Sexuológia si medzi vedecké disciplíny hľadala cestu pomerne dlho. Bojovala s presvedčením, že sexualita nie je hodná štúdia, a každý, kto sa o to pokúšal, vyšiel na posmech. Ľudia však postupne vážneli, zvlášť keď Sigmund Freud publikoval kapitoly o detskej sexualite a psycho-sexuálnom vývoji človeka, keď Magnus Hirschfeld založil prvý sexuologický ústav v Berlíne, a keď v 70. rokoch 20. stor. Masters a Johnson položili pevné základy sexuológie ako vednej disciplíny a sexuálnej terapie ako spôsobu liečby, smiech ich prešiel úplne.
Sexuológia a sexuálna terapia, párová intervencia, emocionálna a sexuálna výchova, rodinné plánovanie, programy intervencie a prevencie sexuálnych patológií a psychopatológií, problematika a terapia v oblasti sexuálneho zdravia, pohlavne prenosných infekcií a chorôb, identifikácia a prevencia domáceho násilia a SexKoučing, t. j. koučing zameraný na partnerské vzťahy a sexualitu. Týmto témam sa v rámci niekoľkých prestížnych školení venovala Michaela Kelemenová v Granade a Madride, kde získala viacero medzinárodne uznávaných certifikátov. Mladú ženu som po prvýkrát zaregistrovala, keď sa spolu so sestrou – dvojičkou zúčastnila projektu YALTA, po rokoch sa vynorila ako hosť jednej časti cyklu KS Bratislava Sami sebe, aby nám priblížila život v Portugalsku, nedávno prišla s ponukou adaptovanej sexuálnej výchovy pre ľudí so zrakovým postihnutím (ZP). Chopila som sa príležitosti a položila jej niekoľko otázok pre prípad, že by vám slová uviazli v hrdle.
Na kus reči
Prv, než sme sa rozhovorili o sexualite a sexuológii, nedalo mi neopýtať sa na štúdium. Miška je totiž slabozraká, svetloplachá, má diagnostikovanú poruchu vnímania farieb a ochorenie sietnice, zaujímalo ma preto, ako na to boli v Španielsku pripravení.
Vynikajúco! Mnohé univerzity a vzdelávacie centrá ponúkajú možnosť študovať prezenčne i dištančne, pričom v kvalite nie je žiaden rozdiel. Ja som si zvolila diaľkové štúdium, pretože som v tom čase žila v Portugalsku, ale špecializovať som sa chcela v španielčine. Vzdelávacie centrá a univerzity v Španielsku mávajú oddelenia, ktoré sa špecializujú na sprístupňovanie študijných materiálov, podporu študentov so špeciálnymi potrebami a na doškolenie profesorov. Navyše, každému študentovi bol priradený tútor. Pokiaľ ide o študijné materiály, prednášky, texty, audiovizuálne materiály, všetko sme mali k dispozícii v elektronickej podobe, čas na vypracovanie písomných skúšok mi bol automaticky predĺžený, otázky boli vždy zostavené tak, aby som nemala žiaden problém pri ich vypracovávaní. Sťažovať sa teda rozhodne nemám na čo.
Vy ste vyškolená vo viacerých odvetviach sexuológie, venovali ste sa ale aj špecifikám sexuality a sexuálnej výchovy ľudí so zdravotným postihnutím?
Áno. Sexuológ býva vyškolený aj v sexualite ľudí so zmyslovým postihnutím, intelektuálnym znevýhodnením a v sexualite v závislosti od veku. Pokiaľ sa ale pýtate na nejakú špecializáciu, zatiaľ som sa stretla s jedinou, a to v oblasti sexuality ľudí s rôznymi formami autizmu.
Ako vnímate vedomostnú úroveň ľudí so ZP v oblasti sexuality? Začnime napr. s ohľadom na stupeň zrakového postihnutia.
Ľudia, ktorí sa radia medzi slabozrakých, prakticky nevidiacich, alebo stratili zrak v dospelosti, majú zvyčajne väčšie spektrum vzorcov emocionálneho správania sa a lepšie poznajú anatómiu mužského a ženského tela. Dôvod je jednoduchý: majú väčší prístup k vizuálnej informácii. Vďaka nej im je jasnejšie, ako interpretovať určité formy správania, vedia, ako vyzerá bozk, čo asi sa pri ňom od nás očakáva a napokon majú predstavu, ako vyzerajú a fungujú naše pohlavné orgány. Pre nevidiacich býva sexualita abstraktnejším pojmom. Neraz si jeho obsah vyskladajú len z útržkovitých opisov (ak im ich vôbec niekto poskytne), pred vlastnou skúsenosťou majú málokedy možnosť získať komplexné informácie o emocionálnej, afektívnej a telesnej intimite a vytvoriť si tak realistické očakávania.
