„A prečo by aj?“ pomyslia si mnohí z vás, kým nepripomeniem, že nadväzujem na článok z prvého tohtoročného čísla Dúhy, ktorý bol redakčne opatrený titulkom, inšpirovaným názvom filmu Nuda v Brne, a venovaný VIDA! science centru Brno. V texte sa mihol prísľub, že sa poobzerám po podobných centrách na Slovensku a pokúsim sa priblížiť zaujímavosti, ktoré tu nájde aj návštevník so zrakovým postihnutím. Sľub plním a pozývam vás do levického centra Atlantis.
Na Hronskej 4 v Leviciach na vás čaká vyše 70 interaktívnych exponátov, ktoré demonštrujú rôzne fyzikálne zákony a prírodné javy. Rozdiel medzi brnianskym a levickým centrom je hneď pri pohľade zvonku (vo veľkosti a vzhľade): Vida! sídli v bývalom pavilóne výstaviska, Atlantis sa nachádza v unimobunkovom priemyselno-administratívnom objekte zo 70. rokov minulého storočia. Technický rozdiel je aj v exponátoch. Väčšinu tých v Brne totiž vyprodukovali firmy, ktoré sa na výrobu pre science centrá vo svete špecializujú, zatiaľ čo exponáty v Leviciach sú dielom jednotlivcov – nadšené panie učiteľky vymysleli a zruční manželia či priatelia zostrojili, a to tak, že dizajn mnohých vyvoláva rešpekt a obdiv. Vo Vida! je napr. zemetrasenie imitované plošinou, na ktorú sa postavíte, v Atlantise sa s týmto javom môžete oboznámiť tak, že na vibrujúcom stole skúsite postaviť dom z drevených stavebníc tak, aby ostal stáť.
Ideový vklad pedagógov ovplyvnil aj zameranie na cieľovú skupinu. V Brne síce takisto najvýznamnejšiu zložku návštevníkov predstavuje žiactvo (hoci zďaleka nie jedinú), v Leviciach je orientácia na školákov dominantná. Atlantis má však predsa len jeden priestor rozsiahlejší. Obchodík so suvenírmi hneď za vchodom. Ide vlastne o väčšiu samoobsluhu, zdrobneninu obchodík evokuje sortiment: hračky, hračky, hračky, sem-tam nejaká kozmetika či domáca potreba a znovu hračky, čo len dokladá moje predchádzajúce tvrdenie o orientácii na návštevníka.
Atlantis pre nevidiacich a slabozrakých
Návšteva skupiny s prevahou seniorov so zrakovým postihnutím pracovníčky Atlantisu trochu zaskočila, dokonca vyjadrili pochybnosť, či nás v expozícii vôbec niečo zaujme, a veľké prekvapenie z informácie, že vo Vida! je nevidiacemu návštevníkovi pri pokladni zapožičaný manuál pre jeho asistenta, rýchlo sa ale otriasli a pustili nás do sveta vedy a techniky.
Po vstupe sme sa chodbou dostali do haly, ktorej veľkosť sme vzhľadom na vonkajší unimobunkový vzhľad nečakali, prekvapil nás ale aj počet exponátov – nachádza sa ich tu niekoľko desiatok a ďalšie sú ukryté v depozite.
Nevidiaci návštevník môže napr. vytvárať zostavy z ozubených kolies, z kvádrov stavať pontónový most, zatočiť sa na rotujúcom sedadle, alebo si zakričať do rúry, ktorej rôznorodá dráha zmení hlas na nepoznanie. Ináč je odkázaný na opis svojich asistentov, alebo na ich reakcie, ktoré takisto dokážu pobaviť. Slabozraký návštevník má príležitostí na interakciu viac, ale bez opisu vidiaceho asistenta často nevie, čo vlastne vidí. Za všetky uvediem len jeden príklad: vehementne točím kľukou ako za mlada, aby som kvapalinu v uzavretom sklenenom valci vypenil až po okraj. Moje úsilie je márne, hladina stúpla len o pár cenťákov, viac nie a nie. Až po chvíli sa dozvedám, že cieľom nie je vypeniť kvapalinu, ale z dna na hladinu dostať plastovú rybičku. Tú ale moje slabozraké oko akosi nepostrehlo. Cha-chá! Zrakom môžeme vnímať aj to, ako sa prvky rôznych geometrických tvarov správajú v stále inom prostredí alebo pod vplyvom gravitácie či magnetizmu (dotykom by sme tieto procesy prerušili, takže nevidiacim ostáva opäť len opis), ale aj množstvo ďalších exponátov založených na optických javoch.
Osobitosťou Atlantisu je bublinkový svet na poschodí. Z nádob s roztokmi môžeme rozličnými šablónami vyfúkať bubliny pitoreskných tvarov. Nevidiaca pani Janka mohla mať najväčší zážitok z toho, ako ju okolo stojaci priatelia povzbudzovali, keď sa postavila do malého bazéna na suché vyvýšené miesto v strede a z roztoku okolo seba pomaly vyťahovala kruhovú šablónu, ktorá okolo nej vytvárala bublinu. Nikoho z prítomných som nevidel, že by sa mu podarilo skončiť celý v bubline. Na Youtube je ale takých videozáznamov od školákov dosť, bohužiaľ, len s hudobným podkladom.
Atlantis má aj malé prednáškové miestnosti, kde pripravujú populárno vedecké prednášky, napr. o živote v kozme či skaze Titanicu. Animátorky usúdili, že pre našu skupinu bude najvhodnejšie odhalenie tajomstva faraóna a veru mali pravdu – mnohí sme prvý raz mali v rukách papyrus. Ale aj fotku v maske Tutanchamona sme si mnohí urobili prvý raz.
Vydajte sa do Levíc!
Atlantisu by sme asi známku Blindfriendly prideliť nemohli, ale za návštevu rozhodne stojí. Pred skupinovou návštevou je potrebné ohlásiť sa, a to buď telefonicky na 0917 985 450 alebo mailom na info@atlantiscenters.sk. Otvorení sú v pracovné dni od 8:00 do 16:00. Podrobnejšie informácie získate na www.atlantiscenters.sk.
Josef Zbranek
