Taký je názov projektu, ktorý do Dubnice nad Váhom a jej kaštieľa priniesol z rozpočtu Ministerstva kultúry SR spolu 11 000 eur. Opiera sa o odporúčania medzinárodných dohovorov o sprístupňovaní umenia a kultúry, o skúsenosti garantov a spoluprácu s Jozefom Balužinským, Výskumným a školiacim centrom bezbariérového navrhovania CEDA Fakulty architektúry a dizajnu STU, Katedrou špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK, inšpiruje skutočnosťou, že v období socializmu v týchto priestoroch sídlil ústav pre ľudí s poškodením sluchu, zohľadňuje pohybové a orientačné schopnosti návštevníkov a sprístupňuje expozičné priestory ľuďom so zdravotným postihnutím.
Od roku 2021 je Dubnické múzeum otvorené naozaj pre všetkých. Návštevníci s obmedzenou schopnosťou pohybu sa hneď pri vstupe dozvedia o možnosti využiť plošinu, pre nepočujúcich návštevníkov je k dispozícii virtuálny sprievodca, dostupný cez technológiu NFC čipov, ktoré zabezpečujú bezdrôtovú komunikáciu medzi elektronickými zariadeniami, ľudia s mentálnym postihnutím môžu siahnuť po kreslenom sprievodcovi, nevidiaci a slabozrakí tu zamestnajú oči, uši i ruky.
Prístupné od prvého kroku
Základné informácie ponúkne Dubnické múzeum svojim návštevníkom hneď pri vstupe, a to pomerne netradičným spôsobom – prostredníctvom pravidelného rotačného hranola. Na jeho stenách možno nájsť reliéfne obrazy, ktoré priblížia objekt kaštieľa, jeho pôdorys, priestorové rozdelenie expozícií, komunikačné trasy, ale i širšie priestorové vzťahy medzi kaštieľom a okolím. Navyše, všetko potrebné zachytávajú aj zvukové nahrávky. V podstate ide o univerzálny informačný prvok, ktorý je určený pre majoritu i pre minoritné skupiny.
Kritériom výberu predmetov na vytvorenie reliéfnych obrazov bola popri atraktívnosti ich dostupnosť – exponáty sú umiestnené buď privysoko, alebo vo vitrínach. Aby boli čo najuniverzálnejšie a najvýpovednejšie, boli vytvorené z priehľadného materiálu, pod ktorým sa vyníma farebný obraz vo vektorovej grafike. Jeho nevyhnutným doplnkom je názov exponátu vo zväčšenej kontrastnej čiernotlači a v Braillovom písme. Všetky reliéfne obrazy si našli svoje miesto na výškovo nastaviteľných stojanoch, takže si ich môžu prezrieť aj malí, aj veľkí. A ktoré zbierkové predmety sa múzeum rozhodlo týmto spôsobom sprístupniť? Celkovo je ich 7: železné rameno z exteriérového osvetlenia Dubnického kaštieľa, koč posledného trenčianskeho župana Júliusa Szálavského, erb na kamennej tabuli (po úprave Gašpara Ilešháziho), z dreva vyrezaný erb (variant Štefana I. Ilešháziho), plagát s ručne maľovanou ružou, porcelánový tanier z 19. stor. a napokon fragmenty kachlice z kachľovej pece z 18. stor.
Rozšírením možností načerpať z expozície čo najviac poznatkov – pre ľudí so zrakovým postihnutím, ale aj pre širokú verejnosť – ponúka audiosprievodca. Prístupný je cez QR kód, využíva technológiu NFC(Near Field Communication), ktorá je súčasťou väčšiny mobilných telefónov.
Unikátnym počinom nadväzuje múzeum na miestnu veľmi silnú výšivkársku tradíciu. Dubnická výšivkárska škola bola odnepamäti preslávená svojou kvalitou, prepracovanosťou a obrovskou produkciou. Výšivky sa postupne stali súčasťou odevov – spočiatku ako výzdoba šiat horných vrstiev, neskôr i ľudového kroja. Nevidiaci a slabozrakí návštevníci si počas prehliadky môžu prezrieť nielen samotné výšivky, ale i ľudové odevy a časti náradí, ktoré sa používali medzi obyvateľmi Dubnice nad Váhom a jej okolia. Sprievodné texty mapujú históriu spolku Izabella, ktorý stál za rozvojom miestnej výšivkárskej tradície, opisuje vývoj výšiviek a ich začlenenie do ľudovej produkcie.
Aktuálne informácie o možnostiach prehliadky expozícií sú zverejnené na stránke www.kastiel.dubnica.eu, získať ich možno aj e-mailovou korešpondenciou. Kontaktná adresa je muzeum@dubnica.eu.
(red.)
