Dnes sa budeme hrať. Nezáleží na tom, či ste pracovný kolektív, skupina priateľov alebo jednotlivec – zvedavec. Pozývam vás na partičku slovenskej hry, ktorá vám pomôže objaviť silu inklúzie a diverzity. Kým si premyslíte, či prídete osobne a vytiahnem jej kartovú verziu, alebo sa radšej pripojíte on-line, využijem čas a pozhováram sa so Zuzanou Zamborskou, jednou z autoriek originálnej hry DIVE-IN. Navrhujem, aby sme spolu omladli o 4 – 5 rokov, kedy DIVE-IN prestal byť iba dotieravou myšlienkou a stal sa nástrojom, ktorý veľmi prirodzenou formou otvára diskusiu o rozmanitosti, začlenení a rovnoprávnosti.
„Ten nápad sa rodil postupne. Kreovali ho zážitky z môjho života na Slovensku, v Českej republike, severnej i západnej Európe a napokon v Amerike, z pôsobenia v medzinárodnej študentskej organizácii AIESEC, ktorá vznikla po II. svetovej vojne ako memento, aby sa podobné konflikty a prejavy neznášanlivosti už neopakovali. Istý čas som viedla jej akoby slovenskú pobočku, čo znamenalo koordinovať vyše tristo dobrovoľníkov a pomerne často cestovať do zahraničia, kde som mala možnosť vnímať rozmanitosť a rôzne prístupy k nej. Cítila som, že sa tej téme chcem venovať a nejako komplexnejšie ju priniesť do česko-slovenského prostredia. Pretože jedna vec je prečítať si článok, vypočuť si podcast, či absolvovať webinár, druhá vnoriť sa do témy prostredníctvom storytellingu, aktivít, námetov na zamyslenie a diskusiu. Pretože viditeľná diverzita je len vrchol ľadovca, gro sa skrýva kdesi pod hladinou. A keďže vnímam veci aj z HR, aj z biznisovej perspektívy, viem, že štatistiky jednoznačne ukazujú, že na Slovensku patria k najväčším autoritám zamestnávatelia a že firmám treba ukázať, aký vplyv na zamestnancov i na zákazníkov má otázka akceptácie a predchádzania diskriminácii, rozhodla som sa to všetko zúročiť. A tak vznikol DIVE-IN.“
Dnes existuje hra v dvoch verziách: kartovej a ako on-line aplikácia. Kolektívom i jednotlivcom prináša pohľad na rodovú, vekovú, kultúrnu, rasovú, resp. etnickú diverzitu, venujete sa otázkam vzdelania, náboženstva, neurodiverzity, sexuálnej orientácie a zdravotného postihnutia. Otvárate však aj témy inkluzívneho leadershipu, wellbeingu, teda akoby blahobytu, a psychologického bezpečia. Aké sú pravidlá hry?
„V prvom rade treba povedať, že hra sa venuje všetkým typom diverzity, nie je to teda tak, že prvá časť je zameraná špeciálne na etnicitu, druhá na kultúru, tretia na náboženstvo. Ono sa o tom totiž nedá diskutovať oddelene – každý z nás má predsa miesto vo viacerých kategóriách. Ja som žena, mám 34 rokov, som matka, kresťanka, heterosexuálka, mám také a také vzdelanie. Áno, je pravdou, že ak sa firmy chcú zamerať na niektorú z menovaných oblastí, povedzme, na zdravotné postihnutie, a zvolia si on-line formu, väčšina otázok sa bude týkať zdravotného postihnutia, ale rozhodne to neznamená, že ostatné inakosti sa vytratia úplne.
Off-line verzia má v súčasnosti 36 kartičiek, on-line vyše 150 zadaní. Aktivity sú sedmoraké. Pravda/Nepravda, kde sa hráči vyjadrujú k rôznym faktom, Nakreslite ich nabáda otvoriť sa kreativite a možno sa aj pousmiať nad umeleckým stvárnením diverzity, Začnite od seba zas podnecuje k sumarizácii toho, aké kroky už ako firma pri vytváraní inkluzívneho prostredia podnikli. Úlohy z okruhu Odhaľte svoje predsudky sa týkajú vyslovene nevedomých predpojatostí, ďalšie dva, a to Keby ste boli kolegom/kolegyňou a Keby ste boli manažérom/manažérkou, sú zamerané na hľadanie riešení uvedených modelových situácií. Rozprávajte sa vo dvojiciach pomáha navodiť takú intímnejšiu atmosféru a zároveň dáva priestor zapojiť sa do hry aj introvertom. Každý typ aktivity je označený vlastným symbolom, niekde ich však možno nájsť aj viacero. Odkazujú buď na vedomostný kvíz pod názvom Vedeli ste, že…, alebo prinášajú podotázky, ktoré pomôžu rozprúdiť diskusiu.“
Môžeme si, prosím, náhodne zopár kartičiek vytiahnuť?