Aké odlišnosti badať, pokiaľ sa na vedomostnú úroveň pozrieme z hľadiska veku?
Staršia generácia nemala vo väčšine prípadov ideálny, kompletný ani adaptovaný prístup k informáciám, sexualita sa vnímala ako niečo skryté, tajomné, neznáme, priam zakázané. Občas dokonca až nečisté. Ich znalosti tvoria prevažne vlastné sexuálne, milostné a vzťahové skúsenosti, a práve kvôli nedostatku vedecky presných informácií a mysticizmu sexuality bývajú pri rozhovoroch o sexualite uzavretí.
Dnes je ale táto téma v spoločnosti vnímaná inak. Mladší ľudia majú lepší prístup k poznatkom na vedeckej, pedagogickej aj sociálnej úrovni, vytvárajú si otvorenejšie a rôznorodejšie názory, získavajú rozmanitejšie skúsenosti, zvyčajne sú prístupní učiť sa a deliť sa o svoje prežívanie. To „zvyčajne“ zdôrazňujem, pretože tabu a značný počet mýtov, týkajúcich sa sexuality, sa medzi ľuďmi naďalej vyskytujú, a to vo všetkých vekových kategóriách.
Je to asi pochopiteľné, tie desaťročia, ktoré sa sexualite venuje vedecká pozornosť, ich ešte nestihli z kolektívneho vedomia vyviať. Čo z toho, čo medzi nami koluje, možno zaradiť medzi mýty?
Veľmi rozšírené sú mýty o ideálnej láske, tzn. viera, že niekde existuje naša spriaznená duša a pokiaľ ju nenájdeme, nebudeme šťastní, alebo o pravej láske, ktorá vždy bolí. Predsa vzťah, v ktorom jeden alebo obaja partneri nie sú šťastní a spokojní, ukrýva neriešené partnerské problémy, nevypovedané nedorozumenia a často nekompatibilitu partnerov. Podobá sa to snáď pravej láske? Ďalšia skupina mýtov sa týka pohlavného styku. Medzi tie najrozšírenejšie patrí predstava, že prvý pohlavný styk vždy bolí, že žena pri ňom musí krvácať, a pokiaľ nekrváca, nebola panna. Takisto sa hovorí, že masturbácia spôsobuje neplodnosť, impotenciu a anorgazmiu, že muž musí byť na pohlavný styk vždy pripravený a v sexuálnych vzťahoch by mal preberať iniciatívu. Nezriedka počuť aj hlasy, že sex počas menštruácie je nezdravý, že ženy myslia na sex menej ako muži, alebo že sex je synonymom pohlavného styku. Všetky tieto vyhlásenia sú absolútne nepravdivé. Veľakrát som mala možnosť pozorovať nedostatok informácií o adekvátnej intímnej hygiene, biologickom fungovaní tela, mužskej ejakulácii, ženského menštruačného cyklu a spôsobov, akými možno otehotnieť. Stretla som sa s tým vo všetkých skupinách, pri ľuďoch so ZP to však bolo zvlášť markantné.
Rada by som sa na chvíľu pristavila pri tom, ako sa naše predstavy o sexualite líšia v závislosti od kultúry, v ktorej vyrastáme. Môžete nám, prosím, prezradiť zopár pozoruhodných tradícií, z nášho pohľadu možno kurióznych zvyklostí?
