Chcete sa zdokonaliť v niektorom zo svetových jazykov, alebo si k tomu, ktorý už ovládate, pridať ďalší? Snívate o plynulej angličtine, nemčine, francúzštine, taliančine či španielčine, ale obávate sa, že na bežnom kurze by učiteľ nerozumel vašim potrebám, nezohľadňoval by ich a vy by ste v skupine vidiacich nestíhali držať krok? Necítite sa na dochádzanie a desí vás predstava svojpomocného skenovania a nekonečných úprav materiálov do prístupnej podoby? Skúste Ergones! Lekcie s lektorkami cudzích jazykov s dlhoročnou praxou. Lekcie ušité presne podľa vašich mier. Lekcie on-line a vedené človekom so zrakovým postihnutím.
Ergones – Nevidíme, ale našu prácu vidieť!
Sociálna firma Ergones vznikla pri TyfloCentre Olomouc. Jej odborní zamestnanci poskytujú pomoc pri výbere kompenzačných a optických pomôcok pre nevidiacich a slabozrakých. Okrem toho ponúka potlač firemných tričiek či hrnčekov, výrobu plagátov, letákov, kalendárov a iných tlačovín, v keramickej dielni vám vyčarujú aromalampy, svietniky, šálky s podšálkami, vázy, misky, mištičky a kvetináče. Dnes by som vám však rada predstavila jeho jazykovú sekciu, ktorá funguje od roku 2012 a ktorá aktuálne zamestnáva 5 lektoriek. A keďže hovoríme o sociálnej firme, všetky so zrakovým postihnutím. O tom, ako sa im vyučuje, akým nástrahám čelia na lekciách s vidiacimi študentmi a ako ich prekonávajú, ako je to so študijnými materiálmi, brailom, čítačom a medzinárodnými certifikátmi, som sa pozhovárala s vedúcou sekcie Evou Daníčkovou.
Podnadpis: S každým jazykom, ktorým hovoríte, žijete nový život. Ak viete len jeden, žijete len raz
(české príslovie)
„Aktuálne máme okolo 60 klientov, štatisticky to väčšinou vychádza tak, že jedna polovica z nich má zrakové postihnutie, druhá nie,“ objasňuje mi na úvod Eva Daníčková. Pýtam sa ďalej na reklamy a reklamácie a náš rozhovor pokračuje. „Tie prvé bežia v podstate všade, kde je na to priestor. Na webe, sociálnych sieťach, prostredníctvom e-mailov i konferencií o sociálnom podnikaní. Najviac ľudí ale, pochopiteľne, priláka jednoducho dobrá povesť a odporúčanie. Druhých niet (úsmev).
„Keď sme v roku 2012 začínali, ľudia nám fandili a boli radi, že takáto služba vznikla. Prví klienti boli z komunity nevidiacich, až neskôr sa nám začali hlásiť aj vidiaci. Áno, u niektorých sme narazili na skeptické ohlasy: ako môže nevidiaca lektorka vyučovať cudzí jazyk? Našťastie, sú to len ojedinelé reakcie, väčšinou nám ľudia naozaj fandia. Ja sa prípadné počiatočné pochybnosti snažím zakaždým rozptýliť odporúčaním, aby si to vyskúšali na vlastnej koži. Niekomu totiž nemusí sedieť on-line forma, niekomu zas môže prekážať, že nevidiaca lektorka potrebuje trochu viac času na to, kým s čítačom nájde správne políčko, napíše slovíčko do chatu či zazdieľa obrazovku, spustí nahrávku a pod.“
Keď lektor nevidí
Najväčší problém je rozhodne s materiálmi, na to v Ergonese narážajú prakticky neustále. Jazykových učebníc je na trhu pomerne dosť, ale v elektronickej podobe, navyše, prístupnej je ich oveľa menej. Nehovoriac už o tom, že viaceré z nich sú zastarané. Časť učebníc, s ktorými lektorky pracujú, pochádza z digitálnych knižníc, časť si naskenovali samy, niečo sa pokúšali prepísať, resp. poprosili dobrovoľníkov. To sa ale veľmi neosvedčilo, pretože, ak dobrovoľník dostatočne daný jazyk nepozná, bolo to treba dodatočne kontrolovať, opravovať a upravovať. Množstvo materiálov čerpajú z internetu. Z viacerých zahraničných webov, kde sa po registrácii dajú stiahnuť pedagogické listy, cvičenia pre žiakov a čo je najlepšie, PDF-ká alebo wordy, takže s nimi môžu ďalej pracovať aj s čítačmi obrazovky. Určite nikomu z vás nemusím vysvetľovať, aké oslobodzujúce je pre nevidiaceho študenta vedomie, že na sprístupňovanie materiálov od lektorky nebude nikoho potrebovať.
