Moderátorka, speváčka, klaviristka, hudobná skladateľka, textárka, speváčka, načítavateľka audiokníh pre SKN, príležitostná herečka, čitateľka apologetickej literatúry, aktívna vo fitness… A jedna z každoročných tvárí hlavného podujatia Bielej pastelky. Hovoríme s Kristínou Prekopovou.
O vás je známe, že rada skúšate nové veci a že sa dáte nahovoriť takmer na čokoľvek. Ale len „takmer“…
„Nikto by ma nenahovoril na tvrdé drogy, pocit slasti zažívam permanentne pri hudbe, v hudbe a skrze hudbu. A tento pocit si nikdy nedám vziať. Zvedavosť a s tým spojená imaginácia ma ženú do nových zážitkov. Som dobrodružný typ, mám rada činorodosť, akciu. Pre rozvoj svojej osobnosti potrebujem pestrosť a vzlet. Moja povaha je vzdušná, no keďže osobnú slobodu spájam so zodpovednosťou, nie ako svojvôľu, vnímam, že stanoviť si hranice, mantinely v živote človeka je nevyhnutné. Hudba sa podobá vzduchu a k uchu poslucháča sa prenáša vzduchom – má ľahký prístup k človeku. Ako píše Marsilius Ficino, hudba je i výtvorom mysle, imaginácie a citu, a preto stimuluje to isté u poslucháča.“
V reláciách Nevydané neslýchané a Štúdio mladých ste vyhľadávali mladé hudobné talenty, ktoré sa dostali do rúk odborného tímu. Kto si ako prvý všimol váš talent?
„Aj moje začiatky sú spojené s garážami. So synom maliara Milana Laluhu, Martinom, sme tvorili v kapele Acornhoek, orientovanej na grunge, neskôr som spievala v jazzrockovej kapele Appolinaire. Dať o sebe vedieť, to bol krok, v ktorom ma vždy podporili moji rodičia. V štúdiu som po prvýkrát nahrávala v 19 rokoch, a to popovú pieseň V predstavách. Vďaka rodičom, ktorí v tom čase založili vydavateľstvo s časopisom Kormorán o cestovaní, som sa zoznámila s textárom a autorom cestopisov Ferom Michlíkom, on mi napísal text a hudbu zložil Pavol Kvassay. Neskôr ma zamestnalo vysokoškolské štúdium hudobného umenia. Oslovil ma kameraman Zolo Veigl, že hľadajú skladateľku a speváčku v jednom, na tvorbu reklamnej piesne. Pod vedením režiséra Petra Smolinského, ktorý nahrával napríklad aj so Stingom a Ofrou Haza, som naspievala a na klavíri nahrala pieseň Leather look. Mala som 22 rokov a nezabudnuteľný zážitok, keďže k piesni sa nakrúcal aj videoklip so Števom Skrúcaným v hlavnej úlohe. Reklama sa objavovala v prime – time slovenských TV. Dvere do profesionálneho umeleckého sveta mi otvorila práca hudobnej redaktorky a moderátorky v Slovenskom rozhlase v roku 2007.“
Umenie sa vo vašej rodine zrejme dedí po praslici – mamka Marcela Prekopová je držiteľka literárnej ceny Ivana Krasku, vaše sesterské trio spestrovalo Vianoce široko-ďaleko, dokonca vznikali aj nejaké spoločné baletné kreácie. Vy jediná sa tomu venujete profesionálne?
„Snažím sa venovať umeniu a hudbe profesionálne, v zmysle, nedeliť deň na osemhodinový čas v zamestnaní v riadiacej funkcii, aby som mohla zaplatiť účty. Je ťažké uživiť sa hudbou, v kategórii menšinových žánrov ešte viac, ak okolo vás netancuje celý manažment. Tiež by som si želala nechodiť do zamestnania, ale iba sedieť pri klavíri, cvičiť, komponovať, vystupovať a moderovať. Pracujem na tom, aby som, ak mám chodiť do zamestnania, reálne robila iba tvorivú prácu. Začínala som moderovaním bez nároku na honorár, aby som sa dostala viac do povedomia a skutočne mohla robiť to, čo ma baví. Pracujem na tom, aby som si ako umelkyňa v tvorbe zachovala kontinuitu, mohla nahrávať ďalšie albumy a pritom prežiť. V rodine nie som jediná, ktorá sa venuje umeniu. Najmladšia sestra Miroslava je súčasťou tanečnej skupiny speváčky Dary Rolinc.“
Mnohí odborníci vyslovujú vaše meno v spojitosti s vyzretou autorskou výpoveďou a veštia vám sľubnú kariéru. Nie je to priveľký tlak, čítať a počúvať takéto veštby? Alebo to naopak povzbudzuje a tvorí sa ľahšie, keď máte z viacerých strán potvrdené, že ste sa vybrala správnou cestou?
