- Preklad zo slovenského do latinského jazyka dľa Süpfla II. Článok Kreter.
2. Preklad z latinského do slovenského jazyka Cicero De officis Liber III. caput X.
3. Preklad z gréckeho do slovenského jazyka Homeri ilias Carmen X, v. 144-190.
4. Práca slovenská: Umenie nemá pojiť sa hrubosťou, ale s mravy dobrými a bude jedno druhému ozdobou. Amos Komenský.
5. Práca maďarská: A mohácsi vész hatása Magyarország szellemi fejlödésére.
6. Práca nemecká: Das Leben des Menschen gleicht einem Strome.
7. Matematické úlohy:
a) Voľno padajúce teleso prejde za prvú sekundu o 31 metrov viac. Koľko stôp prejde to teleso za 25 sekúnd a jak veľký je priestor v ostatnej sekunde prejdený?
b) Jak vysoká je väža, keď ju oko naše z výšky 15 metrov nad jej základom pod uhlom 36°15’12“ vo vzdialenosti 214 metrovvidí?
c) Druhá odmocnina z 58 krát tretia odmocnina z 10,8193 lomeno 2,40372
Tak čo? Zmaturovali by ste? Ak áno, stali by ste sa päťstým šesťdesiatym siedmym absolventom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, prvej strednej školy v Uhorsku s vyučovacím jazykom slovenským, ktorú vďaka iniciatíve Augusta Horislava Škultétyho, Štefana Marka Daxnera, Mateja Nandrássyho a Karola Pavla Štefančoka slávnostne otvorili 16. septembra 1862 v evanjelickom kostole vo vtedajšej Veľkej Revúcej. Nasledovali by ste tým mnohých uznávaných ľudovo-výchovných a kultúrno-vedeckých pracovníkov, lekárov, kňazov, básnikov a spisovateľov, napr. Mateja Bencúra alias Martina Kukučína (ak sa chcete premknúť atmosférou, siahnite po úsmevnej próze Úvod k vakáciám alebo novele Mladé letá, v ktorých zachytil svoje študentské spomienky na Revúcu), Kolomana Banšella, Ľudovíta Riznera (podobnosť mien nie je náhodná, ide o strýka Ľudmily Podjavorinskej), Sama Bodického a ďalších, ktorí sa tu natrápili so slovenčinou, maďarčinou, nemčinou, latinčinou, gréčtinou, náboženstvom, mudroľubectvom, zemepisom, dejepisom, počtovedou a merovedou, prírodopisom, fyzikou, kreslením a krasopisom, z praktických predmetov s hospodárstvom a štepárstvom. Ešte že ten telocvik bol nepovinný. Ale zas ktohovie, nakoľko prísne vedecky k nemu Ivan Branislav Zoch pristupoval, keďže práve na základe týchto hodín spísal vôbec prvú slovenskú metodickú príručku telesnej výchovy. Keby ale študentíci milí potrebovali zahviezdiť po vyučovaní, žiaden problém – mimoškolské vyžitie bolo takisto pestré: členstvo ponúkal vzdelávací spolok, ochotníkov hľadal divadelný súbor, hudobníkov a spevákov Hudbokol, na literárne talenty striehli zostavovatelia rukopisných časopisov Zore, Svit, Včela, Slovák a humoristických časopisov Bubon a Lancuško, ktoré v rozsahu 40 strán vychádzali raz alebo dvakrát mesačne. Každý pondelok mohli asistovať na trhoch Potravného spolku, počas týždňa zapisovať pôžičky v knižočke Vzájomnej pomocnice, obšmietať sa pri sadzačských a tlačiarenských prácach v Kameňopisnom ústave či Nakladateľskom spolku, povzbudzovať čitateľov prvej slovenskej verejnej knižnice.
Žiaľ, čulý národný život v Revúcej nemal pridlhé trvanie. Nevôľa vládnucich tried Uhorska narastala, útoky sa stupňovali, vyšetrovanie neustávalo až napokon vyústilo v obvinenie z panslávizmu a vlastizrady (dokonca i onen telocvik bol označený ako výchova k vzbure proti vrchnosti, ako výcvik mládeže na boj za odtrhnutie Slovákov od Uhorska). Prvé slovenské gymnázium bolo 20. augusta 1874 násilne zatvorené a majetok, nadobudnutý zo zbierok a darov slovenského národa, zhabaný. Do dvoch rokov museli svoju činnosť ukončiť aj gymnáziá v Turčianskom svätom Martine a v Kláštore pod Znievom, 6. apríla 1875 aj vtedy najvýznamnejšia kultúrna inštitúcia Matica slovenská.