„Pravdaže! Načrime teda hneď do prvej kategórie. Riadenie agendy rozmanitosti (diverzity) je výlučnou zodpovednosťou oddelenia ľudských zdrojov a ostatní členovia tímu sa nemusia zapájať. Je to pravda alebo nepravda? V rámci jednej z aktivít môžu hráči kresliť napr. festival kultúrnej rozmanitosti, človeka na rodičovskej dovolenke alebo pracovisko, kde sa vek považuje za hodnotu, a nie za prekážku, ďalšia ich postaví pred otázku: Čo ste sa naučili, keď ste boli súčasťou tímu, kde rôzne uhly pohľadov viedli ku kreatívnejšiemu riešeniu? Ak sa účastníci pustia do odhaľovania predsudkov, môžu sa dozvedieť napr. to, že až 16 percent ľudí vo svete žije s nejakou formou znevýhodnenia, ak do rozhovoru medzi štyrmi očami, zveria sa, ako sa cítili, keď boli svedkami diskriminácie osoby so zdravotným znevýhodnením.
Modelové situácie, ktoré DIVE-IN nastoľuje, môžu vyzerať napr. takto: „V súkromnom rozhovore kolegyňa dá najavo, že sa jej nepáči „špeciálne zaobchádzanie“ s kolegom so zdravotným znevýhodnením, ktorý má povolený flexibilný pracovný čas. Vžite sa do kože kolegyne. Aká by bola vaša prvá reakcia? Riešili by ste to priamočiaro alebo by ste si dali čas na spracovanie?“, alebo takto: „Ste manažérom/kou v stredne veľkej spoločnosti a jedna z vašich dôležitých členiek tímu, Lucy, sa vám priznala k svojmu zdravotnému znevýhodneniu, ktoré jej zhoršuje mobilitu a sťažuje pohyb po kancelárii. Lucy vyjadrila potrebu prispôsobenia jej práce. Ako by ste oznámili tímu Lucyinu situáciu s cieľom zabezpečiť, aby boli o jej stave informovaní a aby jej prejavili podporu?“.
Keby sme sa zamerali na zdravotné postihnutie, môžeme uviesť zo dva fakty, ktoré sme zaradili do kategórie Vedeli ste, že. Prvý sa týka toho, že až 1,3 miliardy (16 percent) svetovej populácie žije so zdravotným znevýhodnením, ale len 4 percentá firiem deklarujú ako svoju prioritu začlenenie osôb so zdravotným znevýhodnením, čo vedie k problémom s ich zamestnanosťou či horšie dostupným zákazníckym servisom. Upozorňujeme aj na to, že rozdiely v pracovnom prostredí sa prejavujú pri nábore, v platoch a začlenení. Druhý fakt, ktorý sme na kartičky zaradili, hovorí o tom, že ľudia so zdravotným znevýhodnením čelili historickému vylúčeniu z globálnej ekonomiky. Hoci pokroky ako práca na diaľku a digitálne priestory zlepšili prístup, pretrvávajú značné nerovnosti. Skutočnou hrozbou pre ďalšie vylúčenie je nástup metaverse, umelej inteligencie a strojového učenia. A keď si tému zdravotného postihnutia dáme do tretice, povedzme, z oblasti predsudkov, môžeme si na kartičke prečítať aj takýto text: Ľudia so zdravotným znevýhodnením môžu potrebovať flexibilitu z mnohých dôvodov – napríklad na zvládanie bolesti alebo k lekárskemu ošetreniu. Keď sú tieto potreby spochybnené, môžu sa cítiť podkopaní, stigmatizovaní a nešťastní v práci. Keď sú však zamestnanci so zdravotným znevýhodnením plne podporovaní, sú zvyčajne rovnako šťastní ako ich kolegovia. Mali by sme zvážiť nielen fyzickú dostupnosť, ako sú rampy pre invalidné vozíky, nápisy v Braillovom písme a prístupné toalety, ale aj digitálnu prístupnosť, čo znamená, že informačné a komunikačné technológie sú prístupné pre všetkých a sú kompatibilné so zariadeniami asistenčných technológií.“
DIVE-IN zahŕňa pomerne širokú problematiku. Kde ste získavali informácie, resp. kto vám pomáhal overiť si svoje názory, zreálňovať situácie, upravovať jazyk, aby hra nadobudla podobu, ktorá bude rešpektovaná aj priamo tými, o ktorých je reč?
