Prvé samostatné kroky môžu byť neisté, ale s dávkou spolupatričnosti i nesmierne dobrodružné a zábavné. Pre skupinku mladých ľudí so zrakovým postihnutím sa na niekoľko dní stala sprievodcom aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Dieťa treba vychovať a nechať ísť vlastnou cestou. Mladý človek sa osamostatňuje postupne, pričom si musí poctivo odpovedať na otázky: Kto som? Kam a s kým chcem kráčať? Za čo sa chcem postaviť? Ako mám dosiahnuť svoje ciele? Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska preto zorganizovala celoslovenský rekondično-rehabilitačný pobyt pre mladých ľudí so zrakovým postihnutím s názvom Nezávislý život – ako na to?
Motivácia k samostatnosti
„V Tajove sa zišla rôznorodá skupina mládežníkov – najmladší účastník mal 17, najstarší 29 rokov, mali teda odlišné životné skúsenosti i zrelosť, keďže niektorí ešte študovali na strednej škole, zatiaľ čo iní boli už zamestnaní,“ hovorí koordinátorka tejto úspešnej akcie Tímea Hóková.
Veľmi pozitívne hodnotí fakt, že viacerí prišli bez sprievodcov. Ich samostatnosť sa organizátori snažili podporiť i podprahovo, a to prostredníctvom reliéfnych máp a hravého nácviku priestorovej orientácie po penzióne.
Príbehy ako inšpirácia
Celý program sa skladal z dopoludňajších a popoludňajších workshopov. Tému sebarozvoja a sebaurčenia otvorila prostredníctvom videa Lizzie Velasquezová, mladá dáma s ťažkým ochorením a zrakovým postihnutím, ktorá i napriek negatívnym reakciám okolia v sebe našla silu a v súčasnosti motivuje druhých.
„Následne si mládežníci zodpovedali otázky súvisiace s tým, ako ich vnímajú druhí, ako sa vnímajú sami, čo by prípadne chceli zmeniť a kam by chceli nasmerovať svoj život,“ približuje priebeh Tímea Hóková.
Záujem bol aj o tému vytvárania partnerských vzťahov, v rámci ktorej sa mladí ľudia mohli inšpirovať i príbehom Mirky, ktorá napriek ťažkému telesnému postihnutiu žije v plnohodnotnom partnerskom vzťahu. Workshop viedla externá lektorka Katarína Němcová, ktorej sme položili pár otázok. Čítajte ďalej.
Modelové situácie
V rámci efektívnej komunikácie si mohli účastníci vyskúšať vybrané komunikačné zručnosti, ktoré im môžu zjednodušiť napríklad vybavovanie na úradoch, komunikáciu s osobnými asistentmi či obhajobu vlastných záujmov. Workshop o zamestnávaní im poskytol príležitosť vyskúšať si na vlastnej koži telefonický i osobný pracovný pohovor. Významnou témou tu bola pozitívna prezentácia zrakového postihnutia so zameraním na ponúknutie riešení namiesto obmedzení.
Osobné skúsenosti si mladí ľudia na prahu dospelého života vymieňali na workshope o osamostatňovaní sa. Mnohí z nich si aktuálne hľadali bývanie či zamestnanie, a tak sa navzájom podporovali informáciami, zážitkami, hovorili o svojich pocitoch.
Ďalší pobyt je v pláne
„V prípade vyššie uvedených tém sme využívali viaceré metódy neformálneho vzdelávania, diskusie či rolové hry. Za veľmi významný považujeme aj priestor na výmenu skúseností. Napríklad jeden z účastníkov z vlastnej iniciatívy uskutočnil workshop o využívaní máp. V neposlednom rade bol dôležitý aj čas mimo oficiálneho programu, v rámci ktorého účastníci hrali spoločenské hry, ako je Tic-tak-bum, voľne diskutovali, alebo si čítali tzv. slepecké príbehy – články napísané dobrodružnými nevidiacimi,“ konštatuje Tímea Hóková. „Opakovane sa potvrdzuje potreba celoslovenských aktivít, kde sa mládežníci môžu navzájom prepájať a motivovať k následnej sociálnej rehabilitácii. Pokračovanie pobytu plánujeme tento rok,“ dodala na záver koordinátorka aktivity.
Tatiana Kubišová