Táto akcia vznikla ako z núdze cnosť. Na základe pozvania si naši priatelia z odbočky SONS Vsetín naplánovali návštevu Nitry, ale v inom termíne, ako sa konala akcia, na ktorú chceli pôvodne prísť.
Priznávam, že na tomto šume v komunikácii nesiem najväčší diel viny. Takže zapnúť mozgové závity a vymyslieť niečo, čo by sme organizačne zvládli bez veľkej záťaže a pritom to malo fazónu.
Zostaviť program nedalo toľko práce – pohyb, prednáška, posedenie s hudbou a jedlo. A s tým bol najväčší problém. Problém, ktorý sa často bagatelizuje, ako prejedanie peňazí, ale byť celý deň o hlade, neteší v žiadnom ohľade. A keď Veľkomoravský deň, tak veľkomoravské jedlo.
Začalo pátranie po jedlách starých Slovanov, dokonca aj s výpravami za nimi. Na jednej som dostal historický pokrm našich predkov, ktorý pozostával z placky omastenej bravčovou masťou a na nej bolo nakrájané jablko. Keďže sme sa nedočkali prisľúbenej spolupráce ani receptov, nezostávalo nič iné, ako zapojiť fantáziu. Výsledkom bola mystifikačná prednáška o tom, že Moravania nestratili svoju ríšu v boji, ale že ich starí Maďari pred bitkou pri Bratislave čiže pri Brezalauspurcu prepchali novou lahôdkou – zemiakovými lokšami. Že vtedy neboli v Európe zemiaky? Pre mystifikátora nič ľahšie. Horšie bolo zohnať aspoň tie súčasné, keď výrobňa domácich si dala dovolenku a dodávateľ obedov pýtal za 100 lokší 80 €. Nie, že by sme ich nemali, ale predsa len…
Kráľovná lokší
„Nespravila by to Tvoja dcéra vo svojej pizzerii lacnejšie?“ pýtam sa našej členky Evy Knézlovej.
„Oni také nerobia, ale ja Vám ich spravím. Len potrebujem hrubú múku a staré zemiaky,“
„Naozaj sto lokší spravíš sama?“
„Za dva dni to mám.“ ako povedala, (a to už oslávila 70-ku) tak sa aj stalo a boli skvelé. Veľkomoravania aj so starými Maďarmi, Bavormi, Korutáncami a všetkými, čo pri Bratislave bojovali, by sa oblizovali.
Ale bola aj seriózna prednáška v podaní exprimátora Nitry, Ing. arch. Vladimíra Libanta, ktorý je aj uznávaným historikom.
A nakoniec hudba.
Presvedčil som kolegov zo skupiny Domovina, aby sme si dali verejnú skúšku, len tak pri stole. Moravania predsa vnímajú country hudbu inak a neutečú pred ňou ako naši. Všetko klaplo, účastníci v tú sobotu 6. júla odchádzali unavení, ale s úsmevom na tvári. Akurát pre pani Evu musíme vytvoriť rád kráľovnej lokší. Niekedy sa oplatí aj neplánovať.
Josef Zbranek
