Na začiatku bola prosba Tomáša Demiana o spoluprácu pri diplomovej práci na tému sprístupňovanie múzea pre nevidiacich a slabozrakých. Nasledovali roky zamerané na tvorbu expozícií a programov určených marginalizovaným skupinám či odborné vzdelávanie múzejníkov
na medzinárodných vedeckých konferenciách v oblasti debarierizácie podporených ministerstvom kultúry.
Základná koncepcia spomínanej diplomovej práce, ktorá v roku 2011 primäla pracovníkov Ľubovnianskeho múzea – hradu a skanzenu v Starej Ľubovni začať dobývať nedobytné, zahŕňala vytvorenie:
- vodiacej línie v skanzene: súboru technických prvkov, reliéfnej mapy a popiskov v Braillovom písme;
- sprievodcu v Braillovom písme plného informácií o sprístupnených objektoch: bezplatne si ho môžete požičať v pokladni;
- trojrozmerných modelov: ide o zmenšeniny vybraných drevených stavieb, ktoré sa spolu s popiskami v Braillovom písme nachádzajú vždy pred vstupom do samotných objektov;
- haptickej expozície: je súčasťou takzvanej Drevenice z Jarabiny a obsahuje výber predmetov bežnej potreby. Opäť s popiskami v bodovom písme.
Múzeu v Starej Ľubovni to na naše šťastie a šťastie mnohých iných, nestačilo.
Informácie dostupné už od vstupu
Dlhodobá spolupráca s Krajským strediskom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v Prešove a Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči sa po prvých pozitívnych ohlasoch poriadne zintenzívnila. V roku 2012 sa návštevníkom dostala do rúk publikácia v Braillovom písme približujúca stručné dejiny hradu a jeho najzaujímavejšie časti, doplnená reliéfnymi obrázkami vybraných exponátov. Dnes je Ľubovnianske múzeum jednou z najlepšie sprístupnených kultúrnych inštitúcií u nás.
Drevené tabuľky s bodkovaným popisom umiestnené na kľúčových miestach nás povedú z parkoviska pod hradom na prvé nádvorie, kde takisto nezostaneme bez informácií a celý objekt máme vďaka bronzovej makete hradu v mierke 1:200 doslova ako na dlani. Ani stavebný vývoj hradu Ľubovňa nám nezataja. Predstaví ho haptická expozícia kamenných artefaktov, takzvaného lapidária.
Československý unikát
Ostatným počinom Ľubovnianskeho múzea je reliéfna kniha s audio-deskriptívnym sprievodcom, ktorá nevidiacich a slabozrakých návštevníkov oboznámi s interiérom i exteriérom dominanty skanzenu – zrubového gréckokatolíckeho kostolíka východného obradu z Matysovej z roku 1833 zasvätenému sv. Michalovi archanjelovi. „Ide o knihu, ktorej strany o veľkosti zhruba 50 krát 50 centimetrov boli vytvorené na 3D tlačiarni. Nelistujú sa, ale pomocou mechanizmu posúvajú ako zásuvky,“ hovorí správca hradu Jozef Balužinský.
„Pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov by boli tieto skvosty inak skryté – očami ho vnímať nedokážu, alebo len neúplne a skreslene. Tieto reliéfne obrázky a popis im umožnia spraviť si predstavu o prvkoch mobiliára kostolíka, ako je barokovo-klasicistický ikonostas, v ktorom sa nachádzajú niektoré ikony staršie ako samotný kostolík, a nádherne zdobené cárske dvere,“ dopĺňa.
Ďalší rozmer dielu dodáva audio-deskriptívny komentár. Vďaka nemu sa dozvieme množstvo zaujímavostí nielen o kostole, ale aj o skanzene ako takom. Autorkou textov je prekladateľka Ildikó Gúziková. Ako sama hovorí, pri tejto práci sa musela skutočne veľmi sústrediť na to, čo má pod prstami a zároveň na to, čo vidí, čo návštevník so zrakovým postihnutím nebude mať možnosť vidieť. Toto všetko musela so slovom spojiť tak, aby to bolo absolútne zrozumiteľné. Každé slovo muselo byť preto použité vo svojom „naozajstnom“ význame, aby nedošlo k nepochopeniu či skresleniu.
Na realizácii knihy sa s podporou Vyšehradského fondu okrem pracovníkov múzea podieľala nadácia HUMANDOC a Trnka, n. o. Jej krstnou mamou sa stala mimoriadne úspešná lyžiarka so zrakovým postihnutím Henrieta Farkašová.
Ďakujeme!
Pracovníci Ľubovnianskeho múzea by nám skutočne mohli byť v mnohom vzorom. Je naozaj obdivuhodné, s akým nadšením a energiou sa púšťajú do nových a nových projektov, ako sa rok čo rok otvárajú skupinám ľudí, ktoré mali doteraz možnosti kultúrneho vyžitia obmedzené. Srdečne ďakujeme za váš zápal, za presvedčenie, že aj keby sa len jeden človek mohol vďaka tomu nadýchať skanzenu a hradu v Starej Ľubovni, tak to stálo za to.
Dušana Blašková
