Čerstvý, ostrý, pikantný, chrumkavý, liečivý, nie každý ho dobre znáša. Áno, v rozhovore s osemdesiatnikom Jánom Cesnekom sme sa zatúlali až k rastline, ktorá sa skrýva v oslávencovom priezvisku. „Ako dieťa som cesnak neznášal,“ hovorí Ján Cesnek. „Dávali ho vcelku do fazuľovej polievky, a keď som naň natrafil, pokazilo mi to celý obed. Na surový cesnak som si navykol až v čase dospievania. Je to výborné prírodné antibiotikum, naozajstný unikát.“ Unikátom je pre mnohých z nás aj Ján Cesnek.
Pri jeho mene sa zvyknú spomínať organizačné schopnosti, húževnatosť, až tvrdohlavé hľadanie vlastných ciest a spôsobov pri riešení problémov, široký rozhľad a neutíchajúca túžba poznávať. Naše cesty sa pretli na prelome storočí. Už vtedy suverénne ovládal prácu s počítačom a intenzívne sa venoval skenovaniu kníh, čo sa dokonale stretlo s mojimi vtedajšími záujmami. „Michal, posielam vám tie Zločiny komunizmu, ale pozor, je to dosť objemné.“ S vtedajším pripojením cez modem som súbor naozaj sťahoval asi 20 minút, ale radosť z knihy v e-mailovej schránke bola dnes už neopísateľná a neopakovateľná. A neostalo iba pri tom. Ján Cesnek nadviazal spoluprácu s vydavateľstvami a nevidiacim informačným hladošom rozosielal aj ďalšie knihy a časopisy, ktoré sa mu podarilo pre nás získať.
„O čom sa môžete toľko rozprávať?“ Čudovali sa neraz moji príbuzní, keď som blokoval domácu pevnú linku. Iba babka sa nečudovala a moje rozhovory s pánom Cesnekom občas počúvala na paralelke, dýchajúc do slúchadla. Niet divu! Pochádzame z rovnakého hlohovecko-piešťanského regiónu a Ján Cesnek sa už vtedy zaoberal miestnymi dejinami, matrikami okolitých obcí a ďalšími pre nás zaujímavými vecami.
V čase, keď ľudia v oveľa mladšom veku ako on hovoria, že už nerozumejú súčasnému svetu, Ján Cesnek sa nebojí kontaktov s ľuďmi mladšími od neho o dve aj viac generácií. Peter Halada napríklad spomína, ako ho pred rokmi oslovil s prosbou o pomoc pri nejakých technických záležitostiach.
„Išlo vtedy o úniácky systém Apollo. Strávili sme spolu asi štyri trojhodinové večery a výsledkom bolo, že sa systém naučil používať. Popri tom si robil veľmi podrobné poznámky. Mimochodom, on má poznámky asi zo všetkého možného, čo zachytil, čo ho zaujalo, aj čo by ti ani nenapadlo si zaznamenávať,“ spomína Peter Halada a pokračuje, „Ján Cesnek je veľmi vitálny, pozitívny, racionálny, zábavný, múdry, Zároveň je to obrovský diplomat a džentlmen, ľudsky veľmi príjemný človek.“
Tam-tamy
Poznáte to. Nechcete načúvať, ale inak to nejde. Dve dámy zo staromestskej ZO-čky sa nedávno pri kávičke zanietene rozprávali o poznávacom zájazde na Oravu, ktorý sa mimoriadne vydaril, mali tam výborné ubytovanie, ako aperitív bola hafirovica, vystúpili aj na Rio de Klin…
A pomedzi tieto superlatívy neustále zaznievalo meno Jána Cesneka, ktorý to podľa nich stopercentne zorganizoval, neboli žiadne prestoje, všeličo sa dalo ohmatať a najbližšie sa ide do výrobne šumivého vína v Seredi, kam sa už teraz tešia.
Poznávacie zájazdy, ktoré Ján Cesnek pripravuje, sú naozaj povestné. Predchádza im dôkladná príprava, množstvo telefonátov, rezervácie autobusu, cestovných lístkov a vstupeniek.
„Vždy sa snažím zabezpečiť kvalitný výklad, a ak je to len trochu možné, chcem, aby sa dalo oboznámiť aspoň s niektorými vecami aj hmatom,” približuje Ján Cesnek, u ktorého stále ešte počtom prevažujú roky, keď mal zrak v úplnom poriadku, no aj tak už dávno dobre chápe potreby nevidiacich.
