Tajomstvo, ako zostať večne mladý, už dávno nie je tajomstvom. Naopak! Receptov je toľko, že sa v nich človek raz-dva stratí. Aby ste sa ale nemuseli prehŕňať tými, čo vás len okradnú o čas, ponúkame jeden, ktorý platí zaručene. Prišli naň v susednej Českej republike a pečiatku a podpis vám naň dá Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých (SONS). Ingrediencie lieku na večnú mladosť mi prezradila podpredsedníčka Aktiv klubu Dagmar Filgasová.
Zaspomínajme si, prosím, na to, ako to celé začalo. Čo raz vpíšeš do svojich pamätí, do kapitoly o Aktiv klube?
„Vznikalo to tak pozvoľna. Postupne začal silnieť hlas nevidiacich a slabozrakých (NS) v mladšom a strednom veku, na sociálnych sieťach sa objavovať témy, ktorými žijú a ktoré im v SONS-e, kde je väčšina členov seniorov, chýbala. Spolu s Vojtěchom Železníkom a Robertom Kostkom sme o potrebe sieťovať túto skupinu, komunikovať s nimi, stretávať sa tak v on-line prostredí, ako aj osobne a pripravovať aktivity zvlášť pre ňu hovorili už dlhšie. No a potom prišla záverečná konferencia projektu YALTA, ktorý robila práve vaša únia, a to ma veľmi inšpirovalo. V dobrom som vám vtedy závidela a netrpezlivo som čakala na to, aké to bude mať pokračovanie. Žiadne ďalšie aktivity som však nezaznamenala, ukončenie projektu som vnímala ako ukončenie kapitoly práce s mladými. Vtedy sme sa rozhodli, že my na to pôjdeme inak, takpovediac zvrchu a skúsime založiť pod SONS-om klub. Boli sme akurát traja, dosť na vytvorenie klubovej rady, a mali sme na seba naviazaných pomerne dosť ľudí, zvlášť Vojto. Cez sociálne siete sme to teda pustili do éteru, zmieňovali sme sa o tom počas osobných stretnutí a napokon sme svoj zámer spoločne predostreli Republikovej rade SONS-u, odpovedali na ich otázky, a keďže jej členmi sú aj predsedovia krajských koordinačných rád, správa bleskom obletela všetky kraje a mestá. Ozývali sa ďalší a ďalší záujemcovia, odpovedali sme na ďalšie a ďalšie otázky. Napokon sme na 17. novembra 2018 za účasti asi štyridsiatky ľudí zvolali ustanovujúci zjazd. Vykročili sme nenásilnou cestou – nikoho sme neprehovárali, na nič nenahovárali. Jednoducho sme sa rozprávali.“
Ako ste docielili, že neostalo len pri partii, ktorá sa stretáva a podniká zaujímavé akcie? Čo rozhodlo o tom, že to bude oficiálny klub pod SONS-om?
„Ani ja, ani Vojto nie sme fanúšikmi oficialít a formalít, ale od začiatku sme si uvedomovali výhody byť zastrešený SONS-om. Musím povedať, že aj s odstupom času to vnímame ako správne rozhodnutie. Sme súčasťou veľkej, dokonca najväčšej organizácie NS v ČR, ktorú naši partneri a donori dlhodobo vnímajú, poznajú jej históriu, ľahko sa dostanú k výpočtu poskytovaných služieb, typom vyvíjaných aktivít a organizovaným podujatiam. Navyše si môžu dohľadať informácie o jej hospodárení, čo takisto zaváži. Neviem, či by s nami tak ochotne diskutovali a finančne nás podporovali, keby sme neboli nikde registrovaní. Ďalšia vec je tá, že značka SONS nám otvára dvere do zahraničných organizácií NS, sprostredkuje rôzne kontakty, pomôže s propagáciou. Navonok, ale aj smerom dovnútra.“
Neustále sa nám do rozhovoru vkrádajú „mladí“ ľudia. Viem, že vek je len číslo, ale, predsa len, môžeme si povedať nejaké cifry?
