„V prípade dobrých kníh nejde o to, koľkými z nich prejdete skrz na skrz. Ide o to, koľko z nich prejde skrz na skrz vami.“
Mortimer J. Adler
Celé sa to začalo v roku 2000 na festivale Roskilde v Dánsku. Tamojšia mimovládna organizácia Foreningen Stop Volden (Zastavme násilie) pozvala 75 (ne)všedných ľudí, ktorí počas štyroch dní postupne pootvárali svoje trináste komnaty. Napriek počiatočným obavám zožal nápad mimoriadny úspech a rýchlosťou blesku prenikol na všetky svetové strany. Na Slovensku začala živými knihami plniť police IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže. Vyškolila prvých záujemcov – knihy a knihovníkov a naprieč krajinou sa pustila do organizovania živých knižníc.
V súčasnosti už nie je ani zďaleka jedinou organizáciou, ktorá tento projekt zastrešuje. Veľmi aktívne je v tomto smere napríklad Centrum komunitného organizovania (Banskobystrický kraj), za organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou spomeňme Edumu, ktorá sa popri organizovaní „čítačiek“ venuje aj príprave on-line živých knižníc, a Amnesty International Slovensko.
„So živou knižnicou som sa zoznámil v roku 2011 ešte ako študent na školení Iuventy. V tom období som bol členom aktivistickej skupiny v Amnesty v Banskej Bystrici a vzhľadom na to, že sme spolupracovali aj so školami, rozhodli sme sa vykročiť aj touto cestou,“ začal pekne od Adama riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda. „Spočiatku sme sa sústredili len na Banskú Bystricu, až neskôr sme pod hlavičkou Amnesty prekročili hranice kraja, dokonca republiky,“ dodáva s úsmevom. Živé knižnice totiž naučili robiť aj svojich kolegov z Českej republiky, oni zas podkuli Turkov, Islanďanov a mnohých ďalších.
„Od roku 2011 som bol súčasťou prinajmenšom šesťdesiatich živých knižníc nielen na základných, stredných, vysokých školách, ale aj v kultúrnych centrách či na festivale Pohoda. Za tie roky som sa presvedčil o tom, že pokiaľ ide o vytváranie kultivovaného dialógu a scitlivovanie ľudí voči inakosti, prístupnejšiu a presvedčivejšiu aktivitu, ako je živá knižnica, by sme hľadali len ťažko.“
Knižnica ako každá iná?
V podstate áno. Aj tu nájdete knihy, knihovníkov a, samozrejme, čitateľov. Aj tu nájdete ľudí, ich víťazstvá a pády, ich osudy a emócie. Živé knihy sú ľudia s výnimočným životným príbehom, príbehom napríklad o tom, čo u nás znamená byť aktivistom, jedným z LGBTI komunity, cudzincom, utečencom alebo Rómom. Príbehy o tom, ako sa žije ľuďom na vozíčku, ako do každodennosti zasiahne skleróza, či aká bola skutočná tvár holokaustu. Pýtate sa, ako možno v takejto knihe listovať?
„Živé knihy rozprávajú svoj príbeh a odovzdávajú tak odkaz, ktorý má pomôcť búrať hlboko zakorenené predsudky a stereotypy,“ vysvetľuje mi Rado Sloboda. „Svoje osudy približujú napríklad študentom, ktorí majú možnosť pýtať sa na ich skúsenosti, zážitky či pocity, aby sa mohli lepšie vžiť do ich príbehu a intenzívnejšie ho prežiť – akoby listovať v knihe a hľadať odpovede. V Amnesty pracujeme s osobnými skúsenosťami konkrétnych ľudí s predsudkami, stereotypmi, porušovaním ľudských práv či diskrimináciou. Všetko sa to deje v bezpečnom prostredí, na ktoré dohliadajú vyškolení facilitátori, tzv. knihovníci.“
Buďte pre ľudí otvorenou knihou
„Každý osud je hodný pozornosti, každý môže inšpirovať,“ odpovedá mi Rado Sloboda na otázku, kto a ako sa môže stať živou knihou. „V našich živých knižniciach sa zameriavame najmä na scitlivovanie ľudí voči rozličným menšinám. Tie totiž najčastejšie zažívajú na Slovensku vylučovanie, diskrimináciu alebo rozličné nenávistné a dehonestujúce prejavy.“
Na živú knihu sa teda môže premeniť každý z nás, stačí len absolvovať štyri až osemhodinové, individuálne alebo skupinové školenie. Tam nás usmernia, ako svoj príbeh poskladať, čo najpútavejšie ho prerozprávať a ustáť aj citlivejšie či menej príjemné otázky. To, čím svoje stránky živé knihy zaplnia, t. j. čo bude obsahom ich rozprávania, je výlučne ich osobnou autentickou výpoveďou, bez príkras či úprav. Príprava naše skúsenosti a zážitky „len“ scelí tak, aby ich bolo možné v pomerne krátkom čase vyrozprávať a viesť o nich dialóg.
„Samozrejme, dávame pozor na to, aby sme neskĺzli do nejakého bulváru,“ vyvracia moje obavy Rado Sloboda. „Práve naopak. Naším cieľom je vyzdvihnúť silu, odvahu a dôstojnosť všetkých. Bez ohľadu na to, čím sa líšime.“
Čítanie živých kníh
Amnesty International Slovensko organizuje živé knižnice najmä pre školy (väčšinou tak 2 až 3 čítania mesačne), výnimočne na letných festivaloch či v kultúrnych centrách. Po školení sa živá kniha dostane do fondu. Po knihe môže neskôr siahnuť škola alebo Amnesty, ak chcú otvoriť určitú tému. Len zriedka sú živé knižnice monotematické, väčšinou na jednej „čítačke“ ponúknu rozličné príbehy a rôznorodé skúsenosti. Na úvod knihovníci – facilitátori živej knižnice – oboznámia čitateľov s pravidlami a predstavia živé knižky – ľudí, ktorí budú rozprávať svoj príbeh. Študenti sa potom rozdelia do skupín a postupne si prelistujú všetky zväzky. Živá kniha tak na jednom stretnutí absolvuje niekoľko zhruba 15 až 20-minútových čítaní. Ideálna skupinka sú štyria alebo piati , aby bolo rozprávanie čo najosobnejšie a aby mali všetci priestor na rozhovor. Po poslednej strane je možné nechať knižke písomný odkaz a zároveň s knihovníkmi akciu zhodnotiť.
„Vždy sa usilujeme, aby živá kniha vopred vedela, na akú školu ide a koľko študentov tam bude,“ dopĺňa Rado Sloboda. „A čo sa týka odmietnutia, samozrejme, živé knihy majú túto možnosť. Zo skúseností viem, že v 99 prípadov zo sto odmietnu živé knižky čítanie preto, že im nevyhovuje termín a čas. Ich účasť je vždy výsledkom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia,“ uzatvára Rado Sloboda.
Amnesty International Slovensko zaujímavých ľudí a nové príbehy stále hľadá. Ak sa chcete stať živou knihou a aktívne sa podieľať na tom, aby sme si tu žili v tolerantnej a otvorenej spoločnosti, kontaktujte Evu Kempnú mailom na eva.kempna@amnesty.sk alebo telefonicky na 0948 004 700.
Dušana Blašková
