Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií už 20 rokov pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov (5. december) a Medzinárodného dňa koordinátorov dobrovoľníkov (5. november) oceňuje jednak výnimočných ľudí, ktorí dobrovoľne, bez nároku na finančnú odmenu venujú svoj čas a energiu iným, jednak skvelé myšlienky a projekty. Vlani našli srdce na dlani aj v našich radoch.
V oblasti rozvoja komunity a občianskej spoločnosti získala v uplynulom ročníku ocenenie Srdce na dlani pani Zorica Žampáková, nominantka Krajskej rady a Krajského strediska ÚNSS v Košiciach. Vo štvrtok 28. novembra 2019 sa v spišskonovoveskej Redute uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení pre výnimočných ľudí Košického kraja. V mene čitateľov Dúhy som sa pani Žampákovú pokúsil trochu vyspovedať.
Zoznámte sa, prosím!
Zorica Žampáková sa narodila v učiteľskej rodine – otec bol profesorom na strednej škole a mamička učiteľkou v škôlke. Súrodencov nemá, preto, ako sama hovorí, má veľa kamarátov a kamarátok. Krásnych 45 rokov je vydatá, vychovala tri deti, ktoré sú dnes už dospelé, veľkou láskou ju zahŕňajú aj jej tri vnučky. Medzi jej koníčky patria ručné práce, turistika, varenie a pečenie koláčov. Kniha je samozrejmosťou. Napriek tejto plnosti si vždy nájde čas na tých, ktorí to potrebujú.
Pani Žampáková, nemáte žiadny závažný problém so zrakom. Ako ste sa dostali k nevidiacim a slabozrakým ľuďom a aká bola Vaša cesta do ÚNSS?
„Našťastie, zrakové postihnutie nemám, ale vo svojich šesťdesiatich štyroch rokoch už okuliare na čítanie používať musím. Aká bola moja cesta? Vyštudovala som špeciálnu pedagogiku v odbore tyflopédia a psychológia na Univerzite Komenského v Bratislave a po ukončení štúdia som sa zamestnala v materskej škole, kde som 31 rokov učila deti so zrakovým postihnutím a kde si to odo mňa vyžadovalo nielen odborné vedomosti, ale aj množstvo praktických zručností. Vtedy som začala spolupracovať s ÚNSS v Košiciach.“
V návrhu na udelenie ocenenia KR a KS ÚNSS Košice vyzdvihli, že často sama iniciatívne ponúkate svoje námety a nápady na obohatenie činnosti a skvalitnenie voľno-časových aktivít ľudí so zrakovým postihnutím. Prezraďte nám, prosím, aké nápady to sú.
„S ÚNSS spolupracujem ako hospodár ZO č. 15 Košice II., aktívne sa zapájam do činností tvorivých dielní, rada organizujem výlety v okolí Košíc, v spolupráci s CK i zahraničné zájazdy. Zabezpečujem návštevy kultúrnych podujatí, predstavení v divadle, kine či prehliadky expozícií v múzeu, angažujem sa pri organizovaní verejnej zbierky Biela pastelka i pri dopravno-osvetovej akcii Deň bielej palice. Rada chodím na turistiku, úzko spolupracujem napríklad s klubom Delfín.“
Čo Vás v tejto práci najviac teší?
„Mojou odmenou je predovšetkým spokojnosť a úsmev na tvári mojich kamarátov.“
Pomocnú ruku nezištne podávate aj pri tvorivých aktivitách, ktoré realizuje košické krajské stredisko. Môžete nám túto prácu trochu priblížiť?
„V klube seniorov, kde zastávam post predsedníčky, som oslovila pani Mišinskú, či by v ÚNSS nechcela viesť tvorivé dielne. Túto ponuku prijala a naša spolupráca trvá už tri roky. Vyrábame rôzne predmety, ktoré ponúkame napríklad na vianočných a veľkonočných trhoch.“
V akých iných organizáciách ešte dobrovoľníčite a čomu sa tam venujete?
„V spolupráci s mestskou časťou Košice – Sídlisko Ťahanovce pomáham pri varení gulášu, pečiem šišky, bola som jednou z tých, čo maľovali nadchod či sadili stromčeky.“
Dovoľte mi, aby som Vám v mene ľudí so zrakovým postihnutím a ich organizácie úprimne poďakoval. Ľudia ako Vy sú pre nás neoceniteľní. Bez nich by sme neboli tam, kde sme dnes, a boli by sme chudobnejší o množstvo krásnych zážitkov. Rád verím, že toto ocenenie prispeje k tomu, aby ste všetky ušľachtilé činnosti vykonávali i naďalej, tešili ste sa z nich Vy i tí, ktorým sú určené.
Josef Zbranek
