Pred zhruba pol rokom preletela našou komunitou pozvánka na haptickú výstavu Dotkni sa výtvarného umenia, na ktorú nadväzovali tvorivé dielne určené prednostne nevidiacim a slabozrakým. V októbri sa možnosť prezrieť si vybrané exponáty skončila, v novembri sa uskutočnil záverečný workshop a od 5. do 31. decembra potrvá výstava prác, ktoré v rámci aktivity vznikli.
V snahe dozvedieť sa, ako sa tieto projekty zrodili, vybral som sa do Nitrianskej galérie, aby som kurátorke výstavy, lektorke tvorivých dielní, autorke i realizátorke v jednej osobe Elene Tarábkovej položil niekoľko otázok.
Hneď na úvod mi dovoľte takú všeobecnú: v čom spočíva práca galerijnej pedagogičky?
„Musím povedať, že v súčasnej dobe je práca galerijného pedagóga veľmi obšírna. V prvom rade ide o neformálne vzdelávanie v profesionálnej kultúrnej inštitúcii, pri ktorej galerijný pedagóg podporuje záujem žiakov a širokej verejnosti o rôzne druhy súčasného výtvarného umenia. K tomuto zámeru vytvára vzdelávacie programy, workshopy, tvorivé dielne, súťaže, didaktické pomôcky, pracovné listy a edukačné výstavy. Jednou z týchto výstav bola aj spomenutá haptická výstava s názvom Dotkni sa výtvarného umenia!, určená pre ľudí so zrakovým postihnutím. Moja práca je však aj o podpore a rozvoji kreativity a výtvarnej činnosti u návštevníkov.“
Nepochybne Vám pri tom pomáha aj vlastná skúsenosť, keďže sa sama venujete širokej škále výtvarného umenia – maľbe, ilustrácii, keramike i ľudovým textilným technikám. Edukačné aktivity v oblasti výtvarného umenia, ktoré zastrešujete, sú určené pre ľudí všetkých vekových kategórií – od detí až po seniorov. Program Tvoriť môže každý realizujete už od roku 2009, dokonca Vás zaň ocenilo aj mesto Nitra. Môžete nám, prosím, jeho históriu trochu priblížiť?
„Musím povedať, že vlastná výtvarná skúsenosť i tvorivá práca s rôznym výtvarným a alternatívnym materiálom sa mi viackrát osvedčila práve pri skupinách návštevníkov so špeciálnymi potrebami. Preto vzdelávací program Tvoriť môže každý od začiatku obsahoval cyklus tvorivých dielní k dielam zo zbierky galérie, v ktorom sa striedali kresliarske, maliarske, grafické, sochárske a kombinované techniky. Prvé roky som pracovala so školskými skupinami. Išlo o žiakov s mentálnym postihnutím, neskôr mi však na vzdelávacie aktivity začali chodiť aj deti s poruchami autistického spektra a telesným postihnutím. Po roku 2015 som začala pripravovať viac podujatí aj pre seniorov, aktuálny ročník bol zas určený hlavne nevidiacim a slabozrakým návštevníkom.“
Predpokladám, že pri Vašom entuziazme bolo len otázkou času, kedy príde rad aj na nás. Pôvodnou myšlienkou boli tvorivé dielne a k tomu výstava, alebo sprístupnenie umenia zo zbierok galérie a k tomu sa pridala snaha tvoriť s ľuďmi so zrakovým znevýhodnením?
„Viete, pri tvorivom procese vás neustále veci inšpirujú, ovplyvňujú a niekam posúvajú. Mňa inšpirovala výstava diel Majstra Pavla z Levoče, inštalovaná v krásnych priestoroch Bratislavského hradu, ktorá bola obohatená o špeciálnu zónu pre nevidiacich. Ešte dnes si pamätám svoj údiv, keď som si prezerala reliéfne zobrazenia vybraných diel. Od tej chvíle som vedela, že raz aj ja zrealizujem výstavu pre nevidiacich. Pôvodnou myšlienkou teda bola expozícia, ktorej by sa ľudia so zrakovým postihnutím mohli dotýkať.“
Kto chce zapaľovať, musí horieť. Naozaj názorný príklad tejto sentencie a tiež toho, ako kultúra dokáže inšpirovať. Počiatočné plány zahŕňali 5 letných workshopov, nakoniec ich bolo 7 a na týždennej báze pokračovali v septembri a októbri, čo nepochybne svedčí o veľkom záujme účastníkov. Ako tieto tvorivé dielne naplnili Vaše očakávania?
„Určite moje očakávania naplnili. Pre mňa je prioritou, aby mali prítomní radosť z vlastnej tvorby, z pocitu, že sa im podarilo vytvoriť niečo, o čom netušili, že to vôbec dokážu.“
Prejdime k samotnej výstave. Pozostáva z dvadsiatich umeleckých diel z rokov 1880 až 1980. Prevažujú medzi nimi trojrozmerné artefakty najmä z bronzu, ale nájdeme tu aj zvárané železo, kameň a drevo, vďaka Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči sa podarilo sprístupniť aj 8 obrazov. Všetko je doplnené popismi v Braillovom písme a zväčšenej latinke. Ako sa Vám s touto inštitúciou spolupracovalo?
„Mne osobne sa spolupracovalo veľmi dobre. Pravdepodobne aj preto, že v minulosti som robila slepotlače z papierových matríc a viem si predstaviť procesy a postupy spomínanej technológie.“
Viem, že výstavu si prišli prezrieť nevidiaci a slabozrakí z viacerých končín Slovenska. Ako hodnotíte návštevnosť a aké boli ohlasy?
„Netušila som, že výstava bude mať až taký ohlas. Veľmi milo ma prekvapil aj záujem pedagógov a žiakov zo základných a stredných škôl.“
Máte nejaké silné zážitky, či už z výstavy alebo workshopov, o ktoré by ste sa s nami chceli podeliť?
„Často ma prekvapovalo práve to, že som nemala pocit, že pracujem s nevidiacimi a slabozrakými. Vznikli nádherné keramické práce, maľby a batiky. Áno, bol aj pracovný neporiadok a stoly zablatené od keramickej hliny, áno, občas sa čosi hľadalo, ale rovnaký neporiadok, ako aj nadšenie z výtvarnej tvorby pozorujem aj pri vidiacich návštevníkoch.“
Napriek svojmu náročnému letnému programu svoju účasť a pomoc neodriekla ani úspešná nevidiaca keramikárka Soňa Zelisková a neľutovala opakovanú cestu z Dubnice nad Váhom do Nitry. Išli by ste do takýchto projektov znova?
„Áno, v galérii máme podobný projekt v plánoch.“
Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a želám, aby ste k tvorbe priviedli ešte veľa kreatívnych ľudí a aby sa naplnili všetky Vaše ciele v autorskej umeleckej tvorbe.
Projekt finančne podporilo Mesto Nitra a Ministerstvo kultúry SR. Partnermi podujatia sú Krajské stredisko ÚNSS v Nitre, Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Katedra výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Josef Zbranek