Z knihy života
Detstvo prežil Ján Cesnek v Drahovciach pri Piešťanoch. Uplatnenie a, ako sám hovorí, aj naplnenie našiel ako chemický inžinier. Je autorom viacerých vynálezov a zlepšovacích návrhov. Do praxe sa napr. dostal jeho spôsob výroby pracích detergentov so zvýšenou sypnou hmotnosťou. Vďaka tomuto vynálezu sa vraj dalo ušetriť niekoľko miliónov korún ročne. V 80. rokoch ho firma, kde pracoval, vyslala do Jemenu, aby tam pomohol rozbehnúť výrobu. Presnejšie, zo stovky uchádzačov vybrali šiestich a inžinier Cesnek bol medzi nimi. Aj o tejto svojej dvojročnej pracovnej skúsenosti rozpráva pútavo a zaujímavo. Ani neviem ako a už rozoberáme priepustkový systém pre manželky Jemenčanov, dostávame sa k rozšírenému žutiu istej povzbudzujúcej rastliny a letmo sa dotkneme aj pracovnej morálky obyvateľov tejto krajiny počas ramadánu.
Približne tri mesiace pred definitívnym návratom domov došlo k úrazu, ktorý Jánovi Cesnekovi spôsobil popáleniny na štyridsiatich piatich percentách tela a zasiahol mu aj oči. Ako 46-ročný podstúpil viacero keratoplastík, napokon však prestal vidieť úplne. Ak vás bližšie zaujíma, ako sa človek dokáže adaptovať na nové životné podmienky, odporúčam vypočuť si rozhlasové umelecko-publicistické pásmo Slnko svieti aj za mrakmi, ktoré o Jánovi Cesnekovi pripravil Emil Benčík a nájdete ho aj vo fonde Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. „Na začiatku bolo problémom takmer všetko, ešte aj obuť si topánky,” hovorí Ján Cesnek, ktorý však z tejto fázy rýchlo prešiel k samostatnému pohybu, zvládol sebaobsluhu, Brailovo písmo, klávesnicové zručnosti aj výpočtovú techniku. Nikdy nezabudne na mesiace v bratislavskej Univerzitnej knižnici, ktoré prežil spolu s istým členom rádu františkánov štúdiom regionálnej histórie.
V Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska našiel pomoc pre seba, ale ako predseda staromestskej ZO a bratislavskej KR aj možnosť sebarealizácie a pomoci iným. V týchto dňoch mu na stole pristál nový dotykový telefón, ktorý sa bude učiť ovládať. Túto zmenu si podľa jeho slov vyžiadal dynamický život. Ďalšou, ešte väčšou zmenou, ktorá ho zasiahla pred niekoľkými mesiacmi, bolo úmrtie manželky Elenky.
Keď sa ho pýtam na súčasný denný režim, začne polnocou: “Približne v tom čase alebo trochu neskôr idem spať. Zobúdzam sa okolo štvrť na osem, aby som v rozhlase stihol vedecko-popularizačnú rubriku Spektrum. Spoločnosť mi striedavo robia moje tri deti. Predpoludnia venujem organizačným veciam, napr. príprave poznávacích zájazdov. Veľa počúvam Slovenský rozhlas. Poobede vybavujem mestské pochôdzky. Dôležitou súčasťou mojich dní sú prechádzky, aspoň hodina denne intenzívneho pohybu,” približuje Ján Cesnek a rovno mi opisuje obľúbené trasy, po ktorých sa pohybuje s deťmi alebo aj sám. „Musíme rozprúdiť krv, lebo inak by duša zomrela,” konštatuje lakonicky, pričom mi nevdojak zídu na um desiatky odberov krvi, ktorú pravidelne daroval, alebo aj množstvo naplávaných kilometrov, ktoré má za sebou.
Rozhovor končíme opäť rodinnou históriou a pôvodom jeho priezviska Cesnek, ktoré nemusí poukazovať len na ostro štipľavú aromatickú liečivú rastlinu, ale môže súvisieť aj s označením čestný hosť: „Našiel som stopu v jednej maďarskej dedinke pri Balatone… pošlem vám to, ak vás to zaujíma.”
„Samozrejme, zaujíma” odpovedám Jánovi Cesnekovi a prajem si, aby som vo veku osemdesiat rokov mal aspoň štvrtinu jeho životnej energie.
Michal Herceg