„Začnem tým, že my sa oficiálne nijako neohraničujeme. Všetci naši členovia i sympatizanti sú mladí duchom, to je to, čo nás spája. A pokiaľ ide o čísla, začíname niekde okolo dvadsiatky, najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia v produktívnom veku, nájde sa však aj pomerne dosť šesťdesiatnikov. Vekový priemer ale bude tých 40 – 45. Našu členskú základňu tvorí viac než 60 ľudí, dovolím si ale tvrdiť, že minimálne toľko isto je našich priaznivcov, t. j. tých, čo nemajú žiadnu legitimáciu, ale chodievajú s nami na akcie, kontaktujú nás prostredníctvom sociálnych sietí, elektronicky či telefonicky. Pravdaže, nebránime im zúčastňovať sa, len teda v niektorých prípadoch majú iné podmienky, napr. keď sa vyberáme na aktivitu, musia sa pri platbách vysporiadať s 21-percentnou DPH.
Ak sa na to pozrieme z inej stránky, členská základňa SONS-u musí byť minimálne z päťdesiatich percent tvorená ľuďmi so ZP, druhá polovica môžu byť ich rodiny, priatelia, známi či asistenti. My sme otvorení aj širokej verejnosti, pokiaľ ich naša misia osloví, ale tie percentá si predsa len strážime. V súčasnosti je ten pomer tak 65:35. Ale, a to treba otvorene povedať, bez vidiacich by sa nám mnohé robilo oveľa ťažšie a trvalo by to nepomerne dlhšie. Takže sme radi, že sú v tom s nami.“
Aký je vlastne rozdiel medzi klubom a oblastnou odbočkou (OO)?
„Kluby, združujú ľudí z celej republiky, ich členom však môže byť aj človek zo zahraničia. Pod hlavičkou SONS-u ich momentálne funguje 6: 3 záujmové, a to náš Aktiv klub, spevácky Vokal klub a klub priaznivcov hry Qardo, 2 profesijné, ktoré zastrešujú učiteľov hudby a masérov, a napokon klub držiteľov vodiacich psov. Na ich čele stojí rada pozostávajúca z dobrovoľníkov a sústredia sa na pomerne špecifické problémy a prenikajú do hĺbky, na akú OO nemajú ani priestor, ani kapacitu. Tých máme takmer 70, pričom všetky sa venujú spolkovej zložke, 27 z nich poskytuje aj sociálne služby. Väčšina OO má stacionárne pracovisko so svojimi zamestnancami a aktivity, ktoré organizujú, sú primárne určené ľuďom z daného mesta či regiónu. To však neznamená, že ostatným je vstup zakázaný! SONS dal možnosť byť v jednej OO kmeňovým členom a až v troch OO alebo kluboch hosťovať. Vtedy majú trošku obmedzené práva, ale na spolkovom či klubovom živote sa zúčastňovať môžu.“
Nakoľko ste v klube samostatní, resp. nakoľko sa vedenie SONS-u usiluje ovplyvňovať vašu činnosť?
„Vedenie SONS-u nás podporuje, propaguje, ale priamo do našich plánov nijako nezasahuje. Na 8 hodín týždenne nám zamestnal pracovníčku, ktorá má na starosti administratívu, ostatné veci ostávajú na našich pleciach a my to robíme vo svojom voľnom čase ako dobrovoľníci.“
Kde na to berieš čas a silu? Okrem toho, že si podpredsedníčkou Aktiv klubu predsa vedieš 14-členný tím OO Vsetín vrátane masérskeho salónu, si členkou Republikovej rady SONS-u, krajského výboru Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím, od februára tohto roku dokonca predsedníctva EBU.
„Ako to zvládam? Mne dal život možnosť vyše 20 rokov pracovať vo vysokej manažérskej pozícii. Naučila som sa nielen rozlišovať, čo je dôležité a neznesie odklad a čomu neublíži, ak chvíľku postojí, ale aj riadiť skupinu ľudí, zapáliť ich pre spoločnú vec, motivovať k práci. Nebojím sa komunikovať, ani nastoliť možno náročnejšie témy. Dôležité je byť otvorený a pristupovať ku kolegom s rešpektom. A čo je veľké plus, naučila som sa oddychovať a niektoré veci jednoducho vypustiť. Keď viem, že niečo nevyriešim, čo sa ako budem snažiť, alebo hnevať, neriešim to. Nechávam si sily na to, čo ovplyvniť môžem.
