Načo nudne vykladať o zemskej kôre, plášti a jadre, keď sa priamo do stredu Zeme dá dostať holými rukami? Prečo sa vytrápiť s popisom krviniek, keď ich cestu ľudským telom možno absolvovať aj s kyslíkom, aj bez neho? Prečo o dobrodružstvách len rozprávať, keď sa do začiatku 16. storočia možno jednoducho preniesť, oboplávať svet a poriadne si okoreniť život? Na čo sa sužovať pohybom na križovatkách, perónoch a staniciach, keď sa všade možno najprv zorientovať bez akéhokoľvek nebezpečenstva?
V stredu 4. októbra sa vo Viedni konala prezentácia Erasmus+ projektu TaTaBooks (Talking Tactile Books for Visually Impaired Children), ktorá bola zavŕšením dvojročnej spolupráce Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rakúska. Spomienkou na ňu sú unikátne učebné pomôcky, vďaka ktorým čakajú nevidiacich a slabozrakých žiakov o čosi pútavejšie a interaktívnejšie hodiny. Prinajmenšom biológie, geológie, geografie, histórie a individuálnych tyflopedických cvičení, ale, pravdaže, závisí od kreativity učiteľa, pri akej príležitosti niektorú zo strán hovoriacich dotykových kníh nalistuje.
Začnime ale, ako sa na spravodajcov patrí. Na počiatku bol nápad Ildikó Gúzikovej, Karola Trnku a Vladimíra Maroša, čoskoro sa však nadšením nakazili aj základné školy pre deti so zrakovým postihnutím (ZP) z Bratislavy, Brna, Budapešti a Viedne. Manažmentu projektu sa zhostila rakúska spoločnosť Economica Institut für Wirtschaftsforschung, neskôr do projektu pribudla spoločnosť Research Studios Austria FG, ktorá sa zaoberá e-learningom a ktorá vytvorila niekoľko zábavno-poučných on-line kvízov. Zelená zo schémy Erasmus+ napokon všetko odštartovala.
„Plán bol na 3D tlačiarni vytvoriť reliéfne obrázky, pripraviť k nim sprievodný text, ktorý by zahŕňal popis toho, čo majú žiaci pred sebou, a zároveň im priniesol faktografické informácie. Pravdaže, hravou formou – naším cieľom nebolo „pripútať“ deti k stoličke a „trápiť“ ich ďalším teoretickým výkladom,“ pustila sa do rozprávania Ildikó Gúziková. „Chceli sme, aby sa do získavania vedomostí sami zapájali, aby sami pátrali a objavovali.“
Texty dostali podobu audionahrávok, niektoré boli dokonca obohatené o zvuky z reálneho života, všetky reliéfy majú v pravom dolnom rohu rámček s QR kódom, pomocou ktorého si texty možno vypočuť kdekoľvek a kedykoľvek.
Vo výbere tém mali školy absolútnu voľnosť. A tak sa na návrh Bratislavy pripravila hovoriaca dotyková kniha na tému geológia, po dohode s Brnom sa spracovalo ľudské telo, Viedenčania sa rozhodli pre prvé oboplávanie sveta a Budapešťania pre mobilitu a dopravu. Ku každej zo siedmich platní, z ktorých pozostávajú jednotlivé knihy, sa rozprúdila diskusia o tom, čo na nej má byť znázornené a či sa popri štruktúre budú na rozlišovanie využívať aj farby. Pedagógovia poskytli základnú osnovu, Trnka, N. O. spracovala témy do reliéfnych platní a vytlačila ich, Ildikó Gúziková pripravila texty v štyroch jazykových mutáciách, skonzultovala so školami a Vladimír Maroš sa pustil do zhotovovania nahrávok. Ani zďaleka to však nebolo také jednoduché a rýchle, ako to znie!
Cesta do stredu Zeme
„Začneme v hornej časti platne a na chvíľu sa môžeš cítiť ako vo filme a môžeš si zacestovať v čase. Stroj času síce k dispozícii nemáme, ale máme tu štyri na sebe uložené oválne malé modré platne s vyvýšenými zelenými reliéfmi kontinentov. Tieto platne nás vrátia do veľmi dávnej minulosti. Budeš ich postupne odoberať a pri odkrytí každej ďalšej platne sa posunieš v čase. Z minulosti postupne do budúcnosti, teda čoraz bližšie k našej súčasnosti.“
Takto sa príjemný hlas prihovára z nahrávky jednej zo série platní s témou geológia, pre ktorú sa rozhodla Bratislava. Cestovateľom priblíži vznik svetadielov a kontinentov, prevedie ich Pangeou (na ktorej sú v negatívnom reliéfe jemne vyznačené línie, ako ich poznáme z aktuálnych máp), odkrytím druhej platne s nimi preskočí približne 50 miliónov rokov a chvíľku s nimi pobudne v Laurazii (na severe) a Gondvane (na juhu), ktoré vznikli jej rozpadom. Na tretej platni už zreteľne vidieť Severnú a Južnú Ameriku, Afriku, Antarktídu, Austráliu a Euráziu, ale až štvrtý reliéf nám zobrazí svet, ako ho poznáme dnes.
