V druhej polovici minulého storočia sme limity Braillovho písma (BP) začali pociťovať akosi intenzívnejšie. Počet nevidiacich, ktorí mali záujem o štúdium matematiky, technických a prírodných vied, informatiky, jazykov či ekonómie narastal a texty v BP (na papieri alebo na hmatových displejoch) neboli jednotné, so špeciálnymi znakmi si každý radil, ako vedel.
Šesťbodové BP má totiž len 64 rôznych znakov vrátane medzery, čo je veľmi málo, jednotlivé symboly preto niekedy musíme reprezentovať aj viacbunkovými znakmi. Význam však musia mať jednoznačný (či už stoja samostatne, alebo v skupinách), a to aspoň v textoch z toho istého odboru. Takže štandardizácia áno. Ale prečo špeciálne slovenská? Prečo sme ju nemohli prebrať zo zahraničia? Jednoducho preto, lebo naša materčina má až 17 písmen s diakritikou, inými slovami, až 17 variácií bodov z možných 64 využíva na zápis písmen, zatiaľ čo napr. v angličtine konkrétne tieto reprezentujú interpunkčné a matematické znaky.
„Ešte v polovici 80. rokov sa niekoľko nevidiacich nadšencov pustilo do prekladu a prispôsobenia komplexného ruského systému BP prakticky pre všetky vedné odbory od matematiky cez programovanie a astronómiu až po teóriu grafov a štrukturálne vzorce molekúl,“ približuje Branislav Mamojka, ktorý o slovenskú autoritu pre BP (SABP) usiloval medzi prvými. „Systém bol veľmi dobre rozpracovaný, lebo už v tom čase bolo v Rusku množstvo špičkových nevidiacich vedcov a programátorov. Osobne som mal česť poznať viacerých z nich, napr. odborníka na kvantovú chémiu prof. Adamova, špecialistu na lineárnu algebru doc. Proskuriakova a doc. Golubčikova z oblasti teórie grafov, ktorý ako vášnivý rádioamatér vyvinul aj braillovský zápis rádiotechnických schém. Asi sme ale s touto iniciatívou prišli trochu predčasne, lebo záujemcov o spomínané odbory bolo málo, a tak sa preložený systém príliš nerozšíril.“
Začiatok 90. rokov a nové impulzy v rozvoji BP
Prvým bolo založenie Centra na podporu študentov so zrakovým postihnutím na UK (výsledok spolupráce na projekte Tempus), postupné využívanie systému na prepis odborných textov do BP z univerzity v Karlsruhe a rozdelenie Česko-Slovenska. Po osamostatnení sme totiž potrebovali aj skutočne vlastný systém písma pre nevidiacich. Žiadna oficiálna inštitúcia však nemala záujem prevziať iniciatívu, preto sa jej chopila ÚNSS. Dňa 19. 4. 1996 sa stretli poverení zástupcovia ÚNSS, Ústrednej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (dnes SKN), RSZP a špeciálnych ZŠ z Bratislavy, Levoče a Košíc a schválili návrh Zápisu slovenského znakového kódu Braillovho slepeckého písma. Základom bol spomínaný ruský systém, ktorý sa používa dodnes.
Komisia zostavila publikáciu s názvom Pravidlá zápisu slovenského Braillovho písma, ktorá popisuje všeobecné pravidlá zápisu, variácie bodov pre prefixy, číslice, písmená slovenskej abecedy, interpunkčné znamienka, matematický text (napr. relačné znamienka, zátvorky, množinová symbolika, geometria, zlomky, mocniny a odmocniny, funkcie, kombinatorika, analýza a i.), fyzikálne a chemické texty. Neskôr sa venovala pozornosť zabudovaniu slovenčiny do softvérovej knižnice Liblouis, ktorá sa používa ako programový modul na zabezpečenie braillovského prekladu v niektorých braillovských editoroch a driveroch pre braillovské displeje. Kvalita prekladu pre rôzne jazyky je v rozpätí od dobrej až po značne chybovú, slovenčina je zatiaľ bližšie k tomu horšiemu koncu. Na knižnici Liblouis treba ešte popracovať, so slovenčinou nám pomôže uvádzať na náš trh ďalšie zariadenia. Len na okraj uvádzam, že programovania slovenčiny sa ujal Peter Vágner, metodike a testovaniu sa venoval Branislav Mamojka.
