Ako vytrhnúť veľrybe stoličku, či ako sa krotia krokodíly, to vie každé malé dieťa. A obávam sa, že ani ono tým už nikoho neohúri. Ale ako urobiť frizúru žirafe, na to má patent len hŕstka a zhodou okolností všetko nevidiaci a slabozrakí z Bratislavského kraja. Posledná klapka voľného pokračovania legendárnych českých rodinných komédií padla, materiál je už v strižni. scenár vznikol vďaka iniciatíve ZO Pezinok, Malacky, Senec, odborným garantom bola ZOO Bratislava, ktorá hlavného hrdinu nielen zabezpečila, ale na tých pár záberov aj prehovorila, časť nákladov pochádzala z mešca grantovej komisie ÚNSS. Tak! Úvodné titulky máme za sebou, nasledujú veselé historky z natáčania!
Diel prvý: Hlodavce
Citlivé povahy poprosím o prepáčenie, ale tento odsek nie je pre vás. Bez výčitiek ho preskočte. Nás až striaslo. Mojkali sme sa práve s hebkými a huňatými morskými prasiatkami, keď sme sa dozvedeli, že v Ekvádore, Peru, Bolívii, častiach Čile a severozápadnej Argentíne ich už celé stáročia jedia. Kedysi to bola pochúťka elít, dnes nájdete na každom druhom rohu cuyerías, teda reštaurácie, ktoré sa špecializujú na ich prípravu. Kŕmia ich výlučne ďatelinou, aby mali mäso naozaj jemné ( je to čosi medzi králičím a kuracím). Najčastejšie vám ich naservírujú v celku (s hlavou, zubami, ušami, labkami), posypané soľou a cesnakom, aby boli pekne chrumkavé. Prílohy sa v jednotlivých regiónoch líšia – v tom andskom dostanete mierne pikantnou kreolskou omáčkou poliatu veľkozrnnú kukuricu alebo zemiaky, vo veľkých mestách hranolčeky alebo ryžu a čili omáčku. V Peru dokonca zašli tak ďaleko, že každý druhý októbrový piatok je morskému prasiatku venovaný štátny sviatok! A hoci existuje deň kuraťa na curry (12. 1.),deň pekinskej kačky (18. 1.), deň hovädziny (17. 3.), deň vyprážaného kuraťa (6. 7.) a určite aj veľa iných chutných a voňavých sviatkov, tento zrejme súvisí s tým, že morské prasiatka boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou posvätných ceremoniálnych obradov, počas ktorých sa z ich vnútorností veštila budúcnosť.
Diel druhý: Vtáky
V zasadačke KS sme hostili tie, ktoré si postavili hlavu a vzopreli sa diktátu prírody. „Na čo lietať,“ myslí si zaiste taký pštros, „keď som jedným z najrýchlejších dvojnožcov na Zemi a jedným z najsilnejších bojovníkov?“ Má pravdu – miestami dosiahne až 65 kilometrov za hodinu a jedným kopnutím by skolil aj leva. A hoci v tej jeho malej lebke mu viac miesta zaberajú oči než mozog, má podstatne lepšiu politickú taktiku, ako sa to o ňom hovorí. Hlavu do piesku strká len vtedy, keď hľadá kamienky, príp. si chce zobnúť trochu piesku, aby mu lepšie trávilo, alebo chce zobákom jemne pootočiť vajíčka, ktoré si hovejú zhruba v polmetrovej hĺbke.
Diel tretí: Medzi nami zvieratami
Potulky po areáli ZOO Bratislava boli informačne veľmi bohaté, ani neviem, kde začať. Či tým, že panda červená spráska odhadom až 20 000 bambusových listov denne, preto vznikla hneď pri vchode malá dutá záhradka, alebo tým, že zebry sú v skutočnosti čierne, akurát čierny pigment majú vo vrchnej vrstve kože roztrúsený veľmi nerovnomerne. Zrejme by sa patrilo začať kráľom zvierat, hoci teda ten je až 20 hodín denne nečinný (keby ste chceli pozorovať, ako si žije, zmeny si plánujte od súmraku do úsvitu). Lev si svoje teritórium značí škrabancami na stromoch, močom, výkalmi a revom, ktorý počuť až do vzdialenosti ôsmich kilometrov. Loviť za nich lovia samice, ktoré medzi sebou komunikujú pohľadmi, mimikou, zvukmi apod., a neustále nasledujú pokyny vedúcej samice.