Pokiaľ ide o Aktiv klub, je pravda, že väčšinu záležitostí riešime mimo pracovného času. Nevnímam to ale ako záťaž. Hocikedy večer si zavoláme a priateľsky sa rozprávame o tom, čo by sme podnikli. Nie je to práca, skôr príjemné osvieženie. Veľmi veľa robí aj to, že máme podobný humor a veľa sa pri tom nasmejeme. Keby to bola nejaká škrobená formálna záležitosť, nedala by som to, to by ma ubilo. Ale nás spojila práve tá chémia, nik zhora neurčil, že práve my musíme založiť a viesť klub. A preto to funguje.“
Darí sa vám naberať nových členov?
„Darí, nemôžem povedať, že nie. Pokiaľ ide o členov, ročne ich prijmeme tak do 10, počty ľudí, ktorí sa k nám pridajú bez zápisu, je ale vyšší. My im v tomto nechávame úplnú slobodu – nemusíte byť organizovaní v SONS-e, kľúčové je, aby sme o sebe vedeli, aby mal každý možnosť zapojiť sa do takej miery, ako to jemu samému vyhovuje. Že sa nejakej akcie zúčastnilo 8 ľudí? Nevadí! Aspoň na seba máme priestor, môžeme ísť do hĺbky, môžeme vytvoriť intímnejšie prostredie a otvoriť možno aj bolestivejšie témy. Je nás viac? V poriadku! Prispôsobíme tomu program i komunikáciu, vytvoríme podmienky, ako byť spolu, ale aj nebyť, ak bude niekto potrebovať chvíľu osamote.
Momentálne stojíme pred veľkou výzvou, a síce ako povzbudiť k samostatnosti tých, ktorí ostávajú doma pri rodičoch – mamičky a oteckovia ich nechcú pustiť a nevidiaci, lebo ich sa to týka vo väčšej miere než slabozrakých, vyrastajú v tom, že to vlastne ani nie je možné, nikdy sa systematicky nepripravovali na to, že raz z hniezda vyletia. Snažíme sa ich motivovať, aby sa k nám aspoň na akciu – dve pridali, aby sa dostali do tej komunity a pozhovárali sa s ľuďmi, čo si tým už prešli. Vlastná skúsenosť je najviac, čo dokážeme odovzdať. Rovnako sa snažíme byť oporou tým, ktorí majú progresívne ochorenie a raz prídu aj o to málo, čo ešte vidia.“
Ako svoje aktivity propagujete?
„Našou hlavnou komunikačnou platformou sú sociálne siete, najmä Facebook. Na Brailnete, čiže na serveri SONS-u, máme vlastnú on-line konferenciu, kde diskutujeme, snívame a plánujeme. Spomienky z akcií publikujeme na webe organizácie, v našich časopisoch, videá, zvukové nahrávky, texty i fotografie zdieľame s ostatnými zložkami SONS-u, aby mohli svojim klientom o Aktiv klube porozprávať. Zamestnanci OO klientom poradia, vyberú pomôcku, naučia s ňou pracovať, ale my ponúkneme komunitu a vzťahy.“
Obzrime sa, prosím, za niektorými vašimi akciami. Pod čo všetko sa Aktiv klub už podpísal?
„Naše aktivity vždy reflektujú priania a potreby NS. Schválne nehovorím našich členov, pretože podnety a nápady prichádzajú aj odinakiaľ. Istý čas sme napr. intenzívne riešili rôzne možnosti bývania, učili sme sa čítať ponuky hypoték a vytvoriť si osobný rozpočet, zaoberali sme sa však aj hľadaním práce, chránenými dielňami, voľným trhom práce a pracovnými pohovormi. Raz to otvoríme v skupine, inokedy individuálne, ale tým, že sa poznáme a vieme, kto ďalší sa s tým borí, môžeme informácie posúvať a sieťovať ľudí. Veľmi žiadané sú stanovačky, turistika, výlety a poznávacie zájazdy naprieč ČR, ale aj za hranicami. Vždy si v danej krajine dohodneme stretnutie s miestnou organizáciou, ktorá združuje NS, aby sme sa pozhovárali o tom, ako sa im žije, aké majú podmienky na štúdium, ako je to s prácou, prístupnosťou kultúry a športu, hovoríme o trhu s pomôckami, o peňažných príspevkoch, osobnej asistencii. O všetkom možnom. Boli sme už v Taliansku, Španielsku, Nemecku, Chorvátsku, ale i v iných krajinách a zistili sme, že všade je veľa vecí podobných i veľa odlišných. Máme vlastnú sprievodkyňu, ktorá rozumie potrebám NS, program je preto zakaždým veľmi pestrý a vyvážený. Naši ľudia ale oceňujú predovšetkým to, že je plne prístupný, čo by im bežná cestovná kancelária nedokázala zabezpečiť. Popri článkoch sa o svoje zážitky delíme aj na cestovateľskom festivale, kde zaznievajú predovšetkým špecifické situácie, ktoré prinesie len výjazd s bielou palicou. Musím povedať, že je to veľkou inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa boja sami cestovať, pohybovať a orientovať v neznámom prostredí. Vedomie, že aj tí najskúsenejší sa občas doudierajú, dokonca stratia, veľmi pomáha a povzbudzuje.