Nemožno nespomenúť ešte jeden významný medzník rozvoja braillovskej kultúry z roku 2008, a to novelizáciu zákona 211/2000 Z.Z o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou nám, treba povedať, že po tvrdých bojoch, bolo priznané právo komunikovať s verejnou správou v BP a rovnako v BP od nej vyžadovať informácie.
Víťazné ťaženie
Najdôležitejšiu podporu na ceste za SABP nám však poskytol Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovensko ratifikovalo v roku 2010.
„Po piatich rokoch sa začal proces hodnotenia implementácie Dohovoru pred výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím,“ pokračuje v rozprávaní Branislav Mamojka. „ÚNSS spolu s ďalšími organizáciami osôb so zdravotným postihnutím vypracovala alternatívnu správu k východiskovej správe vlády SR k implementácii dohovoru, do ktorej sme zapracovali aj potrebu zriadiť SABP. V septembri 2015 i počas konštruktívneho dialógu s vládou SR v apríli 2016 v Ženeve sme mali možnosť osobne rokovať s členmi výboru, a tak sa naša požiadavka ako odporúčanie č. 65 dostala do záverečných odporúčaní výboru. A zrejme práve to bolo základným impulzom pre vládu SR začať seriózne uvažovať o zriadení SABP. Začalo to hľadaním kompetentného ministerstva (do úvahy prichádzalo MŠ, MK v spolupráci s MPSVaR, kde je kontaktné miesto pre implementáciu dohovoru OSN),
napokon sa garantom stalo MK a bolo rozhodnuté, že SABP bude zriadená v rámci SKN Mateja Hrebendu v Levoči. V septembri 2019 sme výbor informovali o plnení odporúčaní z roku 2016 a odpovedali na otázky jeho členov, po mesiaci dostala otázky naša vláda, okrem iných aj o zriadení SABP, čo celý proces výrazne urýchlilo,“ uzatvára predseda ÚNSS.
Slovenská autorita pre Braillovo písmo
Špecializované pracovisko SABP vzniklo v decembri 2020. bude zodpovedať za komplexné štandardy tvorby a používania BP a reliéfnej grafiky na Slovensku. Jeho úlohou bude zostaviť publikáciu o zápisoch literárneho, odborného BP i BP pre počítače a braillovské elektronické prístroje, prispieť k tvorbe metodík na výučbu BP, sprostredkovať informácie o vývoji technológií v oblasti používania BP vo svete a v neposlednom rade propagovať dôležitosť bodiek a usilovať sa o rozšírenie ich výskytu v našom každodennom živote.
„Naša inštitúcia pracuje s BP od svojho vzniku. Najmä tie začiatky – obdobie bez dnešných technických vymožeností – neboli jednoduché, hlavne v prípade textov učebníc pre žiakov ZŠ. Vždy sme ale v spolupráci s odborníkmi, najmä špeciálnymi pedagógmi daného predmetu, našli spôsob, ako ten ktorý znak zapísať. Mali sme akési vlastné štandardy, ktoré sme používali,“ hovorí riaditeľ SKN František Hasaj. „Boli sme poctení, keď Ministerstvo kultúry SR napokon navrhlo, aby špecializované pracovisko vzniklo ako integrálna súčasť našej inštitúcie. A po osobnom stretnutí s Michalom Tkáčikom som nadobudol pocit, že práve on je priam predurčený na túto pozíciu a že to s ním ako s hlavou tohto oddelenia bude fungovať. A čo ma presvedčilo? Jeho znalosť problematiky ľudí so zrakovým postihnutím aj na medzinárodnej úrovni, komunikačné zručnosti, aktívna angličtina, počítačová gramotnosť, bezproblémová orientácia v známom i neznámom prostredí a, pravdaže, aktívna znalosť BP,“ odpovedal mi riaditeľ SKN skôr, než som stihla položiť otázku.
