Haló, haló, správa miestneho rozhlasu. Oznamujeme občanom obce, že dňa 30. júla o desiatej hodine preletí nad Plechoticami lietadlo značky Viper SD4,riadené nevidiacim pilotom. Zachovajte pokoj, nepodliehajte panike, všetko bude mať pod kontrolou. Môžete mu i zamávať. Koniec hlásenia…
… ale zároveň začiatok dobrodružstva Jozefa Hubináka v dvojmiestnom lietadle Aeroklubu FutureFly Bidovce, združenia, ktoré sa, nadväzujúc na tradície športového letectva, leteckého školstva a parašutizmu v košickom regióne, usiluje prehlbovať záujem o športové lietanie širokej verejnosti a zo všetkých síl podporuje leteckú turistiku.
Letu zdar!
„A! Tu máme oslávenca! Tak čo, nebojíte sa?“ takto vítal prichádzajúceho tak 40-ročný inžinier. Hm, len ako nastúpite do toho lietadielka? Ale! Poďte, ukážeme vám.“
Asi vo výške kolien bolo koleso toho jednomotorového vrtuľového lietadla, nad ním krídlo, takže stačilo len vystúpiť naň, pár desiatok centimetrov pozdĺž kabíny a nasúkať sa do dverí.
Vovnútri je to vraj podobné ako kabína auta. Človek sa nemusel ani nijako zvlášť rozhliadať a vnímal pod nohami dva pedále a ovládaciu páku (čosi ako joystick), pomocou ktorých sa určuje rýchlosť stroja, sklon nosa a smer. Takúto výbavu mali obaja cestujúci, takisto ako v autoškole, aj tu to bolo zosynchronizované, akurát teda inštruktor sedel na ľavej strane, za palubnou doskou. Povinnou výbavou oboch pasažierov je prilba so slúchadlami a mikrofónom– predsa len rozbehová rýchlosť je okolo 120 kilometrov za hodinu, a to sa nedá nepočuť, vo vzduchu sa plachtí sto päťdesiatkou.
„Nie, nie, nie, nebudeme tu hodinu krúžiť nad letiskom. Ja mám svoj letový plán,“ zarazil profesionála Jozef Hubinák hneď na začiatku. „Vyrazíme na juh, ponad Slanské vrchy, potom na Zemplínsku Teplicu a potom otočka na Plechotice.“
Po vyše dvoch rokoch virtuálneho lietania prostredníctvom Eurofly mal Jozef Hubinák veľmi dobrú predstavu o tom, aký smer nabrať, akú vzdialenosť prekonať a koľko hodín si na to rezervovať. Po celom svete má nalietaných takmer 2 milióny 200 tisíc kilometrov. Na konte je už aj niekoľko pádov, ale tak aj kôň má štyri nohy a občas si s nimi nedá rady. V malom lietadielku zloženom z papiera, ktoré dostal na šesťdesiatku, bol okrem hlásenia miestneho rozhlasu aj poukaz na hodinový cvičný let a presne uvedený typ stroja. Tak si to jednoducho nasimuloval – plávať sa na pevnej zemi nenaučíte, ale lietať veru áno.
„Plechotice poznám, robil som vášmu farárovi pec.“
„Výborne! A kostol už vidno?“
„Áno, kostol áno. A kadiaľ nad váš pozemok?“
„Od kostola na sever.“
„Vidím nejakú ulicu, vedľa cintorín…“
„No presne! Cintorínska ulica! Poďte stále na sever.“
„A váš dom?“
„Náš je oproti ostatným tak ďalej od cesty a možno tam stojí červená Ibiza.“
„A! Už ju vidím! Viete čo? Ja to vezmem zľava nad vašu prednú záhradu a dom. V zadnom dvore máte bazén, že? Jéjda! Kopu ľudí tam vidím na ceste a všetci nám mávajú.“
Certifikovaný nevidiaci pilot
Jozef Hubinák si manévrovať lietadlom naozaj vyskúšal, nie je to len zafóliovaná formalita. Tých 120 kilometrov vo vzduchu zohľadnili aj kolegovia z Eurofly.
„Robia si zo mňa žarty. V tej tabuľke, kde sa nám zobrazujú všetky lety,počty nalietaných hodín, kilometrov a tak, sú najlepší na desiatom leveli. Ja som na jedenástom. Volal som aj pánovi Kissovi, ale on mi vysvetlil, že sa to zrejme stalo zmenou profilu, ale ostatní piloti za tým vidia len tie moje Bidovce,“ dodáva s úsmevom.
Nad Plechoticami spravili zo dva okruhy, obrátili to na východ a cez Trebišov zamierili k Bidovciam. Počkali na súhlas s pristátím a zostúpili z oblakov.
„Zážitok to bol fakt obrovský. Vôbec som nebol roztrasený, to skôr naši sa báli, či tam dačo nevyvediem. Ale to by som si ani nedovolil, zas až tak do riadenia ma ani pustiť nemohol, to je pochopiteľné.
Mal som z toho veľmi dobrý pocit, ale toto mi aj stačí. Netúžim po väčšom stroji. Som veľmi rád, že som mal pri sebe práve tohto pána. Keby tam sedel niekto mĺkvy, asi by to až také nebolo. Musím povedať, že na to, že asi prvýkrát letel s nevidiacim, veľmi rýchlo sa chytil a všetko mi tak slepecky popisoval, aj čo je vôkol nás, respektíve pod nami, oboznámil ma ale aj s funkciami a parametrami toho lietadielka. Prezradil mi, že to má benzínový motor, 95 oktán to tankuje, takže keby mal krízu, môže zastať na hociktorej pumpe. Rozprával mi, že ho kúpil pod rukou za nejakých sto tisíc, aj to, že s ním úplne bežne vozieva ľudí, keď sa potrebujú rýchlo niekam dostať, a že už pristával aj na väčších letiskách, napr. v Poprade, Bratislave či Budapešti.
Tak to vidíte. Ja som povedal, že rezané kvety nepijem, očakával som fľašu a tie moje dve dcéry na mňa vymysleli takéto čosi!“
Dušana Blašková
