(Pokračovanie)
Redakčné mlyny melú pomaly, ale isto. V Dúhovke 2023 som vám prezradila, že hradní páni a hradné panie chystajú v rámci sprístupňovania pre ľudí so zrakovým postihnutím ešte dve prekvapenia, a keďže sa už obe na búrlivých devínskych výšinách zhmotnili, opäť vás pozývam na cestu v čase. Jedno vyformovali z plastu, ponechali v odtieňoch čiernej a bielej, zaopatrili dvanástimi grafickými symbolmi a umiestnili pred Moravskú bránu. Druhé odliali z bronzu, dohneda vypatinovali a dozlatista vyleštili, v rozsiahlom hradnom areáli vztýčili deväť objektov, aby dnešným ruinám prinavrátili niekdajšiu slávu. Na oboch sa to utešene brailí, zväčšene latinkuje a arabsky číslicuje.
Prekvapenie prvé – Reliéfna mapa
Prv, než prekročíte Moravskú bránu a vstúpite do dejín, máte jedinečnú možnosť pozrieť si, čo vás čaká. Najdôležitejšie informácie, ukryté v jednoduchých symboloch a líniách, sa pred vami rozprestierajú na čiernobielej reliéfnej mape z tvrdého plastu a jedným rozpätím rúk vám dovolia objať naraz celý hradný areál. Najprv odporúčam stotožniť sa s malým plným trojuholníkom, ktorý označuje vašu polohu a ukáže vám smer prehliadky, a potom sa už nechajte viesť plnými a prerušovanými čiarami. Hlavným okruhom na horný hrad alebo rozšíreným, ktorý vás povodí aj po hrade dolnom. Hviezdička na mape symbolizuje expozíciu, plné krúžky upozorňujú na jednotlivé pamiatky (podrobnejší popis každej z nich získate po načítaní reliéfne zvýrazneného QR kódu na tabuliach informačno-navigačného systému). Potrebné informácie vám však prezradia aj grécky kríž, štvorec, dva spojené kruhy, kvapka vody a ďalšie, ktorých význam vám v braili, ako i v latinke rozšifruje legenda.
„Reliéfna mapa je jednou zo spomienok na cezhraničný projekt s názvom Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý od roku 2021 realizovalo Múzeum mesta Bratislavy, správca hradu Devín, a pri jej tvorbe sme sa veľa učili a naučili,“ prezradila mi projektová manažérka Múzea mesta Bratislavy Marcela Kvetková. „Grafickú podobu areálu sme zjednodušovali, až kým sme pred sebou nemali abstraktný orientačný plán s niekoľkými symbolmi. S týmto v rukách sme do nášho sídla pozvali niekoľko nevidiacich, aby sme získali relevantnú spätnú väzbu a odporúčania. Zhovárali sme sa o výške reliéfu, type značiek, ktoré sa dajú hmatom ľahko identifikovať, množstve detailov, orientácii podľa svetových strán a pod. Skláňali sme sa vtedy nad protoverziou z papiera, hoci sme si uvedomovali, že takéto riešenie nie je najšťastnejšie, ale, žiaľ, v našich podmienkach by bolo náročné tlačiť prototyp plastovej mapy, testovať ho a až tak vytlačiť finálnu verziu. Pri zadávaní požiadaviek sme sa ale usilovali zohľadniť všetky pripomienky, ktoré sa nám podarilo zhromaždiť. Napriek tomu je v reliéfnom orientačnom pláne niekoľko chýb, ktoré nám pri jeho realizácii ušli.“
Mapa vás ale na scestie rozhodne nezvedie, toho sa báť nemusíte. Rukopis tlačiarenského škriatka vidieť len na kúsku jednej cesty, ktorý nie je označený, a pri rozšírenom okruhu prehliadky, ktorý je v legende zobrazený prerušovanou čiarou, zatiaľ čo v mape plnou. Predstavu o hradnom areáli a jeho turisticky atraktívnych zákutiach i ľudsky nevyhnutných zastaveniach si vďaka nej nepochybne vytvoríte.