Plány a predsavzatia
Kontrola úloh a výsledky práce SABP budú zahrnuté do polročných a ročných správ o činnosti SKN, predkladaných Ministerstvu kultúry SR, široká verejnosť bude informovaná prostredníctvom stránky knižnice, sociálnych sietí, mediálnych výstupov a osobných stretnutí. Mňa však zaujímali aj predbežné plány a predsavzatia, s ktorými Michal Tkáčik do Levoče prichádza.
Prvou spomedzi všetkých úloh a aktivít, ktoré bude SABP zabezpečovať, bude kodifikácia BP na Slovensku. Je naozaj dôležité docieliť nielen to, aby špeciálne znaky písal každý rovnako, ale aj to, aby inštitúcie, ktoré v BP tlačia, mali referenčný bod, príručku, po ktorej môžu pri akýchkoľvek neistotách siahnuť. Budeme budovať na dosiaľ vyvíjanom úsilí ľudí, ktorí už v minulosti na poli tvorby a rozvoja BP na Slovensku urobili obrovský kus práce, zároveň budeme počúvať aktuálne potreby tých, ktorí sa vo svojej práci s úskaliami zápisu v bodkách stretávajú denne. U nás i v zahraničí. Národné autority pre Braillovo písmo totiž v mnohých štátoch fungujú už dávno, určite bude mojím osobným cieľom i cieľom SABP načerpať z ich skúseností a preniesť k nám čo možno najviac poznatkov o tvorbe zápisu či výučbe BP. Budeme aktívne komunikovať s inými krajinami a veríme, že sa vytvoria plodné partnerstvá.
Čo presne si pod pojmom „kodifikácia“ máme predstaviť? Čo sa bude diať po tom, ako nejakej konkrétnej variácii bodov prisúdite význam?
Cieľom kodifikácie je zjednotiť zápisy a flexibilne reagovať na potreby nových znakov či spôsobov zápisu. Úlohou spomínanej príručky je všetky znaky či symboly zhromaždiť na jednom mieste a zahrnúť čo najväčšie spektrum potrieb zápisu v BP. Spolupráca so zahraničnými partnermi nám umožní flexibilnejšie reagovať na zápis v cudzom jazyku, napr. v prípade učebníc“
Máš plán, ktorý zahŕňa všetky oblasti používania BP vrátane pravidiel prepisu do podoby vhodnej pre tlač, používanie braillovského riadku a podobne?
Áno, plán mám. Otvorene som už s niektorými odborníkmi a ľuďmi, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, hovoril a rozhodne v tom mienim pokračovať. Bude mojou úlohou zabezpečiť, aby sa všetky tieto oblasti brali do úvahy a aby sme nič nezanedbali. Je to úloha na dlhý čas a vyžaduje veľa práce – jedna vec je obsiahnuť čo najviac oblastí, druhá, s ktorou počítame, že sa neustále môžu vynárať nové a nové. Ja som otvorený človek a budem počúvať tých, ktorí majú k tejto problematike čo povedať. Čaká nás hľadanie cesty, ako zabezpečiť efektívne riešenie vzniknutých komplikácií či ťažkostí tvorby BP, jeho výučby, výskumu ale aj osvety a používania v každodennom živote.
Tvojou pravou rukou bude rada zložená zo zástupcov inštitúcií, ktoré s ľuďmi so zrakovým postihnutím dlhodobo pracujú. Môžeš nám, prosím, o svojich budúcich kolegoch prezradiť viac?
Ustanovenie Rady SABP a vypracovanie s tým spojených dokumentov a dohôd patrí medzi moje prvé úlohy. Pred relevantné inštitúcie chceme predstúpiť s jasnou predstavou a prezentáciou navrhovaného konceptu rady SABP, jej cieľov a funkcií, svojho zástupcu následne nominujú ony samy. Rozsah jej činnosti, resp. činnosti jednotlivých jej členov, fungovanie rady ako celku, ale aj pracovných skupín budeme ešte len vypracúvať, vytvoríme ich na pôde SKN. všetky informácie o rade však zverejníme na stránke, ktorú SABP venujeme.