Žiaci môžu postupne prechádzať zemskou kôrou, plášťom a jadrom, z bezpečnej vzdialenosti sledovať pohyby litosferických dosiek a zažiť zemetrasenie, dokonca absolvovať výbuch sopky (zaspomínať si pri tejto príležitosti napr. aj na Pompeje) a dotýkať sa kvapľovej výzdoby jaskýň. A, čuduj sa svete, dospelí nielenže nikoho neokrikujú, dokonca k tomu všetkých vyzývajú!
„Zaujímavý bol nápad poukázať na to, ako ľudia v bežnom živote a v umení využívajú nerasty a minerály,“ pokračuje Ildikó Gúziková. „ Keďže naším zámerom bolo vytvoriť učebnú pomôcku, ktorá by bola atraktívna tak pre prváka, ako aj pre deviataka (a to skutočne nie je jednoduché zadanie), hľadala som možnosti, ako tú ktorú tému uchopiť čo najkreatívnejšie. Žiaci teda občas dostanú nejakú úlohu, ktorú musia splniť.“ Ženský hlas ich preto napr. vyzve, aby na tenkých, malých, okrúhlych podložkách podľa popisu identifikovali mobil, pohár so slamkou, príbor, budík s dvoma zvoncami alebo iné predmety dennej potreby, v ktorých sa nerasty a minerály nachádzajú, a postupne ich poprikladali na platňu. Obdobná hra, ktorú si možno s platňami užiť, sa týka Mohsovej stupnice tvrdosti. Pravdaže, všetky minerály sú v tomto prípade z plastu, ale pri niektorých z nich možno nájsť reliéf prsta s nechtom, pri iných kovovú mincu, reliéf klinca, noža, či vrtáku, aby bolo jasné, čím v nich možno urobiť ryhu. Ukážky minerálov sú na platni fixované, úlohou dieťaťa je ale na základe počutého priradiť ku každému názov v braili a nástroj, ktorým sa dá poškrabať.
Bol raz jeden život
Špecializácia v odbore masér primäla školu v Brne predstaviť prostredníctvom platní ľudské telo – od jeho najmenších stavebných jednotiek, ako sú bunky, krvinky a neuróny, cez jednotlivé orgány až po ich usporiadanie do sústav. Na poslednej platni je znázornená tvár a odtlačok prsta. Uhádnete, čo sa deti môžu pomocou nej naučiť?
„Ľudské telo sme rozanalyzovali naozaj precízne, veľmi svedomito som preto v odborných slovníkoch musela hľadať maďarský a nemecký ekvivalent aj toho najmenšieho výbežku či mechúrika, pomenovania tkanív, funkcií, procesov a všetkých súvislostí,“ pripomína si svoju časť práce na projekte TaTaBooks Ildikó Gúziková. „Mojím cieľom bolo naučiť žiakov odbornú terminológiu a zároveň danú tému zrozumiteľne vysvetliť aj mladším deťom. Veľmi som preto dbala na to, aké výrazové prostriedky a aké prirovnania používam.“
Aj v tomto prípade sa pracovalo s rôznymi povrchovými štruktúrami a farbami. Takto sa napríklad môžu školáci oboznámiť s veľkým a malým krvným obehom – krv obohatená o živiny a kyslík, ktorá prúdi zo srdca do celého tela, je červená a hladká, odkysličená krv, vracajúca sa po zásoby do pľúc, je modrá a identifikovať ju možno podľa maličkých hrbolčekov. Majúc na pamäti ono „škola hrou“, tvorcovia im dovolili zahrať sa na chirurgov a prezrieť si obsah žalúdka, či na zubárov a poriadne vyšetriť jednu stoličku. Pýtate sa ako? Jednoducho! Z niektorých reliéfov možno odstrániť vrchnú časť a podrobne preskúmať ich stavbu.
