Kde možno zohnať semienka? V akej pôde sa stromčekom najviac darí? Koľko svetla a koľko vody vyžadujú? Tieto otázky zaplavili britskú rozhlasovú stanicu BBC po prvoaprílovom vysielaní v roku 1957, kedy redaktor pustil do éteru, že pre teplú jar a vyhubenie špagetovej mole sa vo Švajčiarsku doma vypestovaným špagetovníkom darilo skutočne mimoriadne. Mimoriadne úspechy však vďaka nej zaznamenali aj ôsmi Slováci. Nie, nenaleteli! Prihlásili sa na súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma v Košiciach a s touto konšpiráciou sa oboznámili v rámci jednej z disciplín.
Po dvoch rokoch sa v sobotu 11. mája v metropole východu opäť braililo. Pôvodná desiatka účastníkov sa zmenšila na 8 – Levoču s Košicami rozdelila choroba, Považskú Bystricu nedostatok voľne žijúcich sprievodcov. Špeciálna pochvala však patrí súťažiacemu, ktorý sa bodky učí iba poldruha roka a šťastie skúsil, palec hore brailistke, ktorá sa zhostila roly pozorovateľky, ale najbližšie sa už pokúsi zamiešať poradie výhercov. Radosť z účasti neskrýval ani hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik: „Bolo to druhé košické brailové podujatie, na ktorom sme sa ako SABP zúčastnili. V prvom rade sa mi žiada povedať, že si veľmi vážim každú aktivitu, ktorej súčasťou je brail, tým viac, ak je jeho hlavnou témou. Potešilo ma, že sa opäť zišli ľudia, ktorí bodky považujú za dôležitú súčasť svojho života. Ďakujem všetkým, ktorí prišli, ale aj tým, ktorí takéto akcie organizujú. Každá udalosť, ktorú venujú organizátori brailu, je pre nás dôležitá. A to aj v prípade, že je o ňu malý záujem. O to viac si cením každé úsilie, ktoré sa v tomto smere vyvinie. Musíme mať na pamäti, že brailisti sú menšinou v menšine, medzi všetkými ľuďmi so zrakovým znevýhodnením tvoria malú časť. Preto považujem za dôležité takéto aktivity i naďalej vyvíjať a ceniť si každého, kto sa na nich zúčastní.“
Tri, dva, jedna, štart!
Porotcov „dodal“ každý spoluorganizátor, takže sa súťažilo pod dohľadom Michala Tkáčika a Želmíry Zemčákovej zo SABP a pracovníkov košického krajského strediska, krajskú radu zastupovala členka ZO 16 Erika Domonkošová. „Čitatelia“ boli rozdelení do troch kategórií, podľa veku, v akom sa braila naučili, a komisie im predložili dva texty. Jedna skupina sa vďaka reliéfnej mapke areálu a bylinkového záhonu mohla poprechádzať po Botanickej záhrade Univerzity P. J. Šafárika, preštudovať si všetky informačné tabule v braili, vypuklé obrázky i drevené plastiky šišiek, semien a plodov v nadživotnej veľkosti, ostatní mali možnosť stráviť pár minút v Kolonickom sedle, v jedinom tyfloplanetáriu u nás, a doslova sa dotknúť hviezd. Odmeny za najlepší výkon si odniesli Diana Verešová, Jaroslav Virasztó a Viliam Pristáš. Pichtov stroj poslušne vyklepával, ako sa vo Švajčiarsku pre teplú jar a vyhubenie špagetovej mole výborne darilo doma vypestovaným špagetovým stromčekom, ako sa z čokolády vytvárajú lego kocky, gramofónové platne či šachovnice s figúrkami, na ktorých si po partičke môžete so súperom pochutnať, a napokon o túžbach kocúra Paniberka, hlavnej postavy Mačacej krajiny Stanislava Rakúsa. Najúspešnejšie sa s diktátom popasovali Tomáš Takáč a Viliam Pristáš. A napokon tretia disciplína Lekáreň. Najpresnejšia identifikácia a najrýchlejšie zoradenie papierových obalov od liekov s nápismi v braili podľa bodkovaného zoznamu zabezpečili umiestnenie na popredných priečkach Ladislavovi Pappovi a Viliamovi Pristášovi. Absolútnym víťazom sa stal Ladislav Papp, ktorý v celkovom súčte bodov zo všetkých súťažných disciplín získal najvyššie skóre.
Prišli, prečítali a zvíťazili
Treba povedať, že príťažlivou silou nezapôsobila na prítomných len samotná súťaž. Ján Podolinský z ÚNSS a Alena Galajdová z Bezbariérového centra Technickej univerzity Košice vykresali totiž do programu dňa aj technické okienko. Nahliadnuť doň mohol ktokoľvek, a to pred súťažou, ale aj v prestávkach medzi jednotlivými disciplínami. Únia prezentovala prácu so 40- a 14-znakovým braillovým riadkom (samostatne, ale aj po pripojení k počítaču či mobilu) a spôsob, ako využívať brailovu klávesnicu na smartfóne, pani profesorka priniesla DotPad. Ide o zariadenie, ktoré slúži na zobrazovanie reliéfnej bodovej grafiky a ktoré je výbornou pomôckou napr. do školských lavíc – v bodovej grafike v zjednodušenej forme zobrazí nielen obrázky, ale i abstraktnosti ako matematické funkcie, prúdenie elektriny a pod.
Záverečné slovo rada prenechám povolanejším, vlastne tomu najpovolanejšiemu.
„V súvislosti s takýmito podujatiami sa vynára otázka, prečo je pre nás dôležité súťažiť v tom, že vieme čítať a písať. V bežnej populácii sa s podobnými súťažami predsa nestretávame a brail by pre nás mal byť tým, čím je pre vidiacich čiernotlač – text v písomnej podobe,“ hovorí Michal Tkáčik. „Čím ďalej tým viac si však uvedomujem, že to nie je len možnosť stretnúť sa či propagovať brail a všetko, čo s ním súvisí. Je to aj istá forma odmeny úsilia, ktoré mnohí ľudia vynaložili na to, aby sa brail naučili. Samozrejme, máme brailistov, ktorí toto vzdelanie dostali v škole, ako bežne deti dostanú vzdelanie v písaní a čítaní textov. Dokonca, mnohí z nich sa naučili brail čítať rukami, hoci vidia čítať aj čiernotlač, nech už si ju musia akokoľvek zväčšiť. Ale prichádzajú k nám aj ľudia, ktorí sa s bodkami stretli oveľa ďalej na svojej ceste životom, a tým by som chcel špeciálne poďakovať za to, že prišli, prečítali a zvíťazili. Ak aj nie priamo nad ostatnými súťažiacimi, určite nad ťažkosťami, s ktorými sa pri čítaní stretávajú, nad hodinami tréningu. Brailové súťaže nám teda dávajú nielen priestor na zápolenie, diskutovanie a zviditeľňovanie brailu, ale aj istú satisfakciu pre tých, ktorí ho používajú.“
- P. S. Ak ste aj vy vášnivým záhradkárom, BBC odporúča zasadiť konzervu s paradajkovým pretlakom. Z tej vraj krásny špagetový stromček nastopro vzíde.
Dušana Blašková