Máš premyslené, ako asi by malo prebiehať zavedenie kodifikovaných znakov do praxe?
Špeciálne školy sa dajú podchytiť pomerne jednoducho, ale ako sa tieto informácie dostanú k tým, ktorí sa vzdelávajú integrovane?
SABP bude rozhodne úzko spolupracovať so špeciálnymi školami, so špeciálno-pedagogickými poradňami, ktoré pri nich fungujú, s požiadavkou na spoluprácu však oslovíme aj tých, ktorí s integrovane študujúcimi prichádzajú do kontaktu najviac.“
Súčasťou Tvojej práce bude aj propagácia BP a zároveň podpora, uľahčovanie a presadzovanie jeho výskumu. Môžeš nám to, prosím, rozmeniť na drobné?
„Naším cieľom je nielen vytvárať štandardy zápisu, ale priniesť BP do života ľuďom na miestach, kde by im naozaj pomohlo a kde by bolo jeho použitie vhodné. Cieľom SABP je nielen práca s písmenkami v rámci publikácií a príručiek, určite budeme pracovať aj na zdôrazňovaní dôležitosti BP pre nevidiacich. Vo viacerých krajinách som v tomto smere zachytil veľký posun, verím, že na pevných základoch od našich kolegov a so skúsenosťami od tých zahraničných pozíciu BP na Slovensku skutočne funkčne a užitočne upevníme.
Máš v tejto chvíli už predstavu aj o tom, ako zabezpečiť udržateľnosť a rozvoj slovenskej abecedy? Myslím vzhľadom na prísun nových znakov pre oblasti, ktoré v úvode pokryté nebudú.
S ohľadom na to, že štandardizácia má byť stabilným a referenčným dokumentom z hľadiska dlhoročnej platnosti, bude určite jedným z mojich cieľov presadzovať možnosť jej flexibilnej aktualizácie. Považujem za dôležité už vopred myslieť na to, že o pár rokov môžu byť potreby zápisu špeciálnych znakov iné, môžu vzniknúť nové znaky, nová oblasť, ktorú sme dosiaľ nepokryli a podobne.
A nateraz posledná otázka: prečo si sa rozhodol túto ponuku prijať a čo všetko v Michalovi Tkáčikovi vkročí do historickej budovy knižnice?
Táto pozícia podľa môjho názoru vyžaduje predovšetkým koordináciu, určitú formu manažmentu a zodpovednosti. Za 10 rokov v nadnárodnej spoločnosti som nadobudol veľa zručností, ktoré tu zúročím: dennodenne som komunikoval s klientmi, zodpovedal som za riešenie prípadov najrôznejšieho charakteru, prešiel som si všemožnými spôsobmi komunikácie medzi ľuďmi, a to najmä z neľahkej pozície – obhajujúc pravidlá firmy a zároveň brániac záujmy či potreby klienta. Ak je jedným z našich cieľov propagovať či predávať myšlienku, treba myslieť určitým spôsobom, a ja som sa to v tej firme naučil. Naučil som sa svoje myšlienky a nápady vysloviť a podporiť argumentmi, stáť si za nimi. V práci som 10 rokov používal anglický jazyk a môžem tak bez problémov komunikovať s kolegami zo zahraničia. Som otvorený počúvať ľudí, ktorí vedia o problematike rozumne hovoriť, diskutovať o komplikovanejších veciach a hlavne som pripravený venovať myšlienke tvorby a rozvoja BP svoje pracovné srdce – vždy to mám s prácou tak, nebude to inak ani v tomto prípade. Vzal som myšlienku SABP za svoju a urobím všetko pre to, aby sa ešte o SABP a BP veľa počulo, no najmä hmatalo. Hmatalo tam, kde by ľudia tie bodky skutočne ocenili a prijali.
Tebe i Rade SABP veľmi-preveľmi držíme palce a prajeme dostatok energie, tvorivosti a argumentov, aby bolo všetkým – nevidiacim i vidiacim jasné, ako je dôležité mať Brailla.
Dušana Blašková
