Na úvod mám pre vás voňavý, chutný a hlavne zdravý kvíz. Viete, o akej bylinke je reč? Aby som vám pátranie aspoň trošku uľahčila, ponúkam na výber vitex jahňací, sladkovku hladkoplodú (sladké drievko), palinu abrotanovú (božie drievko), ľaliovky a voňavé muškáty. Tak poďme na to!
- Drevnatejúca trvalka s bohatým koreňovým systémom, hrubým asi ako prst, k nám doputovala z východného Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Chorým pomáha, keď sa nepatrične ozýva žalúdok a dýchanie, maškrtníkom napr. pri výrobe pelendreku.
- Ide o rastlinky s drobnými kvetmi a množstvom lístkov, ktoré majú vďaka vysokému obsahu éterických olejov pomerne silnú vôňu, pripomínajúcu napr. mentol, cédrové drevo, ružu, dokonca čokoládu. Hmyz sa z nich ale veľmi neteší, preto ich múdre gazdinky sadia ako repelenty.
- Používanie malých červených bobuliek s výraznou korenistou chuťou pri „ženských problémoch“ sa datuje od doby Hippokratovej, teda od 4. storočia pred n. l., neskôr lekárnici začali pracovať aj s výťažkami fialových kvietkov a dlhých štíhlych listov. Kedy ale prišli na to, že je to veľmi, ale naozaj veľmi silné afrodiziakum, sa hanbia povedať.
- Je to jedna z najvýznamnejších rastlín starovekého lekárstva, dokonca bylina, ktorú starí Germáni a Kelti používali ako kadidlo a vyháňali ním démonov (čo je dôkaz, že nadprirodzeným bytostiam Coca Cola nevonia). Dnes vedie oveľa prozaickejší život, predovšetkým medzi gazdinkami, lekármi, likérnikmi a voňavkármi.
- Každý kvet tejto bylinky kvitne iba jeden deň. Pravda, ak stihne a neskončí na tanieri. Konzumujú sa totiž celé vrátane mladých lístkov a hľúz, surové, ale aj tepelne upravené v pare.
Správne odpovede… vám vlastne neprezradím. Poviem len toľko, že všetky rastú v Botanickej záhrade Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Zľavu pri kúpe zaujímavých rastliniek alebo pri objednávke nejakej fajnoty v priľahlej kaviarničke na heslo Dúha zrejme nedostanete, ale za pokus nič nedáte 😉
Onen kvíz som ale na vás nevytiahla preto, že ide jeseň a treba si posilniť imunitu, ale preto, že od začiatku augusta si bylinky v Košiciach veselo a zdravo bujnejú v celkovo štrnástich, dekoračne usporiadaných záhonoch. Každý z nich je pekne obrúbený oceľovou lištou (nemusíte sa preto báť, že by ste niektorý z nich nevdojak prehliadli) a vyvýšený, čo oceníte nielen pri ovoniavaní a ohmatávaní, ale predovšetkým pri čítaní informačných tabúľ s latinkou a Braillovým písmom. Tie vám prezradia, či po bylinkách v tom ktorom záhone siahať pri ťažkostiach s dýchacími či močovými cestami, pri problémoch s pokožkou, pri bolestiach svalov a kĺbov, ale aj iných neduhoch. Keby ste sa informačne nenasýtili, dovoľte mi upozorniť na ďalší prameň – Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči vytvorila reliéfnu mapku celej bylinkovej záhrady, 3D obrázky feniklu, nechtíka lekárskeho, citrónového muškátu a kapucínky (štyroch byliniek, na ktoré tu s určitosťou naďabíte rok čo rok) a len a len pre vás vybodkovala ich popis, spôsob, akým ich treba zbierať, sušiť, spracovať a napokon využiť. Ponačahujte sa ale poriadne, aby vám neušla ani reliéfna mapa areálu celej, mimochodom, rozlohou najväčšej botanickej záhrady na Slovensku a jej stručná história.
Košičanom je ale záhaľka naozaj cudzia! Tento rok sa informačné tabule objavili aj v skleníkoch, takže známosti môžete rozšíriť napr. aj o tropickú flóru Afriky či Austrálie. Botanická záhrada k nim plánuje zabezpečiť audiosprievodcov, ktorých si budete môcť vypýtať pri kúpe vstupenky, a stlačiť príslušné číslo. Jasné, že ho tam nájdete aj v braili 😉 Vlani sa zas vďaka podpore Karpatskej nadácie v rámci projektu Maxi botanika v praxi, zhmotnili v lesoparku drevené plastiky šišiek, semien a plodov v – bez zaskočenia – nadživotnej veľkosti. A veľmi správne, pretože taký sekvojovec mamutí vytvára šišky raz za niekoľko rokov, takže by ste sa mohli minúť. Okrem neho zvečnil košický rezbár Dávid Máriássy časti cédra atlaského, ginka dvojlaločného, moruše bielej, lipy veľkolistej a orecha kráľovského. Na dendrologický náučný chodník si však rozhodne rezervujte dostatok času, pretože ten informácie len tak ľahko nepustí – po ceste treba splniť niekoľko úloh, inak sa o vzácnych drevinách nedozviete ničové nič.
Ešte stále váhate? Hm, tak dobre. Košická botanická záhrada disponuje 4600 rastlinnými druhmi, vďaka čomu sa radí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe. Najvzácnejšia je najmä zbierka zhruba 1200 kaktusov a sukulentov, ktorá údajne predstavuje najväčšiu zbierku kaktusov na celom území bývalého Československa. Výnimočná je ale aj expozícia nádherných orchideí, hmyzožravých rastlín či tropickej a subtropickej flóry. Vybrať sa môžete aj včelárskym náučným chodníkom či 20-metrovou lanovou dráhou.
Prajeme príjemné objavovanie!
Projekt Obnova prvkov záhradnej architektúry realizovalo OZ BotaniKE vďaka úspešnému hlasovaniu verejnosti v rámci participatívneho rozpočtu Košického samosprávneho kraja. Jeho súčasťou bola aj výstavba novej 13-metrovej oceľovej pergoly na popínavé rastliny a rekonštrukcia kamenného oporného múrika.
Dušana Blašková