Keď sa vietor oprie do plachiet
Kto by sa nechcel zúčastniť prvej výpravy okolo sveta? Stať sa členom posádky portugalského námorníka z chudobnej šľachtickej rodiny, ktorý oboplával svet a ako prvý dokázal, že Zem je guľatá? Takto uvažovala škola vo Viedni, a tak zabezpečila všetkým nevidiacim a slabozrakým žiakom lístky na jednu z piatich lodí expedície, ktorej velil Fernão de Magalhães, známy pod menom Ferdinand Magellan!
Platne ponúkajú pedagógom veľa tvorivých možností. Tá, ktorá prezentuje postavu samotného Magellana, jeho námorníka a ostrovana, ktorého po pristátí posádka stretla, napr. môže inšpirovať k tomu, že sa deťom ukážu vzorky látok a koží, ktoré používali na výrobu svojich odevov, práca s tou, ktorá ukazuje, ako vyzerajú rastliny, listy, kvety a plody korenín, zas môže skončiť ovoniavaním, ochutnávaním, zisťovaním veľkosti či tvrdosti. Konkrétne tento reliéf môže ale poslúžiť aj pri sebaobsluhe – aróma takého muškátového oriešku sa totiž rozvinie len pri strúhaní. Tak prečo ju neokúsiť?
„Na jednej z platní je žltou bodkovanou líniou znázornená trasa, ktorou sa Magellan plavil. Keďže Zem je guľatá, pravý aj ľavý okraj tejto mapy sme nechali zaoblený. ak si v predstave žiaci spoja bod, kde sa napravo línia končí a naľavo začína, dostanú guľu. Chceli sme im vysvetliť, že guľa sa na ploche mení na kruh a urobiť tak možno vstup k téme prevodu trojrozmerných predmetov do plochy a naopak,“ objasňuje Ildikó Gúziková. „Cibrenie predstavivosti však nepochybne ponúkajú aj obrazy lode – na jednej platni si ju môžu prezrieť zvonku, na druhej nahliadnu do jej útrob a môžu ju nielen preskúmať, ale vďaka drobným 3D predmetom aj kompletne naložiť.“
Cestou-necestou s bielou palicou
Platne, ktorými projekt obohatila budapeštianska základná škola, sa týkajú mobility, zvlášť orientácie a samostatného pohybu v doprave. Žiaci sa vďaka nim môžu pohodlne a bezpečne poprechádzať po križovatkách, na perónoch železničnej stanice či v metre. Naučia sa, čo si treba predstaviť pod pojmami koľajnice, ostrovček, označník, podchod, čo znamená priechod pre chodcov a prečo sa mu hovorí zebra, ako vyzerá plná a prerušovaná čiara a že aj pre nich ako pre chodcov je užitočné vedieť, že vozovka je takto pomaľovaná. Predsa aby vedeli, v koľkých pruhoch sa autá ženú a v ktorom mieste sa odrazu prestanú valiť sprava a vynoria sa zľava. Pravdaže, nejde len o to, že si nevidiaci dokážu vizualizovať verejné priestranstvá, je to príprava na čítanie máp, možnosť, ako im pomôcť obracať si v hlave trasy. Aby „tam a späť“ prestalo byť strašiakom.
„“Predtým, než nevidiaci a slabozrakí vykročia do ulíc, potrebujú sa v spleti zvukov, ktorými ich mesto zahltí, zorientovať. Bezpečne a hlavne rýchlo musia rozoznať čo najviac z nich a, čo je pre ich samostatný pohyb mimoriadne dôležité, určiť smer, z ktorého prichádzajú,“ upozorňuje Vladimír Maroš, ktorý bol za výrobu 3D platní a spracovanie audia v projekte zodpovedný. „Z nahrávok preto na žiadosť maďarského partnera zaznie napr. ruch na kruhovom objazde či zvuk motora približujúceho a vzďaľujúceho sa auta. Ak žiaci poriadne nastražia uši, rozoznajú aj idúcu a brzdiacu električku, jej zvonenie, otváranie dverí a zvukovú výstrahu pri ich zatváraní. Máme zachytený aj zvuk motora skútra, jazdu na bicykli a jeho zvonček, dokonca viacero typov zvončeka.“
Najlepšie na koniec
Všetky 4 hovoriace dotykové knihy, ktoré v rámci projektu TaTaBooks vznikli, si budú môcť žiaci so ZP prelistovať vo všetkých zapojených školách. Ale nie len v nich! Koncom roka budú podklady na 3D tlač, sprievodné nahrávky ako aj e-learning k dispozícii ktorejkoľvek škole v celej EÚ, a každému, kto o ne prejaví záujem. Po registrácii si ich bude možné stiahnuť z webovej stránky projektu.
Dušana Blašková