Keď sa podarí zastaviť čas
Od roku 2016 sú ale školské brány pre všetkých, ktorí dychtia po vedomostiach, znovu otvorené. Znovu je pripravený bohatý výklad, hrubočizné rukou písané zväzky, potreby na písanie, názorné pomôcky, katedra, tabuľa i školské lavice. Od roku 2016 sídli v pôvodnej školskej budove Múzeum Prvého slovenského gymnázia. V štyroch prízemných miestnostiach sú nainštalované stále expozície, veľké podkrovné priestory, ktoré krášli obrazová výstava, venovaná pamiatke generála Rudolfa Michala Viesta, rodáka z Revúcej, sa využívajú na krátkodobé výstavy, divadelné predstavenia, koncerty, konferencie, prednášky, workshopy, besedy so spisovateľmi alebo hudobníkmi. Budova, ako aj Park slovenských národovcov, ktorý ju obklopuje, patria do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. V lete si v ňom môžete príjemne posedieť a v spoločnosti Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa vychutnať voňavú kávu.
Prehliadka sa začína v prepojovacej vstupnej časti, tzv. dufarte. Približuje históriu Revúcej, dôležité dejinné udalosti súvisiace so založením prvej strednej školy, v ktorej znela len slovenčina, významné osobnosti, ktoré svoj život a prácu spojili s Revúcou a národné kultúrne pamiatky mesta. Pri knihe návštev a buste Martina Kukučína sa nachádza audio-deskriptívny sprievodca určený najmä nevidiacim návštevníkom z dielne Trnka, N. O.
„Pred dvoma rokmi som sa zúčastnila konferencie Múzeá a galérie bez bariér, ktorú organizoval Jozef Balužinský. S obdivom a nadšením som počúvala, ako mnohé kultúrne inštitúcie už po ceste sprístupňovania kráčajú, a zatúžila som po tom, aby mali nevidiaci predstavu, ako vyzerá budova takej významnej inštitúcie, akou Prvé slovenské gymnázium bolo, aby sa nepočujúci mohli dostať k informáciám a zaujímavostiam, ktoré hovoríme všetkým, čo k nám prídu, aby aj u nás mohli ľudia na vozíčku pohodlne prejsť z miestnosti do miestnosti. Našli sme vhodnú projektovú výzvu a dnes je naše múzeum na rebríčku bezbariérovosti už o čosi ďalej,“ zaspomínala si na počiatočné impulzy riaditeľka múzea Diana Lamperová. „V dufarte máme na stojane kocku, ktorou si môžu nevidiaci otáčať a prezrieť si reliéf fasády budovy, jej pôdorys, pohľad do školskej triedy a do Parku slovenských národovcov. V spodnej časti týchto, na 3D tlačiarni zhotovených obrazov je nápis v Braillovom písme, sprievodný text, ktorého autorkou je Ildikó Gúziková, načítali známi herci, potulky históriou si napr. užijete s Jankom Galovičom. Nahrávky nevidiacich jednak navigujú, čo robiť, ako kocku ovládať, jednak zasväcujú do toho, čo na reliéfe, ale i neskôr počas prehliadky expozície neprehliadnuť. Hneď pri vstupe si tak návštevníci s postihnutím zraku utvoria predstavu o priestore, v ktorom sa nachádzajú. A keď ešte zotrvám pri otázke prístupnosti, informácie v slovenskom posunkovom jazyku sme pri vybraných exponátoch ukryli do NFC a QR kódov, momentálne čakáme na vyhodnotenie jedného grantového programu, vďaka ktorému, ak uspejeme, získame prostriedky na odstránenie fyzických bariér. Pre nás – chodiacich je 5 – 6 centimetrov nič, niekomu však práve tých 5 – 6 centimetrov výlet do histórie znemožní nadobro.“
Nech sa páči do salónnej časti
Vzhľadom na to, že škola bola násilne zatvorená a majetok zhabaný, z originálov sa podarilo zachrániť „len“ dokumenty (rôzne zápisnice, vysvedčenia, zošity, ukážky krasopisu, učebnice), ktoré pre uhorské úrady nemali žiadnu cenu. Tak sa stalo, že sú to jediné exponáty, ktoré sú naozaj živými svedkami čias Prvého slovenského gymnázia. Múzejníci v Revúcej si však dali veľmi záležať na tom, aby zhromaždili aj také, ktoré pochádzajú z približne rovnakého obdobia, zvyšok tvoria repliky. S riaditeľkou múzea sme sa pri jednej z vitrín v salónnej časti zdržali dlhšie.
