Čierne oči, choďte spať

Ale nie len ony. Sivé, hnedé, modré i zelené, všetky potrebujú oddych. Dostatočne dlhý, dostatočne kvalitný. Viete, čo sa deje s našimi očami, kým my spíme? A že prebdené noci sa podpíšu nielen pod naše vnímanie, náladu či vzhľad, ale môžu poškodiť aj naše oči? Čo robiť, aby si oči po celom dni odpočinuli a mohli nám slúžiť aj naďalej? 

 

Predstavte si, že ročne prespíme v priemere až 2 920 hodín. Až tretinu života teda vyzeráme, akoby sme len tak ležali a úplne zabudli na to, ako vykonať čo i len nepatrný pohyb, ako vyvinúť akúkoľvek aktivitu. Zdanie ale klame. Počas spánku sa toho totiž v našom tele deje pomerne dosť – od regenerácie, cez množstvo komplikovaných operácií, ktorými sa zapodieva náš mozog (triedi informácie, ktoré sme získali počas dňa, ukladá tie podstatné a zbavuje sa zbytočností) až po pohyby očí. A práve vďaka nim možno rozpoznať, v ktorej fáze spánku sa organizmus nachádza.

Počas prvej z nich, ktorá sa nazýva NREM (z angl. Non Rapid Eye Movement), sa všetky svaly postupne uvoľňujú, spomaľuje sa dýchanie a metabolizmus, znižuje krvný tlak, klesá teplota tela, oslabuje sa citlivosť na podnety z okolia a napokon ustávajú pohyby očí. Čím sa líši druhá fáza spánku, označovaná skratkou REM (z angl. Rapid Eye Movements)? Ako z rozlúštenej skratky vyplýva, počas nej sa okrem mimovoľných zášklbov svalov tváre a končatín, zrýchlenia tepu a frekvencie dýchania začínajú oči hýbať. Neustále, nekontrolovateľne, zo strany na stranu. Sú to akési rýchle skoky, pričom vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi je pomerne malá. Mimochodom, ide o najrýchlejšie pohyby, ktoré je ľudský organizmus schopný vykonať. Odborníci tvrdia, že oči tým sledujú neustále narastajúci počet obrazov, ktoré sa premietajú v našej mysli. Každý pohyb v podstate funguje ako strih vo filme. Usudzujete správne, naše oči sledujú naše sny. Nekontrolovateľný pohyb očí počas spánku spôsobuje, že pod zatvorenými viečkami sa vytvára čoraz viac sĺz. Tie sa až do prebudenia hromadia v očnej spojovke, kde vysychajú a tvoria tzv. karpiny – jeden z vonkajších znakov snovej aktivity mozgu. Len na okraj dodám, že ak nemajú tradičnú pevnú konzistenciu a žltkastá farba sa zmení na zelenú, červenú alebo výrazne stmavnú, môžu signalizovať infekciu a treba vyhľadať špecialistu.

 

Nedostatok spánku a jeho vplyv na oči

Prebdená noc sa vypomstí únavou, podráždenosťou, neschopnosťou sústrediť sa a vyžiada si podstatne dlhší reakčný čas na všetko neočakávané, navyše nás prezradí tmavými kruhmi pod očami, opuchnutými alebo ovisnutými viečkami či vačkami pod očami. Ak spíme menej než 5 hodín, tzn. celý cyklus spánkových fáz sa nezopakuje štyri – až päťkrát, naše oči sa po celom dni nestihnú zregenerovať a vyprodukovať dostatok sĺz na ich hydratáciu a dezinfekciu. Vtedy hovoríme o syndróme suchého oka, ktoré svrbí, alebo opuchne, je citlivé na svetlo a spôsobuje problémy so zaostrovaním – únava totiž spôsobuje, že zabúdame žmurkať. Ničím výnimočným nie sú ani očné spazmy, pri dlhodobej absencii spánku však môže nahromadený tlak poškodiť očný nerv, viesť k vzniku glaukómu a v konečnom dôsledku k slepote. Pri téme spánok a oči nemožno opomenúť ani spánok s otvorenými očami. Ide o veľmi nepríjemnú, ale i nebezpečnú diagnózu, ktorej príčinou môže byť vývojová porucha, tzv. veľké oko, oko vystupujúce z očnej jamky (napr. v dôsledku ochorení štítnej žľazy, pri nádorových ochoreniach, zápaloch či po úrazoch) alebo obrna lícneho nervu. Ak je oko počas spánku otvorené, rohovka je nedostatočne chránená, vysychá, podlieha zápalovým procesom, poškodeniu, čo sa odzrkadlí vo videní.

 

Doprajte svojim očiam adekvátny odpočinok

Najlepšie je myslieť naň už počas dňa. Existuje niekoľko jednoduchých trikov, nič náročné, nič, čo by si vyžadovalo veľa času, ale čo môže ohromne pomôcť. Skúste si po dvoch hodinách pred monitorom dať krátku pauzu a prerušiť pohľad do blízka a namiesto do počítača sa na chvíľu zahľaďte do diaľky (hoci von oknom). Ľuďom, ktorí väčšinu pracovnej doby strávia pri počítači, sa dokonca vždy pred spaním odporúča venovať chvíľu nenáročnému cvičeniu očí, napr. desaťkrát zažmurkať, desaťkrát sa pozrieť hore, dole, doprava, doľava a po uhlopriečkach, desaťkrát obkresliť očami kruh v smere i proti smeru hodinových ručičiek a napokon opäť desaťkrát zažmurkať. Nezanedbateľný vplyv má večerná hygiena, t. j. umytie, odlíčenie a vybratie kontaktnej šošovky, resp. očnej protézy a, pravdaže, svetlo. Približne hodinu pred spaním stlmte svetlá v domácnosti a dajte telu a mysli signál, že sa blíži čas odpočinku. Približne dve hodiny pred spaním sa vyhýbajte akémukoľvek modrému žiareniu, tzn. pozeraniu televízora, videí na Youtube, hraniu hier na tablete či mobile, neklamte myseľ, že je deň a nenarúšajte produkciu melatonínu, chemickej látky, ktorá vám pomáha zaspať. Okná zatemnite neprehľadnými závesmi, zakryte všetky svietiace gombíky alebo svetlá, a ak vás vyrušuje svetlo, ktoré nemôžete zatemniť, použite masku na oči.

 

Záverom

Odborníci odporúčajú spať 7 až 9 hodín dospelým, 10 až 11 deťom a bábätkám dokonca viac než 12 hodín denne. Samozrejme, dĺžka spánku, po ktorej sa cítime dokonale odpočinutí, je individuálna. Hodno však pamätať, že čas, ktorý súvisle prespíme, vplýva na kondíciu našich očí a celkové nazeranie na svet. Napriek rýchlym a zdanlivo neužitočným pohybom očí počas spánku, tieto (rovnako ako celé telo) odpočívajú a regenerujú sa, aby nám celý nasledujúci deň slúžili. Zbytočne ich preto nezaťažujme, po námahe im doprajme oddych a určite sa nám odvďačia. Dobrú noc!

 

Dušana Blašková

 

Zdroje

www.uvea.sk

www.vitalia.cz

www.coopervision.pl

www.kodano.pl

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *