Pod týmto názvom nájdete na YouTube seriál vydarených dokumentov, pod ktoré je autorsky podpísaný Michal Kalman alias Malý Mišo. Na jeden deň sa ocitol v koži pracovníka pivovaru, medzi hasičmi, vo výrobni bagiet, ale aj v zberni odpadu. A nedávno si vyskúšal aj život nevidiaceho.
Michalovi sme dali klapky na oči a učili ho variť, nakupovať, chodiť s bielou palicou či Braillovo písmo.
Michal, ako vznikol nápad robiť reláciu 1 Deň ako…?
„Počas práce na relácii Česko-Slovensko má talent som si vyskúšal rôzne kúzelnícke čísla – sekali na mne nožíkmi, rúbali motorovou pílou, a keďže som si už všeličo vyskúšal v rámci tejto relácie, napadlo mi, prečo by som nemohol skúsiť aj rôzne povolania.“
Ktoré bolo prvé a prečo?
„Prvé povolanie, ktoré som si v rámci projektu 1 Deň ako… vyskúšal, bola práca v sklade istého logistického centra. Chcel som divákom priblížiť, čo sa vlastne deje s objednávkou, keď si niečo zakúpime cez e-shop. Aký je proces od kliknutia na obrazovke až po doručenie k nám domov. To bolo naše prvé video, na ktorom sme sa ešte učili čo a ako robiť, ako správne vystavať obsah. Kľúčovou v tomto ohľade pre mňa bola epizóda 1 Deň ako hasič. Tu sme zažili tri reálne výjazdy. Bohužiaľ, jeden z nich bol aj smutný, no i to patrí k životu… Pri nej som definitívne pochopil, čo chcem robiť a ako to docieliť. 1 Deň ako… má pre divákov zmysel iba vtedy, ak im priblížime bežný deň v zamestnaní taký, aký je. Nič strojené či umelo prikrášľované.“
Čo máš v pláne najbližšie, aké sú ešte tvoje plány v rámci 1 Deň ako…?
„Keďže odhaľujeme aj tie „dirty“ (špinavé, pozn. aut.) práce, mám v pláne vyskúšať si prácu zamestnanca bitúnku. Viem, že vegetariáni a vegáni ma asi znenávidia, ale je to profesia ako každá iná a ja ju chcem ukázať verejnosti. Podobné to bolo aj s prácou hrobára, ktorá mojich divákov rozdelila na dva tábory. No či sa nám to páči, alebo nie, toto povolanie existuje a je súčasťou nášho života. Rovnako ako smetiar i pracovník na bitúnku.“
Ktoré z povolaní, čo si mal možnosť vyskúšať si, ťa bavilo najviac, čo v tebe zanechalo?
„Bavia ma všetky. Som naozaj taký blázon, že sa do každého povolania vnorím až do tej miery, že by som tam najradšej ostal pracovať. Určite som získal poznanie, že aj keď nejaká práca vyzerá ľahko a jednoducho, nie je to tak. Každá má svoje čaro i náročnosť. Prinieslo mi to aj poznanie, čo všetko sa skrýva za mnohými povolaniami. Keď si človek ide kúpiť hoci aj obyčajnú bagetu na benzínovej pumpe, ani mu nenapadne, čo všetko sa za baleným kúskom jedla skrýva. Kto všetko sa na jej výrobe musí podieľať, čo treba urobiť, aké pravidlá dodržať, aby sa mohla dostať na pulty predajní…“
Dať čosi na YouTube je risk aj z hľadiska kritikov. Nielen pochvalné, ale najmä priveľmi kritizujúce príspevky sa objavujú takmer okamžite, nie je to frustrujúce?
„Z kritiky a hejterov (z angl. hate = nenávisť, čiže priveľmi kritické až nenávistné či urážajúce komentáre, pozn. aut.) si už dnes ťažkú hlavu nerobím. Spočiatku ma to trápilo, domnieval som sa, že asi niečo nerobím dobre, ale keď som svoju prácu konzultoval s kolegami v televízii, ktorí sa na každú epizódu vedia pozrieť naozaj objektívne i odborne, a nemali námietky, povedal som si, že každú jednu časť robím najlepšie, ako viem, a je na ľuďoch, ako ju prijmú. Pochvaly ma tešia a kritici posúvajú vpred, ale najdôležitejšie pre mňa je, že ma táto práca napĺňa a baví.“
Naznačil si, že pracuješ v televízii, aký je bežný pracovný život Malého Miša?
„Pracovný čas Malého Miša je v podstate od nevidím do nevidím (smiech). Som v jednom kole, pracujem na televíznych projektoch, kde mávam na starosti produkciu alebo pozíciu asistenta réžie, a to je časovo náročná práca. Keď prídem domov, s prácou pokračujem. Buď strihám novú epizódu 1 Deň ako… alebo plánujem ďalšiu časť… Je to kolotoč, ale baví ma.“
Na akých televíznych projektoch si pracoval?
„Ten hlavný projekt, na ktorom pracujem už desať rokov, je Česko-Slovensko má talent. Ďalším veľkým projektom, na ktorom participujem, je projekt TV Markíza Farma. Okrem týchto dvoch ťažiskových relácií robím ešte rôzne drobné projekty a eventy. No a, samozrejme, môj vlastný projekt 1 Deň ako… Nový diel sa snažím premiérovať vždy raz do mesiaca, ale tohto roku nám to pandémia koronavírusu značne skomplikovala. Nielenže sa nedalo vyrábať, ale v mnohých firmách trvajú rôzne opatrenia, ktoré nám výrobu znemožňujú. Verím však, že sa nám do konca roka ešte nejaké epizódy natočiť podarí.“
Napriek komplikovanej situácii sa podarilo zrealizovať nakrúcanie v ÚNSS. S akými očakávaniami si k nám išiel?
„Priznám sa, že som na nakrúcanie išiel s obrovským rešpektom voči nevidiacim a slabozrakým, lebo si veľmi želám, aby nám to vyšlo, aby bol tento špeciál správne pochopený, aby si diváci nemysleli, že si robíme žarty, ale chcem skutočne vážne zdieľať svoje pocity v koži nevidiaceho. Samozrejme, nájdu sa takí, ktorí možno budú kritickí, ale bol by som rád, keby to väčšina divákov pochopila, a to je veľká zodpovednosť. Chcem im ukázať, aké to môže byť náročné, ak človek zo dňa na deň príde o zrak, ale zároveň, aké má možnosti. Hoci sa môže ocitnúť v obrovskom mori beznádeje, sú tu ľudia z ÚNSS, ktorí ho naučia plávať. Veľmi rád by som dal divákom informáciu, že vaši sociálni pracovníci ho opäť naučia žiť taký život, aký žil pred stratou zraku, nič nie je stratené…“
Ako vnímaš svoj deň v pozícii nevidiaceho?
„Ako prvé som si vyskúšal prípravu raňajok. Dostal som klapky na oči a asi po pätnástich minútach som prestal vnímať, že mi chýba zrak a začal som viac vnímať zvuk a hmat. Prekvapil ma intenzívny zvuk pri krájaní cibule, zaujímavé bolo aj získavanie predstavy o priestore predo mnou len pomocou hmatu. Bol som prekvapený, ako rýchlo sa dokáže mozog na novú situáciu adaptovať. Rozhodne mi tento deň rozšíril obzory, zmenil mi vnímanie. Naučil som sa, ako správne pomôcť, ako sprevádzať, správne komunikovať – nehovoriť „tu a tam“, ako sa mne podarilo povedať Tímejke, ktorá tiež bola mojou supervízorkou, ale konkrétne a opisne. A ešte čosi, že ľútosť nie je na mieste, nevidiaci sú rovnakí ľudia ako my, iba niektoré veci im odkomunikujeme trochu inak.“
1 Deň ako… budeš premiérovať pred hlavným zbierkovým dňom. Poznal si zbierku už predtým?
„Bielu pastelku som poznal, ale vnímal som ju ako samostatnú organizáciu. Priznám sa, že ani ja som si ju nespájal s ÚNSS, dokonca som úniu vôbec nepoznal a teda ani úžasnú prácu, ktorú robíte. Ďakujem za tento deň, pretože ste ma veľmi veľa naučili, ukázali mi, aké skvelé pomôcky dokážu nevidiacim či slabozrakým zlepšiť život. Môcť si vyskúšať varenie, nakupovanie alebo chôdzu s bielou palicou, ktorá bola náročná, bol pre mňa naozaj výnimočný zážitok…“
Eliška Fričovská