„Táto vitrína chráni odliatok oválnej pečiatky a pečatidla Prvého slovenského gymnázia, o veľkosti asi 10 – 15 centimetrov, ktorú zhotovili na návrh Štefana Marka Daxnera. Zobrazuje trojvršie s dvojkrížom, odkazujúcim na tradíciu Cyrila a Metoda, nad ním si môžete všimnúť vychádzajúce slnko, ktoré malo svojimi hrejivými lúčmi podporovať začatú cestu vzdelávania Slovákov v rodnej reči. Na ľavej strane je neodmysliteľná košatá lipa – posvätný strom Slovanov, pri nej včelí úľ, symbolizujúci usilovnosť a pracovitosť. V kruhopise je nápis: Pečať slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, 1862. Zhotovenie pečate a pečatidla na vlastné náklady zabezpečil Ján Francisci.“
A aby sme prehliadku salónnej časti zavŕšili, vedľa hnedých glazovaných kachlí vás privítajú dvaja páni. Ten v cylindri s balónom nad hlavou predstavuje Gustáva Reussa, autora diela Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel. Len na okraj dodám, že táto „chýrečná rozprava“ bola dopísaná v roku 1856, teda gemerský učenec už lietal v balóne, dokonca so svojimi druhmi na veľkom šarkanovi spoznával celú vtedy známu slnečnú sústavu niekoľko rokov pred hrdinami Julesa Verna. Pán s brkom na písanie v ruke je A. H. Škultéty.
Po zvonení
Ale akáže by to bola škola bez triedy a bez zborovne? Každý návštevník sa môže usadiť do dobových drevených lavíc, vžiť sa do kože skúšaného žiačika v slávnostnom dobovom oblečení, stojaceho pri tabuli na trojnohom stojane, alebo sa zhostiť role učbára. Na katedre zočíte glóbus a prístroj na meranie rýchlosti šírenia zvuku v rôznych plynoch, ktorým si Zoch na výstave v Paríži v roku 1867 vyslúžil obdiv odborníkov. Za zmienku však rozhodne stojí aj kovový stojan s umývadlom, nad ním zavesená dobová mapa gemersko-malohontskej župy, skrinka, ukrývajúca úctyhodnú zbierku kameňov a minerálov, pianíno, drevený cestovný kufor či kachle.
„Treba si uvedomiť, že škola nemala podporu vrchnosti a čo si učbári a žiaci nezabezpečili sami, resp. vďaka podpore slovenského národa, to nemali,“ vťahuje ma do reálií Diana Lamperová. „Každý školák mal vtedy vlastnú zbierku, či už chrobákov, motýľov, minerálov alebo rastlín, v priestoroch gymnázia si dokonca zriadili fyzikálno-chemické laboratórium, aby sa prírodným vedám mohli venovať nielen v teoretickej rovine. To isté platí o učebniciach. Časť z tých, ktoré tu dnes vystavujeme, vyšla priamo v Revúcej, z niektorých sa tu vyučovalo, niektoré máme zapožičané z iných ústavov. Ich autormi boli zväčša profesori gymnázia, do tlače ich pripravovali v slovenskom jazyku, jazyku po hodžovsko-hatalovskej reforme. Medzi najplodnejších patril Zoch (napr. už spomínaná učebnica telesnej výchovy, alebo prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy Fyzika čili silospyt), zachovali sa ale aj botanické, zoologické, geometrické, meteorologické a homeopatické rukopisné práce Jozefa Kvetoslava Holuba. Ale, pravdaže, aj mnohé iné. Tým, že šlo o prvé v slovenčine publikované vedné texty, možno revúckych učbárov považovať za tvorcov slovenskej odbornej terminológie, najmä v prírodných vedách, pedagogike a v psychológii. Vo vitrínach tu máme matriku gymnázia, krasopisnú podložku so vzormi písania písmen od doktora Zocha, žiacke zošity, nákresy k poznámkam z anatómie či rôzne učebné pomôcky,“ pokračuje vo výklade riaditeľka múzea.
Kedysi boli vo všetkých miestnostiach triedy, múzeum ale tieto priestory chcelo trošku ozvláštniť a zatraktívniť, preto je dnes interiér jednej miestnosti zariadený ako dobová zborovňa. Návštevníci v nej okrem kruhového stola s pomôckami na písanie (napr. krásnym kalamárom) môžu obdivovať stoličku, na ktorej sú položené husle, stojan s notovou literatúrou, dobové zrkadlo, malý toaletný stolček, dobovú komodu, za pozornosť ale určite stoja aj liatinové kachle. Na stenách visia obrazy najdôležitejších osobností spojených s prvou úplnou strednou školou, kde sa vyučovalo po slovensky.