Diel štvrtý: Žirafy
Pravdaže, poddaní si toľko leňošenia ako kráľ dovoliť nemôžu. Žirafy sú v tomto ohľade azda „najpoddanejšie“, pretože denne spia len niekoľko desiatok minút. S krkom na zadných nohách a väčšinou postojačky. Na svojich tenkých nohách sa veru poriadne nachodia! Najčastejšie kvôli klebetám rastlín. Naozaj! Najväčšou pochúťkou žiráf je totiž akácia, ktorá keď zistí, že je okusovaná, nielenže začne do dužiny vypúšťať jedovaté látky, ale koreňmi sa rozvibruje na poplach. Všetky príbuzné (aj tie poriadne vzdialené) hneď pochopia, že sa aj ony majú pustiť do vypúšťania. Žirafa preto musí kráčať a kráčať, až kým nenájde miesto, kam tamtamy chýry o jej maškrtení nedoniesli. Mimochodom, to práve vtedy, keď si tým 60-centimetrovým tmavomodrým jazykom vyberá spomedzi pichliačov listy a hryzie ich iba spodnými zubami (vrchné nemá), tečú jej sliny až hrôza. Poviem vám, nebolo mi všetko jedno, keď som pod tými takmer piatimi metrami stála. Svojimi obavami som ale vzbudila všeobecné pohoršenie (mierne, ale všeobecné) – vraj koľko smrteľníkov sa môže pochváliť tým, že ich oslintala žirafa? Cítila som sa ako na sídlisku odchovaná mazna! Ale odľahlo mi, keď sa nikomu z nás tej cti nedostalo!
Híkali sme ale pomerne často. Jednak preto, že kardiovaskulárny systém žiráf je jedným z najdokonalejších v prírode (predsa len vypumpovať krv do mozgu a udržať stály tlak pri skláňaní hlavy, to nie je len tak), jednak preto, že keď počas pôrodu zahliadnu nepriateľa (ostro vidia až do dvoch kilometrov), príchod mláďatka na svet zadržia aj na niekoľko hodín, kým sa nedostanú do bezpečia. Naraz vypijú až niekoľko desiatok litrov vody a vydržia bez nej dlhšie než ťavy.
Dlho by som takto mohla, ale nebudem. Príďte do ZOO Bratislava, ktorá jediná na Slovensku žirafy chová, a uvidíte sami. Komentované kŕmenie je totiž bežnou súčasťou programu, dokonca nie len žiráf, ale i nosorožcov, kengúr, pánd, pelikánov, hyen, medveďov a kadečoho iného.
Z režisérskych poznámok
Mala som tú česť nahliadnuť do nich, dokonca niekoľko odrážok som ukradomky aj opísala. Reku, nech tu tak bohapusto netáram jak stará Blašková. Ospravedlňujem sa za heslovitosť, ale namojdušu, presne takto to na tom zdrape bolo načarbané.
- Nevidiaci, prakticky nevidiaci a slabozrakí z BSK, členovia i nečlenovia ÚNSS
- štyri stretnutia (hlodavce a nelietavé vtáky v priestoroch KS Bratislava; priamo v areáli ZOO komentovaná prehliadka a žirafy)
- poldruhahodinové prednášky a diskusie, každá zameraná na určitú triedu zvierat
- názorné ukážky, napr. preparáty, časti kostier, vajcia, pierka atď.
- nechať im dostatok času – každý si musí prezrieť všetko, nestačí, že bude počuť výklad (každý si musí vytvoriť reálnu predstavu o tvare, veľkosti, štruktúre či pevnosti častí tela, pri živých zvieratách aj o ich váhe, teplote tela, rýchlosti pohybu či ich reakciách na dotyk, svetlo, hluk apod.)
- odborný garant – výchovno-vzdelávacia lektorka Oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava Dominika Nagyová (absolvovala školenie pod vedením ÚNSS o najčastejších očných diagnózach, komunikácii s NS a o technikách sprevádzania).
Dušana Blašková
