Prístupnosť webových sídel očami vývojára

Počas pracovných dní ho môžete nájsť za počítačom, cez víkend stretnúť v turistickom v horách alebo v cyklistickom na cestách, počas dovolenky prakticky kdekoľvek na svete. Na stránky dúhové som ho však pozval kvôli stránkam internetovým.

Kvôli jeho presvedčeniu, že prístupnosť webových a mobilných aplikácií nie je určená len pre hŕstku ľudí, ale skutočne pre všetkých, že o nej treba hovoriť a predovšetkým zahrnúť jej pravidlá do každej nuly a jednotky, ktoré za sebou poukladá. Na slovíčko som si pozval Andreja Nemečka z digitálneho štúdia GoodRequest.

Digitálne štúdio GoodRequest tvorí tím dizajnérov, developerov, testerov, analytikov a ďalších odborníkov. Venuje sa hlavne tvorbe mobilných a webových aplikácií, spolupracuje napr. s Tatra bankou, so spoločnosťami Ringier Axel Springer, Forbes, KIA, Innovatrics, ZSE, NAY, BENU či Fitshaker. Čo ma však na ich práci veľmi príjemne prekvapilo a zaujalo, je fakt, že o dodržiavanie úplných základov prístupných webov sa snažia pri každom projekte, bez ohľadu na to, či si to klient explicitne objedná alebo nie. Skrátka, prístupnosť je do zoznamu požiadaviek zaraďovaná automaticky. Vyzdvihnúť treba aj to, že všetko, čo sa dosiaľ v tejto oblasti naučili, odovzdávajú ďalej – nielen svojim kolegom (každý nový developer prejde pri nástupe do firmy onboardingom, súčasťou ktorého je aj prednáška o prístupnosti), odborníkom z iných firiem, ale aj širokej verejnosti. Google vás určite navedie na ich blog, o slovo sa však prihlásili aj na najväčšej slovenskej konferencii pre developerov CodeCon. Odozva na seba nenechala dlho čakať! Po CodeCone sa GoodRequestu ozvalo viacero spoločností aj developerov, ktorých téma zaujala, radi by sa o nej dozvedeli viac a plánujú postupne začať s jej implementáciou. Čo viac si možno priať? Na ohlasy na nultú konferenciu o prístupnosti, ktorú pod názvom Prístupne 2023 zorganizovala nedávno ÚNSS, sa zatiaľ čaká.

Dôležitá, ale často prehliadaná

Väčšina z tých, ktorí stoja v pozadí webových a mobilných aplikácií, zrejme tak nejako vníma, že prístupnosť je dôležitá, ale dlho nebol vyvíjaný dostatočný tlak, preto sa, žiaľ, odsúvala na druhú koľaj. Na prvej boli, povedzme, optimalizácia webov z hľadiska rýchlosti, modernejších technológií alebo vizuálne atraktívnejšieho dizajnu. Pravdaže, rozvoju situácie pomohli aj zmeny v národnej i nadnárodnej legislatíve. V súčasnosti majú totiž verejné inštitúcie povinnosť zabezpečiť, aby ich webové sídla boli digitálne prístupné. Naša komunita by, pravdaže, privítala, keby mal takúto povinnosť aj súkromný sektor. Tému vytiahol do popredia aj Európsky akt o prístupnosti, ktorý nepochybne veci pomôže.

Dnes je dnes, skúsme ale cúvnuť o pár rokov. Vybavujete si svoje prvé stretnutie s digitálnou prístupnosťou?

„To si pamätám úplne presne,“ odpovedal Andrej Nemeček. „Bola to prednáška na vysokej škole, kde nám jeden nevidiaci pán prišiel ukázať, ako pracuje s čítačom obrazovky a s akými problémami sa pri tom borí. Bola to jediná zmienka o prístupnosti, ktorú som za celé svoje štúdium zachytil. Pravdaže, neviem úplne objektívne posúdiť, ako to bolo inde, ale obávam sa, že veľmi podobne. Na niekoľko rokov sa mi táto téma zo života vytratila, opäť sa vlastne vynorila až vlani, keď sme v GoodRequeste analyzovali aktuálny stav prístupnosti našich webov a diskutovali o možnostiach, ako ho zlepšiť. Začal som sa do tejto témy ponárať hlbšie, na meetingoch som vystúpil s niekoľkými prednáškami, keď som sa zoznámil s vami, Peter, spoločne sme pripravili workshop s praktickými ukážkami práce s čítačom obrazovky. Prístupnosť sa môže javiť ako veľká neznáma, ale aj regulácia GDPR bola zo začiatku strašiakom, a dnes aj vďaka nej máme oveľa väčšiu kontrolu nad tým, ako sa spracúvajú naše osobné údaje, a jej zapracovanie do projektov sa prakticky stalo štandardom. Ak by sa obdobné pravidlá zaviedli v otázke prístupnosti, web by sa oveľa rýchlejšie otvoril všetkým.“

