Pani Nadežda Muščíková bola manželka, mama, babka a skvelá priateľka. Ešte v mladosti v dôsledku pracovného úrazu prišla o zrak. Do ÚNSS vstúpila v roku 1994 a od roku 1999 až do svojej smrti, pôsobila ako predsedníčka ZO ÚNSS č. 43 Svidník. V rokoch 2006 – 2018 zastávala funkciu predsedníčky Krajskej rady Prešov a členky Ústrednej rady ÚNSS. V priebehu tohto obdobia sa uskutočnilo viac ako 100 podujatí pre členov i širokú verejnosť vrátane dlhoročnej spolupráce s organizáciami Poľského zväzu nevidiacich z Krosna a Strzyzowa, ktorí ju za jej prínos a pôsobenie odmenili viacerými čestnými uznaniami. Ako si na ňu spomíname v Prešovskom kraji?
„V kancelárii sme sa stretávali každú stredu. Nadežda prišla, sadla si, tľapla rukou o ruku a my sme vedeli o čo ide. Povedala: Dievčatá, v noci som nemohla spať, tak som vymyslela projekt. A začala sa práca na projekte a výsledok bol vždy úspešný. Naďa štrikovala ponožky, svetre, kamaše. Učila nás koľko očiek máme nabrať, koľko nahodiť, koľko ubrať. Veľmi veľa sme sa naučili. A nielen štrikovať.“
Mária Maliňáková, ZO č. 43 Svidník
„Spomienka na Naďu je spomienkou na osobnosť, ktorá milovala ľudí a mala živý záujem o ich starosti a radosti. Nemala problém prihovoriť sa, zabaviť, či zaspievať si milované rusínske piesne. Všetci sme na Nadi obdivovali jej húževnatosť v práci pre nevidiacich, ale i mimo nej. Vždy prichádzala na akcie iných s radosťou, ba dokonca organizovala veľa zaujímavých a medzinárodných akcií aj sama. Naďa, bola si vzorom pre nás všetkých.“
Mária Šuťáková, ZO č. 46 Stará Ľubovňa
„Nadeždu Muščíkovú som poznal 20 rokov. Hneď pri prvom stretnutí, bolo to v Bardejovských kúpeľoch v roku 2004, som ju obdivoval, s akým kľudom zvláda rôzne životné situácie, aj napriek svojmu hendikepu. Vedela pritiahnuť ľudí, pôsobila vždy vyrovnane. Bola veselá, rada spievala, skladala a recitovala básne. Spomínam si na športový deň, keď som ju prehovoril na tandemový bicykel, na ktorý sadla po vyše 30 rokoch, a to už mala sedemdesiatku. Bola nápomocná a spolupracovala.“
Michal Muravský, Predseda KR a ZO č. 12 Humenné
„Raz som mal možnosť počúvať Nadine básne, ktoré sa mi páčili. Konkrétne „Tma“ alebo „Nevidím“. Tak som ju požiadal, či mi náhodou nejakú nepošle. A poslala mi tie dve, ktoré sme aj čítali na našej schôdzi. Aj keď každý z nás má nejaký ten hendikep, ale ona s tým vedela bojovať. Keď sme mali dávno, pred dvadsiatimi rokmi, družbu s Poliakmi, ktorej bola ona iniciátorka, patrila medzi nosných lídrov celej akcie. Nikdy neustupovala do pozadia. Bola akčná a asertívna v každom ohľade.“
Marián Zvalený, ZO č.28 Poprad
„Pri spomienke na našu Naďku mám pred očami jej kľud a trpezlivosť pri riešení problémov. A keď začala recitovať vlastnú tvorbu, aj slzička v očiach sa objavila. Budeš nám chýbať.“
Václav Trnka, ZO č. 19 Levoča
„Keď si vybavím našu Naďku, ako prvý mi vybehne v spomienkach spoločný smiech a jej nadšený hlas v telefóne: Kaťa, čítam knihu! Vieš o čom je? A potom hodiny, počas ktorých mi hovorila o príbehoch, ktoré ju zaujali, a pýtala sa na tie, ktoré som čítala ja. Obdivovala som ju v tom jej nasadení, entuziazme a viere, ktorá prenikala celý jej život a prístup k všetkému a každému. Naďka, budeš nám veľmi chýbať.“
Katarína Šmajdová Búšová, KS UNSS Prešov
Nadežda Muščíková: Prečo?
Prečo ja musím kráčať tmou,
keď vôkol svet je taký krásny?
Kto sa tak zahral so mnou,
že teraz skladám tieto básne?
Prečo nevidím tento svet,
to, ako slnko svieti,
či ako rastie tráva,
pučia stromy, kvitne kvet,
ako vyzerá moja mama?
Poviem si, prečo práve ja?
Hoc viem, že nie som sama.
Je veľa takých ako ja.
Čia vina je nám daná?
Za čí hriech teraz pikám ja?
Viem, je to Božia vôľa.
Svoj kríž statočne nesiem ja,
hoc niekedy aj kríže bolia.