„Po nominácii na ocenenie Esprit v roku 2016 zaznamenal môj autorský album Úsvit úspech a uznanie. Som za to vďačná a cítim, že moje úsilie má zmysel. Po všetkej tej úpornej snahe zháňania financií, organizovania hudobníkov a nahrávania to bola veľká radosť. Piesne sa hrajú v rádiách a našli si svojich poslucháčov. Necítim žiadny tlak, každý hudobný počin vo verejnom priestore mi dáva pocit satisfakcie, rada robím hudbou radosť sebe a najmä iným.“
Vaše vlastné skladby, to sú predovšetkým menšinové žánre: šansón, swing. Vo vašej tvorbe nájdeme aj skladby v jazzrockovom duchu, klezmer či dark music. Vo všetkých ste doma, vo všetkých ste rovnako presvedčivá. Ako vás môžeme čítať? Aká je napríklad džezová či šansónová Kristína? Po akých žánroch siahate, keď chcete vyjadriť smútok, radosť, keď premýšľate či meditujete? Alebo to spolu nesúvisí?
Niekto ma vníma ako džezovú speváčku, a to najmä preto, že vystupujem aj s džezmenmi s repertoárom džezových štandardov. Samu seba vnímam ako pesničkárku a šansonierku. V speve sa nechám strhnúť aj hereckým prejavom. Inšpiráciu hľadám v hudbe iných národov, do svojich nahrávok a vystúpení zvyknem zakomponovať aj hru na etnické nástroje. Fascinuje ma rómska hudba, melodika a intervalika balkánskych, a severských národov. Objavila som uspávanky z Afriky, irokézskych indiánov, vo svojej autorskej tvorbe sa nechávam inšpirovať aj filmovou a vážnou hudbou.“
Nielen ako organizátorka, ale aj ako pro-life umelkyňa sa angažujete v projekte Odomknutý žiaľ, ktorý sa zaoberá problematikou popotratového syndrómu. Môžete nám o tom povedať viac?
„Zaujímam sa o bioetické otázky. Zastávam princípy kresťanskej morálky, preto ako umelkyňa považujem za nesmierne dôležité verejne sa vyjadrovať k otázkam ľudského života už pred narodením. V Dome Quo Vadis v Bratislave sme zorganizovali zatiaľ jediné podujatie spojené s diskusiou s psychologičkami, ktoré ponúkajú duchovné poradenstvo ženám po potrate.“
Čo plánujete na najbližšie týždne? Čo si rozhodne nemáme nechať ujsť?
„Počas letných prázdnin plánujem dovolenku v Čiernej hore, odkiaľ si určite prinesiem album s tradičnou hudbou a zájdem aj na živé vystúpenie. Leto budem tráviť tiež s výhľadom na Belianske Tatry, odtiaľ to mám iba na skok za džezom do Poľska. Čaká ma opäť moderovanie motorkárskeho festivalu Tanec slnka, kresťanského Verím Pane a práca v štúdiu – nahrávanie vianočného singla – Vianočný jas. A po letných prázdninách opúšťam Bratislavu a vedúce pracovné pozície a idem žiť do Tatier, v ústrety svojim tvorivým, umeleckým zámerom.“
Kristína Prekopová želá všetkým čitateľom časopisu Dúha pokojnú myseľ, dobrú náladu, pevné zdravie, a aby prúd života plynul podľa ich želaní. My Kike želáme, nech sú zvedavosť a s tým spojená imaginácia jej večnými spoločníčkami a nech sa jej darí plniť si sen za snom. Ďakujeme za všetko. Za to, že nám dovolila nahliadnuť do svojej duše, za piesne, ktoré nás nútia zastať, za dlhoročnú vynikajúcu spoluprácu a za profesionalitu a nežnosť, s ktorou každoročne v tričku Bielej pastelky predstavuje verejnosti život so zrakovým postihnutím.
Dušana Blašková