Samozrejme, poďme na to! Veľmi zaujímavú tradíciu má napr. jedna oblasť v Kambodži, kde otcovia pre svoje dospievajúce dcéry vlastnoručne stavajú chyže lásky. Dievčatá si tam následne môžu pozývať mládencov, objavovať svoju sexualitu, experimentovať a mať pohlavný styk s rôznymi mužmi, až kým sa do jedného z nich nezamilujú a nevyberú si ho za manžela. Fascinujúce je, že ženy v tejto kultúre majú plnú moc o sebe rozhodovať už od mladého veku a muži toto rozhodnutie absolútne rešpektujú. Len dodám, že sexuálne motivované zločiny tu neexistujú. V jednom domorodom kmeni na Haiti (Stredná Amerika) sa zase každoročne v júli uctieva bohyňa lásky. Najprv sa rituálne obetujú kravy a kozy, potom sa každý z účastníkov vyzlečie a má pohlavný styk „pred očami ostatných“. Nezáleží na tom, či sa účastníci poznajú alebo nie, či sú slobodní alebo ženatí. Počas tohto festivalu je vo verejnej sexualite dovolené všetko a s každým. Ďalšiu jedinečnú tradíciu majú niektoré eskimácke kmene. Ako prejav úcty otec rodiny každého hosťa vyzve, aby strávil noc (a, pravdaže, mal pohlavný styk) s jeho manželkou. Odmietnutie sa považuje za tak vážny sociálny priestupok, že návštevník zaň môže zaplatiť aj životom. V domorodom kmeni Bororo, ktorý žije v oblasti Nigeru, môže jeden muž ukradnúť druhému manželku. Manželstvá v tejto oblasti totiž dohadujú rodičia. Deti sú vtedy ešte malé, podmienkou je, aby pár tvorili bratranci a sesternice z rovnakého rodu. Pri každoročných oslavách festivalu Gerewol si muži pomaľujú tvár a telo, oblečú si špeciálne vyšperkované kostýmy, aby na ženy zapôsobili, a ak sa počas tradičného tanca podarí mužovi nepozorovane sa vytratiť s manželkou iného, obe predchádzajúce manželstvá sa automaticky anulujú a stanú sa spoločensky uznávaným, legitímnym párom.
Svet je plný prekvapení! Pristavme sa, prosím, pri pojme adaptovaná sexuálna výchova. Ako možno oblasť sexuality sprístupniť ľuďom so ZP?
Existujú na to viaceré spôsoby. Základom úspechu je správne podaná, vysvetlená a hlavne prijatá informácia. Aby sme vedeli lepšie vysvetliť, ako vyzerá naše telo a telo opačného pohlavia, používame napr. 3D výtlačky vonkajších pohlavných orgánov a vnútornej pohlavno-reprodukčnej sústavy, pri technikách prevencie otehotnenia, pohlavne prenosných chorôb a infekcií máme k dispozícii reálne antikoncepčné prostriedky, ktoré si možno prezrieť hmatom, spoznať ich štruktúru a porozumieť ich fungovaniu.
Spomínali ste, že so sexuálnou výchovou treba začať od malička. Môžete nám, prosím, načrtnúť, ako sa obsah líši v závislosti od veku klientov?
V predškolskom veku a na I. stupni ZŠ sa zameriavame predovšetkým na koncept milovať a byť milovaný, na podporu samostatnosti a osobnej sebadôvery, na rozvoj úcty a tolerancie. Ideálne a veľmi prospešné je už v tomto veku začať s výchovou pohlavnej rovnosti a dezmytifikáciou stereotypov. Inými slovami, učiť, že je úplne v poriadku, keď majú chlapci dlhé a dievčatá krátke vlasy, keď sa chlapci hrajú s bábikami a dievčatá s autíčkami, keď chcú chlapci tancovať balet a dievčatá slúžiť v armáde a pod. V staršom veku už prichádzajú na rad vedecky presné informácie o ľudskom vývoji, anatómii, reprodukčnom zdraví, antikoncepcii a pôrode, mladým ľuďom pomáhame pri spoznávaní a pochopení nielen ich vlastnej sexuálnej identity a reality, ale aj identity a reality ostatných ľudí, ktorá môže byť odlišná, ale rovnako pozitívna a jedinečná.
Pracujete aj s rodičmi detí so ZP? Aké sú Vaše skúsenosti? Uvedomujú si, že nevidiaci sa nerovná človek bez sexuálnych potrieb?
Žiaľ, nielen rodičia, v podstate celá spoločnosť akoby si zatiaľ nebola dostatočne vedomá sexuality niektorých skupín. Sexualita je ale súčasťou každého z nás, hoci, pravda, v rôznych etapách života a v rámci svojich fyzických či kognitívnych možností, ju žijeme odlišne. Milovať a byť milovaný chce každý, výnimkou nie sú ani ľudia s postihnutím, deti či seniori. V prípade rodičov edukujeme, t. j. odovzdávame presné informácie a scitlivujeme ich. Potrebujú vedieť a pochopiť, že keď oni sami vo svojej mysli udelia svojim deťom právo na sexualitu, pomôžu im tým budovať nielen pozitívny vzťah k samým sebe, ale aj ich vzťah k iným. Takto „jednoducho“ svoje deti naučia, že milovať a byť milovaný je aj ich súčasťou a že sú prijímaní takí, akí sú. Bez ohľadu na zdravotné postihnutie.