„Situácie, ktoré sa v hre objavujú v kategórii Keby ste boli kolegami alebo manažérmi, nám priniesli vlastné skúsenosti z práce v konzultačnej firme BE-ID human, ktorú vedieme a ktorá sa takisto venuje téme diverzity a inklúzie. Ide o konkrétne situácie, s ktorými sa na nás obracali naši klienti a ktoré sme im pomáhali riešiť. Fakty sme mali podložené dostupnými štúdiami. Sústredili sme sa ale na podklady zo slovenského a českého prostredia, najširší okruh tvoril starý kontinent. Niektoré podklady vydala napr. Európska únia či Svetové ekonomické fórum, mali sme však aj ďalšie zdroje. Veľmi cenné rady a usmernenia nám poskytli aj odborníčky, najmä sociologička a psychologička. Pokiaľ ide o inkluzívny jazyk, zúročili sme to, čo nám tak prirodzene vyplynulo z našej praxe. Vo všetkých textoch sme používali množné číslo, ktoré je v slovenčine neutrálne. Nejde len o ženský a mužský rod, my plne rešpektujeme, že dva rody môžu byť pre niekoho nepostačujúce a pri registrácii dávame možnosť nedefinovať túto položku, ak je to pre niekoho komfortnejšie. V dohľadnej dobe ale zrejme budeme jazyk trošku upravovať, prinajmenšom ho opätovne kriticky posudzovať, pretože on-line aplikácia sa rozširuje a nerady by sme to zanedbali.
Konzultovali sme ale aj prostredie (menili sme napr. sýtosť farieb), chceli by sme sa však bližšie pozrieť aj na to, nakoľko je náš web a naša on-line aplikácia prístupná priamo pre ľudí so zdravotným postihnutím, teda pre používateľov rôznych asistenčných technológií, pre ľudí, ktorí potrebujú easy to read a pod., aby sa do aktivít mohli skutočne v plnom rozsahu zapojiť so svojimi kolegami aj oni. Ale aj obsah sa trošičku mení, hoci, pravdupovediac, väčšmi v on-line verzii. Naposledy sme ho napr. rozširovali o tému utečenectva, o ktorej sa nielen vo svete, ale aj u nás začalo mohutne diskutovať. Otázky však vieme rozšíriť aj podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka.“
Už sme načrtli, že portfólio vašich školení je široké a že sa tému diverzity a inklúzie usilujete obsiahnuť od A do Z, hra DIVE-IN je pritom len jednou z možností. V ponuke BE-ID human, ktorej ste spoluzakladateľkou, ponúkate workshopy od zmeny postojov nevedomých predsudkov, cez inkluzívny leadership až po psychologické bezpečie. Stretávate sa ale s tými kolektívmi opakovane? Vediete ich dlhodobejšie, aby bola téma stále živá a nešlo len o program jedného školenia či aktivity počas teambuildingu?
„Býva to rôzne. Samozrejme, máme firmy, s ktorými spolupracujeme pravidelne už 3 – 4 – 5 rokov, pomáhame im budovať tímy, dokonca sme prítomní pri onboardingu, t. j. pri integrácii nových zamestnancov do pracovného prostredia. Druhou skupinou sú firmy, ktoré sa rozhodnú pre jedno stretnutie ročne, žiaľ, nájdu sa aj kolektívy, ktoré si povedia raz a dosť. Akceptáciu všetkých ľudí a rešpektovanie odlišných názorov však tak rýchlo a ľahko človek pod kožu nedostane. Tu by som možno len podotkla, že firmy síce v súčasnosti tvoria našu najväčšiu klientelu, v budúcnosti by sme však chceli osloviť aj študentov stredných a vysokých škôl, aby sme s „výchovou“ začali čo najskôr. Som presvedčená, že ak s týmito témami budeme pracovať systematicky, odomkneme v ľuďoch tie trináste komnaty. Vypustíme jedinečnosť každého z nás a získame tak možnosť využiť ju pri budovaní lepšej spoločnosti. V opačnom prípade je nám diverzita nanič! Ak sa ju nenaučíme prijímať, ak sa nenaučíme vnímať, že ľudia sú vo svojej rozmanitosti krásni a že odlišný názor neznižuje hodnotu toho druhého, pripravíme sa o jedinečný zážitok a zbytočne stratíme čas blúdením a nepochopením.“
Dušana Blašková