Narodil sa 8. novembra 1956 v Zlíne, od dvadsiatich ôsmich si ale žije na Slovensku. Je jedným so zakladateľov ÚNSS a od roku 2000 až do zjazdu vlani v decembri zastával miesto jej 2. podpredsedu. V deväťdesiatom sa stal predsedom nitrianskej základnej organizácie a s malou prestávkou je na tomto poste doteraz, v dvetisíc šiestom vyústilo jeho dlhodobé úsilie v založenie neziskovej organizácie SINA Nitra (Stredisko integračných aktivít nevidiacich a slabozrakých). Ako zamestnanec Úradu ÚNSS zodpovedal za spolkovú zložku našej organizácie. Zodpovedal, pretože od Nového roku je z Josefa Zbranka dôchodca.
Nitra to vyhrala
Mladého muža život zavial a láska pritiahla do Nitry, kde pôsobí väčšinu svojho života. Prácu v ÚNSS pozná od piky. Nikdy nebol z tých, ktorí boli na svojom mieste z rozhodnutia konkurznej komisie, či niekoho vplyvného. Bol prvým vedúcim krajského strediska (KS), a to ešte v časoch, keď v rámci ÚNSS pôsobili oblastné strediská. Krok za krokom sa tu rozbiehali aktivity, z ktorých mnohé si nitrianski úniáci držia aj viac než tridsať rokov po vzniku ÚNSS.
Nepoľavil, ani keď prišli ťažké chvíle. Ono to tak často býva, že keď človek nemôže robiť to, čomu sa venovať chce, investuje svoje zručnosti do rozvoja niečoho iného. Preto keď si reštrukturalizácia a profesionalizácia ÚNSS vyžiadali Josefov odchod z pozície vedúceho KS, postupne na svoje bedrá prebral starostlivosť o členskú základňu. Tam vedel svoje skúsenosti využiť naozaj naplno a zakrátko ho poznali ľudia od Svidníka po Kúty – do náplne jeho práce totiž patrila aj aktívna účasť na dianí a fungovaní krajských rád a základných organizácií.
Ne/priznané otcovstvo
Otec Dúhy, Cesty svetla, Dní Mateja Hrebendu, Súťaže v čítaní a písaní Braillovho písma, ktorá vyrástla v Braillovskú olympiádu, Bielej pastelky, ale aj množstva ďalších podujatí a projektov, pri zrode ktorých Josef Zbranek stál. Kedysi dávno, tak aj dnes kládol dôraz na to, že dôležitá je tímová práca. Koniec koncov, to, čo je pre nás v súčasnosti už štandardom, by bez tímu okolo Josefa nebolo možné.
„Tvrdohlavý je!“ reagovala so smiechom sekretárka KR Nitra Oľga Držíková, keď som sa jej občas pýtala na to či ono, hlavne na zákulisie toho či ionoho. „On si vymyslí, zamestná seba a kopec ľudí okolo, ale nakoniec sú členovia spokojní. Všetci, čo sme sa na tom podieľali (vrátane Josefa), sme po akcii KO, ale zakaždým ideme ďalej.“
Myslím, že ono „ideme ďalej“ by pokojne mohlo byť Josefovým krédom, pretože porazenectvo rozhodne črtou jeho povahy nie je.
Umelecká duša
Nie len prácou je človek živý, to vieme všetci, o Josefovi to ale asi platí dvojnásobne. Nezameniteľné črty jeho osobnosti nesie Country-folková skupina Domovina (ktorá nielenže oživila nejednu akciu ÚNSS, ale našu organizáciu reprezentovala aj pred širokou verejnosťou) a jeho literárne drobotiny (kto by nepoznal Zbrankove bonmoty či aforizmy?). Svojho času vydal brožúrku Rýminiscencie Josefa Zbraneka, aktuálne si môžete zaobstarať celkom slušnú „bychľu“ s veršovanými meninovými blahoželaniami pre mená českého i slovenského kalendára.
