Tvorivo, esteticky a skutočne pevne. Takto sa rozhodli spojiť kolektív v ZO Kysucké Nové Mesto, a tak popoludnie 21. a 22. mája vyhradili základom drôtovania. Stáčalo sa i roztáčalo, vytáčalo, zatáčalo, natáčalo, otáčalo i obtáčalo. Či priskoro, či prineskoro, neviem, ale prvý deň sme si povykrúcali kraslice, druhý povypletali brošne.
Kohokoľvek veci znalého sa spýtate na prvé drôtené očko, odkáže vás do hornatých oblastí severného Slovenska, na Považie a Kysuce, predovšetkým do obcí Papradno, Nesluša, Veľké Rovné, Kolárovice, Zákopčie a Dlhé Pole. Odtiaľ vás stopy povedú… no, úplne krížom-krážom asi nie, pretože drotári z jednotlivých obcí chodili vždy do tých istých krajín a oblastí, kde sa usadili ich rodáci. Kysučania smerovali do Čiech a na Moravu, svoju prácu ponúkali v Rakúsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, remeselníci z Turzovky a Vysokej nad Kysucou volili Rusko, z posledne menovanej ale aj New York. Kým šliapali naše prašné cesty, opravovali puknuté hrnce, nádoby, džbány, mliečniky, postupne sa pustili do výroby úžitkových predmetov (mís, košíkov, sitiek, naberačiek, vešiakov na kuchynský riad i šatstvo, podložiek pod žehličky, pascí na myši, mreží na okná, klietok pre vtáky, šparákov do fajok, detských hračiek, tí umelecky nadaní vytvárali aj záhradný nábytok, plastiky, šperky a svoje diela dekorovali prírodnými motívmi, motívmi z výšiviek a čipiek krojov. Háčkovanie ako novú techniku priniesol Jozef Holánik – Bakeľ, pokladaný za kráľa slovenských drotárov. Áno, jeho pravnuka Juraja Šeríka z Čadce sme ako pokračovateľa v už vyše 150-ročnej rodinnej tradícii hostili v Dúhovke 2021. Ak ste chýbali, dobehnite na www.casopisduha.sk.
História sa opakuje
Nedávno sa drotársku tradíciu na Kysuciach rozhodli obnoviť aj naši ZO-čkári. Zabudla som sa vyzvedieť, či Margita Balvínová, ktorá s iniciatívou prišla, vstúpila medzi žienky zo ZO Kysucké Nové Mesto ako tí niekdajší umelci – v rázovitom kroji, či mala čierny drôt stočený a zavesený na ramene, tenší pripevnený na zápästí a jemný mosadzný zastrčený na klobúku a či šidlo, kliešte a kladivko priniesla v koženej kapse. Dávni potulní majstri nosievali ešte palicu, ale tú nemala určite. Ani drotársku, ani slepeckú.
Tak či onak prišla. Ponúkla sa, že skúsi svojím nadšením pre drotárstvo nakaziť aj nás a počas dvoch májových popoludní nám ukáže základy. Na dlhokánsky stôl pred nás poukladala tvrdý pružný oceľový drôt, ktorý sa zvyčajne používa hlavne na kostry, resp. obvody väčších výrobkov, mäkký oceľový žíhaný drôt, vhodný skôr na opletanie keramiky, na viazanie a zošívanie jednotlivých kusov (lesklý včelársky, medený a mosadzný, ktoré sú vzhľadom na svoju mäkkosť ľahko tvarovateľné a využívané skôr na výrobu šperkov, sme spoznali len z počutia), ploché, guľaté, cvikacie a špicaté kliešte so zúbkovaním, podložku, kúsok kože a mištičky s malými farebnými korálikmi. Kladivo na vyrovnávanie drôtu, spracovanie a splošťovanie špirál sme si odpustili – napriek všetkému je najlepšie začať od začiatku a pokračovať až do samého konca –, na oceľové valčeky na vytváranie pružín sa zabudlo, ale aspoň nás to nemátalo! A hlavne pri vajíčkach a brošniach, o ktoré sme sa usilovali, nám ich ani nebolo treba. S vlnovkami, oblúčikmi, slimákmi a špirálami sme si úplne vystačili! Tu sme drôt ohli, tam sme navliekli farebné koráliky (svorne sme sa dohodli, že ich do očí bijúce nezladenie budeme vydávať za autorský zámer). A keďže hlúpy sa učí na vlastných chybách a múdry na chybách iných, ak budete viac pozerať, odporúčame lupu, ktorú si opriete o hruď, aby ste mali voľné ruky, ak viac hmatať, odporúčame dlhšie nechty alebo zaostrené špáradlo.
Teraz mi napadlo, že ani ďalšie dejinami overené drotárske zvyky sme nedodržali. Po prvé, ja ako privandrovalec som nespala kdesi v šope, ale u Mariky a Milana Antalovcov, za čom im veľmi pekne ďakujem, a po druhé, odo mňa pred odchodom do šírej Bratislavy s drôtenými výrobkami v plecniaku nik nežiadal, aby som na fare zložila prísahu, že na určitý čas obmedzím pijatiku, alebo sa jej zrieknem úplne. Kedysi bez toho žiaden drotár do túlavých topánok vhupnúť nemohol, pretože história už pamätala mnohých, čo sa vo svete „zbeťárili“. Ako dobre, že slovač niektoré tradície prehodnotila!
Dušana Blašková
