Pod olympijskými bodkami

V sobotu 25. mája v Košiciach a v júni hneď trikrát – v stredu 12. v Banskej Bystrici, v piatok 21. v Martine a napokon v piatok 28. v Trnave nám celkovo 35 našincov predviedlo v štyroch disciplínach šikovnosť svojich prstov. Konali sa totiž kvalifikačné kolá už 2. ročníka Braillovskej olympiády. 

 

Prihlasovací formulár bol prístupný každému krajanovi so zrakovým postihnutím bez ohľadu na to, čo sa mu skvie v občianskom preukaze pri dátume narodenia či trvalom bydlisku. Niekoľko podmienok sme ale predsa len dali – schopnosť čítať Braillovo písmo hmatom, písať ho na mechanickom písacom stroji pre nevidiacich a, samozrejme, včasná on-line registrácia. Päť dní pred konaním konkrétneho kvalifikačného kola, resp. po naplnení stanovenej kapacity na každé z nich, t. j. 12 súťažiacich, sme formuláru zakázali spolupracovať. Poslúchol. V plánoch ohľadom celoštátneho finále sa vyskytuje november, Bratislava a pozvánky pre šiestich najúspešnejších súťažiacich v každej disciplíne v celkovom poradí bez ohľadu na umiestnenie v kvalifikačnom kole.

 

Voňavé čítanie

Široký, obojstranne vybodkovaný papier zaviedol súťažiacich do dávnej histórie. Do starého Egypta, kde sa rasca, majorán, aníz, škorica a škoricovník používali aj pri procese mumifikácie, či ako farbivá, konzervanty, zložky voňaviek a kozmetiky. Do čias, keď čierne korenie preberalo úlohu platidla a jedna jeho unca sa predávala za uncu zlata. K tomu, že obchodníci neraz pôvod korenín zahmlievali a že v 5. storočí pred n. l. Arabi všade rozprávali, že škoricovník rastie v afrických močariskách, strážený divokými škriekajúcimi netopiermi, sa zo súťažiacich nedostal nikto. Vyčlenené dve minúty nestačili. V I. kategórii, kde súťažili tí, ktorí sa Braillovo písmo naučili na I. stupni ZŠ, sa k nim najbližšie dostali Zuzana Pohanková (186 čisto prečítaných slov), Monika Porubčanská (160), Diana Verešová (124) a Helena Mikušincová (110). Tí, ktorí sa dešifrovať bodky učili neskôr, boli zaradení do II. kategórie. Tu obsadili prvé miesta Jana Hrnčárová (70 čisto prečítaných slov), Ján Virasztó (43) a Norbert Ondrejka (15).

 

Žena čítajúca braillovým písmom.
Zuzana Pohanková číta príbeh korenín. Autor: Ján Miškovič Mišiak

 

Dobrodružné písanie

Tentoraz sme sa ponárali do morských hlbín. Hľadali sme rybu, ktorá má hlavu ako kôň, chvost ako opica, vak ako kengura, oči ako chameleón a pancier ako hmyz. Na dno riasami zarastených teplých plytkých vôd sa za morským koníkom za tie tri minúty takisto nedostal nik. No ale uznajte sami – kto by to zvládol s takou záťažou akou je pichťák?! Sem-tam sa mi zdalo, že tie stroje majú väčšiu trému než všetci súťažiaci dokopy. Úsmevných preklepov bolo viacero, môj absolútny favorit je však neobsadená piata pozícia šesťbodu a nadpis Z morských blbín. Najlepšie predpoklady stať sa potápačmi majú podľa výsledkov kvalifikačných kôl Michaela Fučková (178 úderov za minútu), Kvetoslava Holešťáková (152), Miriam Genská (150) a Dominika Pozdechová (129).

 

Chutná korektúra

Všetkých, ktorí sa prihlásili do tejto disciplíny, sme si poriadne uctili. Ako sa patrí – chlebom a… no, soľ asi ponecháme na finále. Súťažiaci nemohli vedieť presný počet chýb, vám ale prezradím, že ich bolo 5: chýbajúca čiarka, nesprávne umiestnená medzera, chýbajúce veľké písmeno, zlá koncovka a tvrdka ako hrom. Schválne, nájdete ich?

 

Tip

Pri kúpe chleba si nevšímajte len to či je svetlý alebo tmavý. V zložení musí byť uvedené „celozrnná “múka a musí jej byť viac ako ostatných zložiek. vtedy má vyšší obsah vlákniny, vitamínou a minerálnych látok a viac nás zasíti.

 

Tak čo, podarilo sa? Ste lepší než naši víťazi: Zuzana Pohanková s desiatimi bodmi a časom 2,31 minúty, Vladimír Hudák s deviatimi bodmi získanými za 2,08 minúty, Iveta Zbranková takisto s deviatimi bodmi, ale časom 3,42 minúty a Michaela Fučková, ktorej skóre je 8 bodov a 2,49 minúty.

 

ženy za brailovým strojom
Opravovalo sa aj v Košiciach

 

Lekáreň bez prívlastku

Zoznam šiestich liekov a tento rok nie škatuľky, ale kartičky s názvami medikamentov. Pochopiteľne, takisto šiestimi. Všetko sme to poukladali súťažiacim k ruke, hneď vedľa stroja a spustili stopky. Úlohou bolo nájsť 4 krkolomné názvy, ktoré figurujú aj na zozname, aj na ústrižkoch v obálke. Tu sú chyby zriedkavejšie, rozhodujúcim je preto väčšinou čas. Najšikovnejší na kvalifikačných kolách boli Zuzana Pohanková (1,38 minúty), Vladimír Hudák (1,40 minúty), Iveta Zbranková (1,50 minúty) a Michaela Fučková (2,12 minúty).

 

Bodkám zdar!

Tento pokrik znel viacerými kvalifikačnými kolami a do praxe ho zaviedol otec súťaží v čítaní a písaní Braillovho písma Josef Zbranek. Jemu by som sa chcela poďakovať v prvom rade. Za všetky cenné rady, za trpezlivosť, s ktorou mi deň čo deň pomáhal upratovať tie isté informácie. Ďakujem kolegom z Úradu ÚNSS, ktorí nesplývali s prostredím, keď som počas príprav potrebovala pomoc. Rada by som vyzdvihla ochotu krajských rád v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Trnave, zvlášť ich sekretárok p. Kulíkovej, Muránskej, Kubašovej a Stančekovej, ktoré Braillovskú olympiádu naozaj vynikajúco koordinovali vo svojich krajoch a pre víťazov zabezpečili nádherné ceny. Ďakujem KS Košice a Trnava, Misijnému domu v Banskej Bystrici a OSSR Martin, ktoré nás prichýlili. Všetkým porotcom, ktorí braillistov rozsúdili a dobrovoľníkom, ktorí boli všade tam, kde bolo treba. A, samozrejme, veľmi pekne ďakujem tým z vás, ktorí počúvli šepkanie súťaživého ducha a prišli si zmerať sily. Poďakovanie a blahoželanie patrí nielen tým ovenčeným.

 

Podujatie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

 

Dušana Blašková

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *