Začiatkom tohto roka sme sa v ZO Stará Ľubovňa rozhodli zoznámiť s Braillovým písmom. Dôvod bol prostý – túžba naučiť sa aj napriek dávnejšie prevzatému poslednému vysvedčeniu niečo nové a presvedčenie, že brail nám pomôže jednoducho a efektívne získavať informácie z okolia. Oboznámiť sa so samotným písmom, prezrieť si pomôcky, po ktorých začiatočníci v našich končinách siahajú, a nájsť ho na miestach, kde nám sprostredkúva to, čo nemôžeme sami vidieť. Taký bol zámer projektu Braillujeme s radosťou, ktorý sme v tomto roku realizovali aj vďaka podpore z grantového programu ÚNSS.
Prvým logickým krokom v našej aktivite bolo oslovenie Slovenskej autority pre Braillovo písmo, presnejšie jej hlavného koordinátora Michala Tkáčika. Ten ochotne prijal pozvanie na členskú schôdzu, odpovedal na všetky naše otázky a ukázal nám, ako sa v každodenných činnostiach môže brail hodiť. Skóre? Až 13 nadšencov!
Jún a júl nám ostane v pamäti ako obdobie workshopov, ktoré pre nás pripravila vedúca KS v Prešove Katarína Šmajdová Búšová. Na prvom sme sa dozvedeli, kto bol Louis Braille a aká cesta k jeho geniálnemu systému bodov viedla. Na viacerých aktivitách a hrách sme si otestovali citlivosť hmatu a precvičili si jemné svalstvo rúk. V poradí druhé stretnutie bolo venované viacerým cvičeniam na makropohyby rúk a ramien podľa metodiky Jána Jesenského, učili sme sa sledovať dĺžku riadkov, hravou formou sme sa oboznámili so šesťbodom a princípom rozloženia jednotlivých bodov. Na poslednom workshope sa k slovu dostala kolíčková písanka, pomocou ktorej sme sa prelúskali celou Braillovou abecedou.
„Mojím cieľom bolo, aby aj cez zábavnú a praktickú formu účastníci workshopov pochopili, že Braillovho písma sa nemusia obávať. Aby otestovali svoj vlastný hmat, aby pochopili princíp brailovho znaku a zistili, že sa Braillovo písmo dokážu naučiť,“ reaguje na projekt ZO lektorka workshopov Katarína Šmajdová Búšová. „Sami dospeli k tomu, že ak chcú, pôjde to a nepotrebujú na to ani drahé a zložité pomôcky, čo býva často mylná predstava. Dôležité je, aby si sami premysleli a stanovili vlastný cieľ, aké miesto a využitie bude mať Braillovo písmo v ich živote.“
V auguste sme v brailovaní pokračovali na Ľubovnianskom hrade. V sprievode pracovníčok KS Marianny Vavrovej a Martiny Mikolajovej sme sa brailom nechali viesť už z parkoviska pod hradom. Až na prvé nádvorie sme trafili vďaka dreveným tabuľkám s bodkovaným popisom, ktoré sú umiestnené na každom kľúčovom mieste. Vyšliapali sme si to až k bronzovej makete hradu v mierke 1:200. Okrem samotných exponátov sme sa zamerali aj na reliéfnu mapu s popiskami v braili, prelistovali sme si bodkovaného sprievodcu, plného informácií o sprístupnených objektoch, ale i publikáciu, približujúcu stručné dejiny hradu a jeho najzaujímavejšie časti, doplnenú reliéfnymi obrázkami vybraných exponátov, ktorú v roku 2012 vydala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tým z vás, ktorých sme inšpirovali, pripomíname, že brail vás môže sprevádzať aj po neďalekom skanzene, interiér i exteriér jeho dominanty – zrubového gréckokatolíckeho kostolíka východného obradu z Matysovej z roku 1833 zasvätenému sv. Michalovi archanjelovi – vám zas priblíži kniha, ktorej strany boli vytvorené na 3D tlačiarni a ktorá sa vám vďaka nahrávkam s popismi vlastne prečíta sama.
Slovo do bodky!
Projekt Braillujeme s radosťou mi dal možnosť zistiť, či sa aj ja, pociťujúc voči malým bodkám skutočne veľký rešpekt, dokážem reliéfne písmo naučiť a či je pre mňa vôbec vhodné. Na moje prekvapenie bol opätovný návrat do študentských čias hravý, tvorivý a zábavný. Som šťastná, že som sa na to dala a že môžem zlepšovať svoje zručnosti. Ďakujem za skvelú prípravu a vedenie workshopov vedúcej KS v Prešove Katke Šmajdovej Búšovej, pracovníčkam Marianne Vavrovej a Martine Mikolajovej za to, že sme spoločne mohli v praxi zistiť využiteľnosť Braillovho písma.
Ale keďže všetci vieme, že opakovanie je matkou múdrosti, a počiatočnému nadšeniu netreba dovoliť vyprchať, veľmi radi by sme v budúcnosti navštívili Levoču. Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu a interaktívnu prehliadku o Braillovom písme v Múzeu špeciálneho školstva. To už ale bude súčasťou nejakého iného projektu.
Andrea Kafková
