Bodka za projektom EDI

Prístup majority k ľuďom so zrakovým postihnutím (ZP), vymožiteľnosť práv, garantovaných európskou i národnou legislatívou, skutočnosť, že otázky prístupnosti nie sú zahrnuté pri tvorbe a realizácii bežných programov a služieb (napr. pri tvorbe niektorých webov, mobilných aplikácií, internetbankingu, e-shopov či elektronických dokumentov, súvisiacich s pandémiou COVID-19, pri plánovaní verejnej dopravy, služieb súkromných železničných dopravcov), nepripravenosť trhu práce, nedostatočná podpora rodín, ktorých deti so ZP sa vzdelávajú integrovane. To je len niekoľko bariér, ktoré boli v rámci konferencie s názvom Prístupný život – inkluzívnejší život vyhodnotené ako najvýraznejšie v procese začleňovania nevidiacich a slabozrakých do spoločnosti. Vyše dvojhodinové on-line stretnutie sa uskutočnilo 22. februára a bolo bodkou za projektom Od vzdelávania k inklúzii (From Education to Inclusion – EDI), ktorý ÚNSS spolu so Střediskom Teiresiás Masarykovej univerzity, švédskou spoločnosťou Funka a asociovaným partnerom ZMOS realizovala dva a pol roka.

Potreba pracovať s témou prístupnosti pre ľudí so ZP sa vynára na každom kroku a je čím ďalej, tým nástojčivejšia. Preto sa ÚNSS rozhodla pustiť do projektu, v rámci ktorého by vznikli vzdelávacie materiály určené nielen pracovníkom verejnej správy, rôznych inštitúcií a organizácií, ale i samotným nevidiacim a slabozrakým. Podarilo sa. Výsledkom spolupráce ÚNSS a partnerov z Českej republiky a Švédska sú školiace videá a tri príručky – pre lektorov, pracovníkov miest a obcí a pre nás –nevidiacich a slabozrakých.

„Tým, že všetky výstupy sú k dispozícii v slovenskom i anglickom jazyku, publikované na stránke www.unss.sk/edi a šírené našimi projektovými partnermi, môže z nich čerpať naozaj ktokoľvek a kdekoľvek,“ hovorí Michaela Hajduková, ktorá po odchode Tímey Hókovej na materskú dovolenku prebrala projektové žezlo. „Legislatíva na európskej úrovni už viaceré otázky prístupnosti rieši, naše výstupy tak môžu zainteresovaným pomôcť zorientovať sa v problematike, verím však, že v niektorých prípadoch môžeme transpozíciu aj predbehnúť, takže v čase otvorenia a novelizácie zákonov budeme vedieť pružne reagovať. Oboznámiť sa s obsahom materiálov môže každý individuálne, ale sme pripravení poskytnúť aj usmernenia či školenia, dokonca i šité priamo na mieru,“ dopĺňa.

Ako ďalej?

Radek Pavlíček, špecialista na prístupnosť virtuálneho prostredia a asistenčné technológie v Středisku Teiresiás, hľadal počas panelovej diskusie s rečníkmi zo Slovenska, Českej republiky, Švédska, Nórska a Španielska okrem iného odpoveď aj na otázku, ako čo najúčinnejšie zaisťovať potreby ľudí so ZP. Opakovane znelo: pamätať na prístupnosť už pri plánovaní (politík, programov, služieb, technológií a pod.), naliehať na ich plnenie, stanoviť merateľné parametre, monitorovať situáciu v jednotlivých oblastiach, postihovať nedodržiavanie predpisov a zapracovať tému prístupnosti do učebných osnov.

„Ja by som sa dotkol ešte jednej oblasti, ktorá je čoraz urgentnejšia, a to sú domáce spotrebiče,“ povedal vo svojom príspevku viceprezident SONS-u, lektor obsluhy výpočtovej techniky pre NS, konzultant prístupnosti a editor časopisu o asistenčných technológiách Téčko Jan Šnyrych. „Pred dvadsiatimi rokmi sme bojovali s počítačmi, ale mikrovlnky sme vďaka tlačidlám dokázali ovládať bez problémov, dnes je to naopak – počítače máme vďaka asistenčným technológiám prístupné, ale keď si v mikrovlnke chceme ohriať obed, narazíme na dotykový displej. Bolo by dobré sústrediť sa na to, aby sme tieto zariadenia dokázali ovládať pomocou hlasových asistentov, ako je Alexa od Amazonu alebo Siri od Apple. Tam vidím veľký priestor na zlepšovanie, napr. v podpore menších európskych jazykov (ani Alexa, ani Siri zatiaľ po česky nevedia).“