Zdanie klame

Názor, že to alebo ono prístupné byť nemusí, nie je ničím výnimočným. Ako však pokračuje Andrej Nemeček, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že si aplikácie v niektorých segmentoch až taký veľký dôraz na prístupnosť nevyžadujú, nie je to celkom tak.

„Aj pri rôznych interných aplikáciách alebo administračných systémoch sa môže stať, že ich bude využívať niekto, pre koho bude prístupnosť kľúčová. Stačí, že sa zamestnanec napr. zraní pri športe a bude (hoci len dočasne) odkázaný na ovládanie systému iba prostredníctvom klávesnice, bez možnosti použiť myš. Vtedy sa naplno ukážu výhody implementovania aspoň základných pravidiel prístupnosti.“

Vytvoriť prístupný web si vyžaduje skúsenejších developerov. Ak si chce firma niekoho takého vychovať, musí investovať do jeho vzdelania, príp. nájsť, zamestnať a hlavne zaplatiť developera so skúsenosťami. Náklady však zvyšuje nielen vývoj, ale aj následné testovanie. Chce to viac času, čo spolu s financiami neraz odrádza. Ako vývojári vnímajú potrebu vytvárať digitálne prístupné weby a aplikácie?

„Nemyslím si, že zo strany developerov ide o neochotu vytvárať prístupné weby a mobilné aplikácie. Za aktuálnym stavom by som skôr hľadal nízke povedomie o tejto téme, o reálnych problémoch, na ktoré používatelia s akýmkoľvek znevýhodnením narážajú. My často zdôrazňujeme, že z prístupného webu benefitujú všetci, nie je to o tom, že tým pomôžeme hŕstke nevidiacich či nepočujúcich. Vo svete žije viac než miliarda ľudí so zdravotným postihnutím, preto zanedbať prístupnosť znamená vylúčiť významnú časť potencionálnych zákazníkov,“ reaguje špecialista z GoodRequestu. „Keď hovoríme o prístupnosti, hovoríme vlastne aj o sémantickom webe, zlepšení SEO a vyhľadateľnosti stránok (napr. prostredníctvom Googlu), navyše, pravidlá pre prístupnosť zlepšujú použiteľnosť a používateľský zážitok – video s titulkami je pre ľudí so sluchovým postihnutím nevyhnutné, ale aj ja, hoci počujem, si bežne prehrávam video bez zvuku, napr. keď cestujem vlakom a nechcem okolosediacich rušiť. Jedinou nevýhodou môžu byť dizajnové obmedzenia, vtedy niektoré pokročilejšie elementy nemusia byť s asistenčnými technológiami kompatibilné. Ale neznamená to, že prístupnosť a atraktívny dizajn sa navzájom vylučujú. Je to o čosi náročnejšie, vyžaduje si to viac premýšľania a následne testovania, ale ide to.“

Keď už je reč o testovaní, akým spôsobom v GoodRequeste testujete prístupnosť vami vyvíjaných webov, systémov či aplikácií?

„Na zlepšovaní tohto kroku ešte stále pracujeme. Zatiaľ využívame hlavne automatizované nástroje, navzájom si kontrolujeme kód, t. j. robíme si code review. Samozrejme, uvedomujeme si, že to nestačí, preto do tohto procesu plánujeme pridať aj audit a začneme práve naším webom.“

Vo všeobecnosti platí, že je jednoduchšie vytvoriť novú stránku, ako kompletne prerobiť už existujúcu, často postavenú na zastaraných technológiách. Prečo je to tak?

„Vyžaduje si to veľké zmeny v kóde, čo je pomerne zložité. Dodatočné úpravy, pochopiteľne, znamenajú dodatočné investície. Cifry ovplyvňuje napr. veľkosť a náročnosť webu, ale aj fakt, či v danom prípade s prístupnosťou len začíname a treba zaškoliť dizajnérov, developerov a testerov. Ak ale na prístupnosť myslíme od začiatku projektu a tím už máme zaškolený, nebude to tvoriť natoľko významný náklad, ako sa môže na prvý pohľad zdať,“ uzatvára Andrej Nemeček.