„Ja som slabozraká, moje štyri kolegyne sú nevidiace,“ hovorí Eva Daníčková. „Všetky pri práci používajú okrem čítača obrazovky aj brailový riadok. Pri nevidiacich študentoch to býva rôzne – časť používa výlučne riadok, časť ho kombinuje s hlasovým výstupom, časť sa ale sústredí iba na sluch. Pravdaže, ak je študent brailista, lektorky mu povedia aj to, aká kombinácia bodov tvorí písmená špecifické pre ten ktorý jazyk, tzn. ako zapísať, povedzme, nemecké u s dvoma bodkami či francúzske c s chvostíkom. Či si ale ponechá českú tabuľku, alebo sa prepína do cudzieho jazyka, je už jeho voľba. Zo skúseností ale viem, že nie je ničím výnimočným, že študenti čítajú cudzí jazyk českým brailom.“
Škola hrou
Nie každému vyhovujú učebnice, cvičenia a nekonečná gramatika, niekedy to ide oveľa ľahšie, presnejšie, takmer samo, ak sa vykročí takpovediac nenápadnejšou cestou. S osem-desaťročnými deťmi napr. cez pesničky, krížovky, criss-crossy či anagramy. Eva Daníčková o tomto období hovorí ako o „slovíčkárení“, až keď naberú akú-takú slovnú zásobu, začínajú sa myšlienky ukladať do samostatných viet a vety do rozhovorov. Starší a skúsenejší klienti sa zameriavajú skôr na konverzáciu alebo podcasty na rôzne témy z oblasti športu, politiky, kultúry, histórie, zdravotníctva a pod. – lektorky musia mať naozaj veľký prehľad. Študijným textom môžu byť však aj rozprávky, poézia, poviedky a romány. Domáce úlohy sa stále netešia veľkej obľube, ale bez nich to, žiaľ, nejde. Často sa zadávajú a vypracúvajú prostredníctvom Classroom, teda aplikácie v Googli, kde je prístupnou formou možné vytvárať, vypĺňať i vyhodnocovať cvičenia.
„Každá kolegyňa má vlastnú stratégiu,“ odpovedá na otázku o tom, ako si nevidiaca lektorka dá rady s vyslovene vizuálnymi typmi študentov, Eva Daníčková. „V niektorých prípadoch to býva náročnejšie, pretože vidiaci klient predsa len preletí text zrakom rýchlejšie než ony sluchom, ale keď sa vopred dôkladne pripravia a oboznámia sa s materiálmi, ide to a stíhajú ho sledovať. Niektoré z nich dokonca pracujú aj s obrázkami. Alebo sa pred lekciou povypytujú, čo je na obrázku znázornené, pripravia si slovíčka, cvičenia a aktivity, alebo im zdieľaný obrázok opisujú priamo vidiaci študenti. Pri nevidiacich je to zadanie iné: „Prejdime si spolu cestu z tvojho domu do knižnice. Okolo čoho prechádzaš?“. Alebo sa nechajú úplne unášať fantáziou, a to už je jedno, či s vidiacimi, či s nevidiacimi,“ dodáva s úsmevom Eva Daníčková.
Pri predstave učebníc plných fotografií, komiksových sekvencií, tabuliek a grafov som sa neubránila otázke na medzinárodné certifikáty, kde sa podľa nahrávky dopisujú do textu slovíčka, správne odpovede v cvičeniach sa zaškrtávajú, označujú krížikom, krúžkujú alebo číslujú. Pripravovali v Ergonese na skúšky v zahraničí aj nevidiacich študentov? A ak áno, aké majú skúsenosti s prispôsobovaním úloh, poskytnutím materiálov v Braillovom písme, prácou na vlastnom počítači, možnosťou využiť viac času, s cvičeniami postavenými na obrázkoch a pod.?
„Skladať medzinárodné skúšky z cudzieho jazyka môžu v Českej republike aj ľudia so zrakovým postihnutím vrátane úplne nevidiacich. Na príslušný termín je však nutné objednať sa s dostatočným predstihom a na základe stupňa postihnutia a lekárskych odporúčaní dohodnúť príslušné opatrenia. Materiály sa totiž musia pripraviť v zahraničí, t. j. na skúšky zo španielčiny v Španielsku, z francúzštiny vo Francúzsku, atď. Veľa závisí od konkrétnej inštitúcie a prístupu ľudí. Niektoré inštitúcie sa nevidiacim prispôsobia, testy pripravia v braili, bez obrázkov, klienti majú na ne viac času a asistenta, keby čokoľvek potrebovali. V niektorých prípadoch môžu použiť i vlastný notebook. Nie vždy je ale skladanie skúšok bezproblémové, naopak, často je to nepohodlné a stresujúce. Existujú dokonca inštitúcie, ktoré časť skúšky „porozumenie čítanému textu“ uznať nechcú a argumentujú tým, že keď text predčíta hlasový výstup počítača, ide skôr o porozumenie posluchu. S touto skúsenosťou sa so mnou podelila jedna moja kolegyňa, ktorá pripravovala nevidiacu pani na skúšku z francúzskeho jazyka. Pokiaľ teda hovoríme o medzinárodných skúškach, v Ergonese máme rozhodne viac skúseností s prípravou vidiacich klientov,“ uzatvára Eva Daníčková.
Kontakt
Web: www.ergones.cz
Vedúca sekcie jazykov Eva Daníčková: 00420 730 870 773, danickova@ergones.cz
Dušana Blašková