Hladným krkom
Keďže láska, aj tá k štúdiu, ide cez žalúdok, vedenie školy zriadilo hneď v prvý rok existencie gymnázia alumneum čiže školskú jedáleň. Študenti si museli priniesť o 30 zlatých ročne viac, tí, ktorým by to výraznejšie nabúralo rodinný rozpočet, o čosi menej, najchudobnejší dostávali stravu bezplatne. Rukolapne si túto kapitolu dejín môžete prezrieť v tzv. čiernej kuchyni. Pravdaže, v kráľovstve plnom plechového a hlineného riadu, s formami na pečenie báboviek, dreveným náradím na pučenie zemiakov, lopatou na sádzanie chleba do pece, váhami a veľkou diežou na vodu vás privíta kuchárka – figurína v kroji, kožušinovej veste a v čepci.
Diana Lamperová sa opäť nenechala dlho prosiť a prezradila mi ďalšiu zaujímavosť: „Chod alumnea aktívne podporovali aj samotní študenti a počas letných prázdnin sa vydávali na tzv. suplikačné cesty. Kráčali naprieč krajinou, navštevovali národne uvedomelé rodiny a prosili o milodary na chod gymnázia. Každý z nich dostal malú suplikačnú knižku, do ktorej si presne zapísal, koľko mincí sa mu ušlo, koľko obilia, múky, strukovín, zeleniny či vajec. Výnimočné však nebolo ani to, keď ich ľudia obdarili palivovým drevom, vareškami, obrusmi, sviečkami – čímkoľvek, čo kuchyňa a jedáleň potrebovali. Teraz to možno vyznie, ako keby učbári tie deti zneužívali a zdierali, ale nie je to tak. Suplikanti si jednu tretinu „zisku“ mohli nechať, pomôcť alebo svojej rodine, alebo si čo-to odložiť na nový školský rok. V našom múzeu máme niekoľko takýchto suplikačných knižiek so zápismi o zlatkách a grajciaroch aj vystavených.“
Byť aj v 19. aj v 21. storočí súčasne
Múzeu Prvého slovenského gymnázia sa to veru naozaj darí. Ako jedno z mála má hologram, znázorňujúci niekoľko cvikov, ktoré na rozvoj telesných síl zaradil do svojej učebnice doktor Zoch, pozrieť si možno päťminútovú animáciu, ktorá približuje vznik Revúcej a vzdelávacej inštitúcie, pútavou formou je spracovaná aj virtuálna prehliadka múzea.
„Stále mám pocit, že o Prvom slovenskom gymnáziu je v učebniciach len veta – nanajvýš dve,“ povzdychla si Diana Lamperová, „pritom pri formovaní nášho národa zohralo práve ono nezastupiteľnú úlohu. V hlave sa mi rodí plán ponúknuť takúto virtuálnu prehliadku školám, najmä tým zo vzdialenejších kútov, ktoré si k nám cestu nájdu len zriedka, alebo, žiaľ, vôbec nie, a spestriť im tak hodiny slovenčiny alebo dejepisu. Ešte musím domyslieť niekoľko detailov, ale myslím, že by to pre nich mohlo byť zaujímavé.“
História stále živá
Po desiatich rokoch existencie sa vďaka donorom, zbierkam a dobrovoľným príspevkom podarilo v Revúcej vybudovať novú budovu, do ktorej sa v roku 1872 gymnázium presťahovalo.
„Okrem národnej zbierky tvorili žreby, usporadúvali lotérie, pravdaže, takmer všetci prispievali aj z vlastných zdrojov. Traduje sa, že Zoch – tuhý fajčiar prehovoril dvoch – troch svojich priateľov, aby všetky peniaze, ktoré by utratili za tabak, vložili do stavby školy. A keď už stála, všetci slávnostne vyšli na balkón a po niekoľkých mesiacoch si opäť zapálili,“ prezrádza Diana Lamperová.
Aktuálne sa v priestoroch novej budovy Prvého slovenského gymnázia pripravuje stála interaktívna výstava s názvom Literra (z lat. Zem písmena). Expozičné libreto hovorí o zriadení pavilónu rozprávky, komiksu a pavilónu experimentálnej práce so slovom v rôznych umeleckých žánroch (napr. hudbe, divadle a pod.). Plány zahŕňajú aj vznik multimediálnej expozície Cesta na Mesiac, inšpirovanej Reussovou Hviezdovedou, a obnovu literárnej súťaže o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, tzn. Ceny Gustáva Reussa. Múzeum by malo byť pre verejnosť otvorené v roku 2022.
Posledné riadky pozvánky
Múzeum Prvého slovenského gymnázia
Adresa: Muránska 18, 050 01 Revúca
Telefón: 058/28 515 61
Mobil: 0940 604 079
e-mail: muzeum@revuca.sk
web: muzeum.revuca.sk
Dušana Blašková