„Proces sprístupnenia však ešte zavŕšený nie je,“ priznáva Marcela Kvetková. „Reliéfna mapa je umiestnená pred Moravskou bránou, t. j. pred hlavným vstupom do hradného areálu. Doteraz ale nie je nijako označená, v podstate aj náš informačno-navigačný systém je pre vás neviditeľný. Tabule sú osadené v tráve, vo vzdialenosti, ktorú návštevník bielou palicou neobsiahne. Uvažujeme, ako v chodníku urobiť prvok, ktorý by slúžil nevidiacim ako orientačný bod, a zároveň dodržal prísne pravidlá zásahu do národnej kultúrnej pamiatky najvyššieho stupňa,“ pokračuje projektová manažérka Múzea mesta Bratislavy. „V súčasnosti si nevidiaci môže reliéfnu mapu prezrieť sám, načítať si QR kód, spustiť nahrávku s informáciami o pamiatke takisto zvládne, ale zakaždým ho musí niekto odprevadiť, či k mape, alebo k jednotlivým panelom. Veľmi by som si priala, aby ste na Devíne boli slobodnejší. Ak by ste, povedzme, vy mali chuť objavovať, ale vášho sprievodcu by ťahalo inou trasou, alebo by si chcel oddýchnuť pri kávičke, aby ste to mohli absolvovať aj sami. Keď sme už do toho investovali toľko energie času – nášho i vášho – mali by sme to dotiahnuť. Aktuálnu verziu reliéfnej mapy však vnímam len ako testovaciu. Uvidíme, koľko turistických sezón prečká, ale verím, že časom vytvoríme ďalšiu, kde sa nám všetky nedostatky odstrániť podarí,“ uzatvára Marcela Kvetková.
Prekvapenie druhé – Bronzový model
Cez Moravskú bránu vstúpte do hradného areálu a kráčajte, kam vás nohy a palica povedú. Po hlavnej komunikačnej trase, okolo veľkého archeologického náleziska. Zastaňte až tesne pred prvou zákrutou smerom na horný hrad, na štrkovej ploche. Na mieste, odkiaľ vidieť značnú časť dolného hradu a stavby stredného i horného hradu. Ocitnete sa pri bronzovom modeli, ktorý vás prenesie do obdobia prelomu 17. a 18. storočia.
Začnime ale v minulosti nie až takej dávnej, možno dvojročnej. Podkladov, ktoré mal zhotoviteľ modelu Peter Záhora k dispozícii, bolo niekoľko. Výsledky archeologického bádania, archivované v Múzeu mesta Bratislavy, súčasný stav, 3D sken hradného kopca a niekoľko historických rytín, malieb, grafík a vedút. Väčšina z tých umeleckých diel síce zachytáva hrad z notoricky známych pohľadov, ale našli sa aj zo dve, ktoré sa na vec pozreli aj z druhej strany.
„Prirodzene, od fotografií to má ďaleko. Zobrazenie nie je verné, perspektíva takisto nemusí byť reálna – na papier či plátno občas autori zachytili aj časti budov, ktoré by v skutočnosti z takého uhla zbadať nemohli. Nehovoriac o tom, že v minulosti sa pomerne často stávalo, že umelci tie objekty vlastne nikdy nevideli. Dostali kresby alebo iné grafické predlohy, ktoré kopírovali. Tu čosi pridali, tam ubrali, skrátka, variovali si to podľa vlastného vkusu,“ vysvetľuje mi Peter Záhora. „Ale dovolím si tvrdiť, že napriek tomu sme podobu tých stavieb dokázali pomerne spoľahlivo a verne zrekonštruovať, napr. podľa dodnes zachovaných pôdorysov, alebo logických súvislostí – je jasné, že okná a dvere nemohli byť na miestach, kde sa stretávajú dve priečky, a pod.“
Pýtam sa na najväčšiu výzvu a Peter Záhora sa rozhovorí o vytvorení podoby horného hradu. „Vychádzal som z dostupných podkladov, ale do istej miery je to aj moja vlastná, umelecká interpretácia tej stavby. Prirodzene, odobrená odborníkmi, zas úplne „premodelovať“ dejiny by som si nedovolil,“ dodáva s úsmevom.
Prvá verzia hradného areálu vznikla zo sochárskej hliny. Kontúry jednotlivých stavieb upravovali kastrológovia, hlavne Michal Šimkovic a Karel Prášek z krajského pamiatkového úradu. Keď boli spokojní, vytvorila sa lukoprénová forma, z nej ochranná sadrová. Tým, čo bolo v negatíve a čo v pozitíve vás zaťažovať nejdem, takže to celé skrátim. Výsledkom procesu bol niekoľkomilimetrový voskový odliatok, ktorý sa rozdelil na samostatné pláty. Každý z nich sa pokryl tenkou vrstvou, ktorá na povrchu vytuhla, a až potom sa snahy sprístupniť Devín začali odlievať do bronzu.
„Na modeli sme sa snažili zachytiť všetky dominantné prvky hradného areálu tak, ako mohli v danom období vyzerať. Nájdete tam stredoveké opevnenie vrátane jednotlivých hradných brán, niekdajšiu strážnicu, muničný sklad z obdobia tureckých nájazdov, dva paláce stredného hradu a celý horný hrad. Chýbať samozrejme nesmie ani ikonická Panenská veža, označovaná aj ako Mníška,“ približuje vedúci hradu Devín Milan Zálešák. „Návštevníkom ((zvlášť nevidiacim návštevníkom) však pomôže zasadiť ich aj do širšieho kontextu. Prezrieť si totiž môžu celú tú lokalitu – Nielen hradný areál a opevnenie, ale aj bralo a ikonický sútok Dunaja a Moravy.“
V oboch riekach sa oplatí trošku zvlažiť prsty, pretože si v nich plávajú bodky s ich názvami. Pomenovanie pamiatok je takisto vyhotovené v Braillovom písme a nachádza sa vedľa legendy v latinke, ktorá ponúka informácie vyhotovená v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku. Pravdaže, každá pamiatka má číselné označenie reliéfnou arabskou i brailovou číslicou, takže model si môžete skúmať aj sami, ak chcete. Legendu v Braillovom písme odlievali na viackrát, takže všetko je na nej skutočne „krasopisne“, na múroch pamiatok sú bodky v čísliciach k sebe mierne pritúlené, ale stále čitateľné. Je pravda, že v spleti okienok, výklenkov, cimburia a vežičiek sa treba rozhliadať trošku pozornejšie, aby vám neunikli, ale nájsť ich nájdete. A hoci skrehnutí neodmysliteľným devínskym vetriskom, určite jednoznačne identifikujete, aká štruktúra predstavuje hradnú skalu, aká trávnaté plochy hradného kopca. Chodníčky, ktorými sa môžete vybrať, sú široké akurát na bruško prsta, hladké a rozvetvujú sa po celom areáli. Špecifický povrch majú kamenné steny budov, v hlbinách riek sa dokonca dajú rozoznať jemné vlnky. Už len dodám, že o farebnom zvýraznení jednotlivých prvkov sa neuvažovalo. celý povrch je preto prirodzene bronzový – hnedastý, zapatinovaný, písmená a arabské číslice sú vyleštené dozlatista.
„Premýšľame nad tým, že by sme nadviazali na skúsenosti získané pri tvorbe bronzového modelu a vytvorili ďalší, sadrový alebo epoxidový, ktorý by hradný kopec popisoval detailnejšie – bronz má predsa len svoje limity,“ hovorí Milan Zálešák. „Doplnili by sa drevené konštrukcie hospodárskych budov a ďalších objektov, ktoré tu v minulosti boli. Aby návštevník nenadobudol dojem, že to bol veľký prázdny areál. V bronzovom modeli sú jemne naznačené ich pôdorysy, rovnako ako miesta archeologických nálezísk z doby rímskej a veľkomoravskej, ale popis k nim sme nevyhotovovali. Umiestnený by bol buď vo vnútorných priestoroch, alebo v niektorej z kontrolovanejších častí exteriéru, a určený by bol predovšetkým rodinám s deťmi a školským skupinám. Ale to sú zatiaľ len plány, uvidíme, ako sa nám v sprístupňovaní bude dariť ďalej,“ uzatvára vedúci hradu Devín.
- P. S. Nezabudnite si pri návšteve Devína pri kúpe vstupenky vypýtať tlačeného sprievodcu v braili a zväčšenej latinke, do ktorého SKN Mateja Hrebendu v Levoči zviazala aj reliéfne obrázky. Na tabuliach informačno-navigačného systému nájdete nápisy v braili a na vyvýšených, dobre hmatateľných obdĺžnikoch QR kód. Po ich naskenovaní si môžete vypočuť podrobnejšie informácie o pamiatke, pred ktorou práve stojíte. Slabozrakým dávame do pozornosti aj publikáciu, kde sú všetky tieto texty upravené aj vo zväčšenej čiernotlači.
Dušana Blašková