Manželský trojuholník
Josefa do Nitry pritiahla jeho pani manželka, masérka Ivetka. Obrúčky nosia pomaly 40 rokov, z toho minimálne tridsať žijú v manželskom trojuholníku.
„Mám vážnu sokyňu – ÚNSS,“ vyjadrila sa pred rokmi pri príležitosti Jožkovej šesťdesiatky jeho polovička. „ Áno, ÚNSS je pre Josefa manželkou aj dieťaťom. Aby za tie roky vyrástla na „plodnú dámu“, potrebovala a vždy potrebovať bude, aby ju niekto tak ozajstne mal rád, staral sa o ňu, dýchal za ňu. Nuž a Josef patrí k ľuďom, ktorí jej zasvätili kus života. Vedelo by o tom rozprávať nekonečné množstvo úspešných projektov, vydarených akcií, množstvo „zrakáčov“ (nielen z našej domovskej ZO), dni plné mravčej práce a bezsenné noci. Vďaka Josefovi mám aj ja už roky ten úžasný pocit, že únia je mojou veľkou ozajstnou rodinou.“
Spoľahlivý kolega
„S Josefom sa spolupracovalo veľmi dobre. Bol aktívny, úlohy mu nebolo potrebné pripomínať, naopak, skôr na ne sám upozorňoval, dokonca si ich aj vymýšlal,“ hovorí s úsmevom Branislav Mamojka. „Bol úprimný a upozorňoval aj na chyby a nedostatky (čo sa, pravda, niektorým funkcionárom nepáčilo), bol ochotný angažovať sa pri riešení problémov. Hm, všetko by to vlastne malo byť v prítomnom čase,“ zamyslel sa dlhoročný predseda ÚNSS, „pretože odchodom do dôchodku sa pre Josefa dvere únie nezatvorili a naďalej v nej aktívne pôsobí. Okrem práce ale veľmi rád spomínam aj na naše neformálne stretnutia, napr. Memoriál Zlatky Bielickej v SINA Nitra bol vždy zábavný a veselý, športové disciplíny a hry vynaliezavé, vystúpenia jeho hudobnej skupiny zas veľmi príjemným obohatením našich júnových stretnutí v záhrade ÚNSS.“
„V Žiline vládne Slota, v Martine Lota“
Ťažko povedať, kde tento, dnes už povestný Josefov výrok, zaznel. Či na niektorom zasadnutí ÚR ÚNSS, na Dňoch Mateja Hrebendu či na Súťaži v čítaní a písaní Braillovho písma.
„Práve humor a pestré výroky robia Josefa Zbranka Josefom Zbrankom,“ reagovala predsedníčka ZO Martin Milota Strončeková. „Vždy nám na nich bolo veselo a dodnes na ne rada spomínam. Ale rozhodne nie som sama, ktorej toto meno neschádza z mysle. Do povedomia členov našej ZO sa prediera priebežne, a to prostredníctvom knihy blahoprianí ku každému menu v kalendári, ktorá bola pre mňa osobne úžasným prekvapením. Jožko, vitaj medzi nami starodôchodcami! Prajem Ti hlavne pevné zdravie, energiu a silu v práci a hlavne aby Tvoja humoristická žilka stále ihrala. Veľmi si Ťa vážim a ďakujem Ti za spoločne strávené chvíle, za momenty, kedy si ma učil funkcionárčiť a prekonávať niektoré prekážky v ÚNSS.“
Chodiaca loajalita
Ako v roku 1990 stál pri zrode ÚNSS, tak jej ostáva verný dodnes a nemieni s tým prestať ani ako zaslúžilý dôchodca. Josef je v únii naďalej činný a naďalej do nej bude vkladať svoje nápady a nevyčerpateľnú energiu – ako predseda ZO a KR Nitra, ale aj v rámci Ústrednej rady. Stále má nemalé plány a nám neostáva iné, ako popriať (jemu i sebe), aby mu zdravie ešte dlhé roky dovolilo realizovať sa v prospech slovenských nevidiacich a slabozrakých.
Eka Balašková
