺžke 6 až 12 minút si môžete prehrať cez web portál Vimeo alebo stránku EBU.
Čomu sa videocast venuje?
EBU v ňom prezentuje situáciu nevidiacich a slabozrakých naprieč Európou vďaka rozhovorom so zástupcami členských organizácií EBU a s ďalšími ľuďmi z rôznych krajín. Cieľom je poukázať na výzvy, ktoré treba na ceste za inklúziou osôb so zrakovým postihnutím (ZrP) prekonať, informovať o existujúcich riešeniach, príkladoch dobrej praxe z jednotlivých krajín, prinášať debatu v kľúčových oblastiach a celkovo prispieť svojou trochou k rozvoju hnutia nevidiacich a slabozrakých.
V hľadáčiku tvorcov je viacero oblastí. Napr. inkluzívne vzdelávanie, digitálna prístupnosť, prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalším službám.
„Šírenie povedomia o existujúcich možnostiach, riešeniach, problémoch i výzvach je pri budovaní inkluzívneho prostredia veľmi podstatné,“ hovorí Lars Bosselmann, výkonný riaditeľ EBU a jeden z iniciátorov tohto projektu.
Na Vimeo momentálne nájdete 9 epizód, v rámci ktorých odprezentovali ľudí a organizácie napr. z Fínska, Poľska, Írska, Nemecka, Čiernej Hory či Dánska. Predstavíme si teraz niektoré z nich. Takže, pripútajte sa, budeme cestovať naprieč Európou!
Fínsko
Hostkou druhej epizódy bola Elisa Montonen, členka Fínskej federácie ľudí so ZrP z Helsínk. Elisa pracuje vo federácii ako poradkyňa pre práva ľudí a sociálne zabezpečenie, jej úlohou je byť v priamom kontakte s nevidiacimi a slabozrakými klientmi.
„Zavolá mi napr. 80-ročná pani, ktorej práve diagnostikovali zrakové postihnutie, alebo ma kontaktuje mladší klient so ZrP v produktívnom veku, ktorému úrad neschválil pracovného asistenta a je potrebné pripraviť odvolanie, príp. konzultovať s právnikom,“ vysvetľuje Elisa Montonen svoju pracovnú náplň. Sama má zrakové postihnutie, používa hlasový výstup a brailový riadok. Niekedy sama potrebuje pomoc osobného asistenta.
A aká je situácia nevidiacich a slabozrakých vo Fínsku? „Tu sa najčastejšie stretnete so zrakovým postihnutím u seniorov najmä kvôli zelenému zákalu. Prístupnosť v oblasti digitálnych technológií a zastavaného prostredia sa neustále zlepšuje, no stále je čo vylepšiť, a preto sme tu,“ zdôrazňuje Elisa Montonen a dodáva, že predovšetkým kvôli starším ľuďom nepresadzujú len digitálne riešenia, keďže je pre nich náročnejšie začať vo vyššom veku používať asistenčné technológie. „Máme zákon o službách pre ľudí so zdravotným postihnutím, čo znamená, že môžete získať určité služby. Musí to však prejsť schvaľovacím procesom vo vašej domovskej komúne, a keď splníte kritériá, získate pomoc.“
Nevidiaci a slabozrakí bežne študujú a pracujú s vidiacimi v mnohých oblastiach a rôznych profesiách. Zhruba 40% z nich má zamestnanie.
Budúcnosť vidí Elisa predovšetkým v zlepšovaní digitálnej a architektonickej prístupnosti. „Nesmieme do budúcna zabudnúť ani na seniorov so ZrP, ktorí sú veľmi početnou skupinou a vyžadujú si tradičné formy komunikácie,“ uzatvára Elisa Montonen.
Česká republika
Hosťom tretej epizódy bol prezident Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých (SONS) Ľuboš Zajíc.
„SONS je jedinou organizáciou svojho druhu u nás, ktorá zastupuje ľudí so ZrP a aktívne pre nich vykonáva advokačnú činnosť. Pôsobíme vo viac ako šesťdesiatich mestách. Nevidiaci a slabozrakí sú u nás rozptýlení po celej krajine, nie sú koncentrovaní do niekoľkých zariadení, ako to bolo pred rokom 1989. Často majú nedostatok špecifických zručností napr. v oblasti orientácie či používania braila. Je oveľa viac možností vzdelávania vrátane univerzít. Reálna zamestnanosť je však v porovnaní s minulosťou zrejme nižšia. Životné podmienky, a to predovšetkým vďaka dostupnosti kompenzačných pomôcok, sú výrazne lepšie ako kedysi.“
„Do budúcnosti musíme pokračovať v obhajobe práv ľudí so ZrP a sústrediť sa na prístupnosť zariadení, IT služieb či zabezpečiť práva držiteľom vodiacich psov. Nesmieme sa zmieriť s poklesom životnej úrovne našej komunity spôsobenej infláciou,“ myslí si prezident SONS Ľuboš Zajíc.
Nemecko
V štvrtej epizóde podcastu sa Julius Kratky rozprával s Reinerom Delgadom z Nemeckej federácie nevidiacich a slabozrakých, kde má na starosti sociálne záležitosti. Federácia je strešnou organizáciou, ktorá združuje 19 regionálnych členských asociácií a 35 ďalších organizácií pracujúcich pre ľudí so ZrP.
„Snažíme sa pomáhať v mnohých oblastiach. Ako v strešnej organizácii značnú časť agendy tvorí legislatívna činnosť, a to nielen na národnej úrovni, ale takisto v spolupráci s EBU na úrovni EÚ, čo má čoraz väčšiu dôležitosť. Osobne sa špecializujem na vzdelávanie, ktoré je u nás tak trochu zložité. Je organizované v jednotlivých spolkových republikách, preto je ťažšie nachádzať spoločné celonárodné riešenia. Ďalšou oblasťou je práca pre hluchoslepých ľudí, pre ktorých je veľký problém dosiahnuť právo na osobného asistenta,“ podčiarkuje Reiner Delgado.
Jednou z najdôležitejších vecí v oblasti vzdelávania sú podľa Delgada špecifické zručnosti detí so ZrP, ktoré nazývajú druhé kurikulum. Ide o výučbu čítania a písania, matematické znalosti atď. „Trpíme nedostatkom skúsených učiteľov – špecialistov na rozvoj týchto zručností. Musíme presviedčať štát a univerzity, aby venovali väčšiu pozornosť špeciálnej pedagogike a platili za túto prácu adekvátnu mzdu,“ vysvetľuje Delgado.
Pre ľudí so ZrP v Nemecku je stále čo zlepšovať. Nevidiaci si dosť ťažko nájdu prácu. Zamestnávatelia nie sú presvedčení, že môžu vykonávať svoju prácu dobre. Je možné získať pracovného asistenta či technické pomôcky ako brailový riadok, zväčšovací softvér a pod. Problémom však je, že dostať túto formu podpory trvá aj pol roka, čo je pre zamestnávateľa príliš dlhá doba.
„Keď človek stratí zrak v seniorskom veku, dostane podstatne menej podpory a možností rehabilitácie než ostatní. Toto musíme zmeniť. Myslím si, že rovnaký problém majú i ďalšie krajiny. Spoločnosť by si mala uvedomiť, že ľudia vo vyššom veku potrebujú nielen opatrovateľskú starostlivosť ale aj rehabilitáciu,“ hovorí Reiner Delgado. Z hľadiska budúcnosti vkladá nádej najmä do ďalšieho rozvoja technológií: „Zoberme si smartfóny, ktoré dnes dokážu zaujímavé veci a pre nevidiacich sú už vcelku prístupné. Toto bolo pred pätnástimi rokmi nepredstaviteľné. Verím, že oblasť techniky a umelej inteligencie ponúkne ďalšie riešenia, ktoré uľahčia život ľuďom so ZrP a prinesú im väčšiu nezávislosť.“
Dánsko
Hosťom deviatej epizódy bol prezident Dánskej asociácie nevidiacich Ask Løvbjerg Abildgaard, ktorý činnosť svojej organizácie predstavil týmito slovami: „Ponúkame viacero služieb, napr. poradenstvo pri poskytovaní pomoci miestnymi úradmi. Ďalšou oblasťou sú mladí ľudia, u ktorých, žiaľ, badáme klesajúci trend v úrovni vzdelania, čo je prekvapivé, nakoľko vo všeobecnosti táto úroveň u nás stúpa. Je to tiež v protiklade s faktom, že situácia väčšiny ľudí sa vďaka pokroku technológií zlepšuje. Toto je jeden z dôležitých problémov, ktoré nás aktuálne zamestnávajú. Ďalej by som spomenul staršiu generáciu ľudí, ktorí strácajú zrak. V Dánsku nemáme jasne ukotvené právo na rehabilitáciu po strate zraku. V súvislosti so staršími je situácia zložitá, pretože často stratu zraku berú ako prirodzený dôsledok veku, no aj v ich prípade ide o vážne zdravotné postihnutie a mali by dostať rovnakú pomoc, akú majú k dispozícii iní.“
Prezident Abildgaard sa intenzívne angažuje v oblasti tvorby politiky pre ľudí so ZrP. Ako hlavné princípy tu vidí – primäť miestne úrady, aby pochopili, že rehabilitácia ľudí so ZrP, špeciálne tých mladších, je veľmi špecializovaná úloha, na ktorú nie sú úplne pripravení a mali by ju posunúť na úroveň dánskych regiónov. Ďalej sa snažia, aby štátne autority zaviedli štandardy kvality v službách pre ľudí so ZrP rovnaké pre celú krajinu. Dialóg s partnermi hodnotí nasledovne: „Máme dobrú komunikáciu s členmi parlamentu a s úradníkmi, avšak výzvou zostáva fakt, že do debaty musíme zahrnúť všetkých aktérov súčasne, aby sme dosiahli reálny výsledok.“
Aj v Dánsku, podobne ako v iných krajinách, znižuje inflácia životnú úroveň ľudí so ZrP, z ktorých mnohí sú závislí od podpory štátu a tá za infláciou zaostáva. Dôkazom toho je skutočnosť, že v poslednom období dostávajú v asociácii viac žiadostí o individuálnu finančnú pomoc odôvodnenú zlou ekonomickou situáciou.
Ako vidíme, viaceré problémy sú v krajinách EÚ podobné tým našim. Práve to je jedným z hlavných cieľov videocastu Pohľady na život – dozvedieť sa o sebe viac. Veríme, že séria rozhovorov vás zaujala a niektoré z nich si pozriete.
Stanislav Sokol