Čo presne si máme predstaviť pod sexuálnou terapiou, prostredníctvom ktorej sa sexuálne problémy riešia?
Terapia sa vykonáva individuálne, alebo v páre. Sedenia sú zamerané na identifikáciu a riešenie sexuálnych ťažkostí. Ja ako terapeut na nich zadávam konkrétne úlohy, ktoré klient následne plní individuálne alebo s partnerom/kou doma medzi jednotlivými našimi stretnutiami. Ja osobne pracujem hlavne na terapeutickej, pedagogickej a psycho-sociálnej úrovni, nakoľko má ale ľudská sexualita mnoho dimenzií, často spolupracujem s ďalšími odborníkmi. Keď ku mne napr. príde klient, ktorého sexuálna disfunkcia je fyziologického pôvodu, odporučím mu návštevu urológa, gynekológa či endokrinológa. Ten potvrdí, alebo vylúči diagnózy, ktoré môžu mať vplyv na sexuálne fungovanie. V týchto prípadoch je sexuálne poradenstvo a terapia hlavne doplnkovou a podpornou liečbou. Pri pacientoch, ktorých sexuálne ťažkosti sú zapríčinené vážnou psychologickou traumou, sa odporúčajú sedenia s klinickým psychológom či špecializovaným psychoterapeutom. Až keď sa podchytí primárny problém, prejdeme k riešeniu sexuálnych ťažkostí.
Čo má k dispozícii našinec, ak má z rôznych dôvodov zviazaný jazyk, ale chcel by sa aspoň trošku podkuť? Po čom by ste odporúčali siahnuť?
Žiaľ, v súčasnosti je k dispozícii málo voľne prístupného a správne adaptovaného materiálu v oblasti sexuality a sexuálnej výchovy, ktorý by bol plne prístupný ľuďom so zrakovým postihnutím. V tomto smere nie je vhodne adaptovaná dokonca ani odborná literatúra, s inak výborne vypracovanými textami a podrobným popisom obrázkov. Na sebavzdelávanie v oblasti sexuality preto najviac odporúčam kombináciu správneho čítania a spoznávania vlastnej sexuality.
Siahnuť možno napr. po erotických románoch (vedecky presné informácie to síce nie sú, ale konkrétnejšiu predstavu vybudovať pomôžu), po odbornejších knihách, ktoré sa venujú láske, sexualite, ľudským telám a vzťahom, či po sexuologických časopisoch, ktoré zhŕňajú poznatky na vedeckej úrovni. Odborné blogy, podcasty, náučné videá či filmy s témou sexuality možno, žiaľ, nájsť skôr v zahraničí než na Slovensku.
A pokiaľ ide o spoznávanie vlastnej sexuality, prijmime ju a nebojme sa jej. Nebojme sa spoznávať vlastné telo, zisťovať, kedy sa cítime príjemne a kedy nepríjemne, venovať pozornosť svojim emocionálnym i fyziologickým podnetom a potrebám. Dovoľme si rešpektovať vlastné telo a starať sa oň s láskou. Sexualita je ukrytá v našich myšlienkach, slovách a dotykoch, je ovplyvnená našou životosprávou, životným štýlom a tým, ako sa cítime. Kultivujme ju teda v pozitivite a milujme v prvom rade samých seba, a to na všetkých úrovniach. Aby sme mohli milovať druhých a aby druhí mohli milovať nás.
Obráťte sa na odborníka
Michaela Kelemenová poskytuje sexuálne poradenstvo, komplexnú a aktualizovanú sexuálnu výchovu na bio-psycho-sociálnej úrovni, adaptovanú pre ľudí so ZP a ich rodiny. Klientom vysvetlí fungovanie ľudského tela, hormonálneho systému, pohlavnej anatómie, sexuálnej odpovede u mužov aj žien, fungovanie a budovanie emočne zdravých, funkčných a uspokojivých partnerských vzťahov. Poskytne poradenstvo v oblasti sexuálnej identity a koučing v oblasti sexuality pre jednotlivcov aj páry. Venuje sa dezmytifikácii sexuality a rôznym sexuálnym disfunkciám.
Dĺžka sedenia: 60 minút
Forma: on-line alebo telefonicky
Cena sedenia: 30 €
Kontakt: michaela.sexologia@gmail.com
Dušana Blašková