Značná časť našich aktivít je melodická. Chodievame na koncerty, mnohé aj sami organizujeme, aby sme pomohli zviditeľniť tak amatérskych, ako i profesionálnych skladateľov, interpretov či spevákov so ZP. Vlani sme napr. v štúdiu Českého rozhlasu v Prahe pripravili krásny vianočný koncert, kde sme poďakovali organizáciám, ktoré sa v ČR venujú NS. Uvádzala to Dagmar Sykorová, spieval Radim Vojtek, vystupovali manželia Blažkovci (Adam je klavirista a Kamila speváčka) či mladý, veľmi talentovaný saxofonista a flautista Jakub Blažek.“
Čím žijete aktuálne a čo vás čaká v najbližšom období?
„Aktuálne sa venujeme finančnej gramotnosti, tzn. hospodáreniu, investíciám, pôžičkám, dlhom či dôchodkovému sporeniu. Hľadáme a podávame granty, oslovujeme odborníkov, ja komunikujem s predsedom Asociace penzijních společností. Dohodli sme sa, že budeme mať mediálny priestor a začneme sériu prednášok o možnostiach ľudí s postihnutím, napr. aj v prípade, že žijú len z invalidného dôchodku.
V októbri sa už po druhý raz vyberieme na týždňový pobyt do Centra Veronica Hostětín, kde sa bližšie oboznámime s tým, ako žiť v súlade s prírodou. Reč bude o tom, čo všetko nám príroda ponúka, čo a ako si z nej môžeme vziať. Neostane však len pri šetrení vodou, energiami a odpadovom hospodárstve, pripravili sme aj blok o ekologickej kozmetike a šetrnom spôsobe holenia, prednášku o ekologických látkach, aby sme po svete nechodili v plastových fľašiach, ktorú zavŕšime praktickou ukážkou. Budeme sa učiť rozoznávať prírodné textílie, povieme si, ako s nimi zaobchádzať, ako sa o ne starať, aby si čo najdlhšie uchovali sviežosť i farebnosť. Na žiadosť viacerých našich priaznivcov sme zaradili aj biohacking. Naučíme sa teda hospodáriť s energiou vlastného tela, povieme si, ako sa ráno správne a zdravo naštartovať, ako aktívne vydržať celý deň a večer sa zas utlmiť, aby sme dobre spali. Všetko to spojíme s pobytom v krásnej prírode a výletom do Kopaníc, kde máme potvrdené stretnutie s autorom jednej z kníh o tzv. žítkovských bohyniach. Chýbať nebude ani hudba a tanec.
Ak nahliadnem aj do plánov na budúci rok, radi by sme sa vybrali do Levoče a do Paríža. Levoča je aj u nás pojem a miesto, odkiaľ vzlietlo veľa našincov, navyše, keby sa podarilo spojiť to s avizovanými hosťovačkami Divadla Zrakáč, bolo by to skvelé. Francúzsko je na programe dlhšie, ale pekne nám to vyjde, pretože budúci rok je 200. výročie vzniku Braillovho písma. Dostali sme však aj pozvanie do Írska, takže postupne začneme vybavovať aj to.“
Ďakujem za príjemný a podnetný rozhovor a prajem veľa nápadov, energie, smiechu a najmä mladých duchov a dušky!
Dušana Blašková
