Východniari sú družní ľudia, to je všeobecne známe, preto vás isto nezaskočí zvesť o tom, že sa tam vlani dve ZO zlúčili – členovia ZO 15 Košice II. majú dnes preukazy ZO č. 16 Košice-okolie. A aby splynuli čo najlepšie a čo najprirodzenejšie, dal (takpovediac uvítací) výbor hlavy dokopy a s požehnaním grantovej komisie ÚNSS pripravil plán neformálneho spoznávania.
Prvú projektovú príležitosť ponúkla farebná jeseň, jazero Morské oko, vsadené do sviežich bukových lesov pohoria Vihorlat, hodina zoológie pri interaktívnej tabuli, ktorá turistom sprostredkúva zvuky obyvateľov tamojších lesov a návšteva Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Zodpovednosť za nezabudnuteľný zážitok nesie okrem samotnej ZO výrečná a mimoriadne ochotná sprievodkyňa, podpísali sa podeň ale aj možnosť dôkladne si prezrieť nádherný, štýlovo pestrý nábytok, ktorý pochádza zo Zemplína. Najstarší kúsok vyhotovili majstri koncom 18., najmladší začiatkom 20. stor. V najreprezentatívnejšom priestore kaštieľa si účastníci prezreli portrétnu sieň a slávnostnú sálu, kde má okrem podobizní príslušníkov rodu Sztáray a figurín v dobovom oblečení svoje miesto aj historický klavír, vyhotovený približne koncom 19. storočia jedným z najlepších rakúskych výrobcov klávesových hudobných nástrojov. Chýry, preniknuvšie až do redakcie, hovoria o tom, že znie krásne – vďaka ústretovosti pani sprievodkyne mali totiž dvaja nevidiaci členovia tú česť zahrať si na ňom.
Druhá aktivita v rámci projektu Spoznaj svoj kraj a nových členov ZO bola novembrová návšteva obce Borša. Nápad vyjsť na hrad Veľký Kamenec, žiaľ, spláchol silný dážď, účastníci sa preto vybrali po stopách Rákocziovcov. Dopriali si prehliadku ich tamojšieho sídla, renesančného kaštieľa, ktorý bol postavený v 16. storočí na mieste staršieho vodného hradu. Pre milovníkov rukolapných výstav dávame do pozornosti, že vystavené exponáty sú zväčša replikami, preto je možné dotýkať sa ich. Rodinnú históriu uzavreli ZO-čkári v kostole reformovanej kresťanskej cirkvi (pôvodne Kostol Nanebovzatia Panny Márie) z 1. polovice 13. storočia, ktorý stojí na kraji obce, len pár kilometrov od hraníc s Maďarskom. Klebetí sa totiž, že tu krstili aj vodcu posledného protihabsburského povstania Františka II. Rákocziho. Poďakovanie za prehliadku kostola a prednášku, ktorej sa zhostil miestny kaplán, patrí Boršanovi a členovi ZO Kráľovský Chlmec Pavlovi Károvi, ktorý je v tematike Rákocziovcov sám ako doma, preto mohol výklad doplniť o mnoho cenných informácií.
(red.)
