Sprístupňovanie umeleckých diel a historických exponátov ľuďom so zdravotným a iným znevýhodnením je trvalý proces. Ako hovorí názov, nešlo o konferenciu prvú, verím, že ani nie poslednú.
Garanciou istoty do budúcnosti je ich zanietený organizátor Jozef Balužinský, pre ktorého sa stalo sprístupňovanie neživej kultúry profesijným poslaním. Tohtoročné stretnutie zainteresovaných odborníkov sa konalo v dňoch 10. až 12. novembra opäť v Dubnickom kaštieli, ktorý je sídlom tamojšieho múzea. Vlaňajšia konferencia bola dištančná, tohtoročná len čiastočne, osobná účasť bola umožnená najmä prednášajúcim, časť z nich však prezentovala svoje príspevky on-line.
Ja som využil možnosť zúčastniť sa osobne z dvoch dôvodov: Tým prvým boli priame rozhovory s účastníkmi. V porovnaní s rokom 2019, kedy to pri diskusiách niekedy až vrelo, bola v tomto roku prítomných len hŕstka, ale priamy kontakt s nimi mi priniesol viac ako zasielanie emailových otázok na prednášajúceho či moderátora. Druhým dôvodom bola jednodňová návšteva science centra VIDA v Brne.
Ciele sprístupňovania
Konferencia výrazne pomáha humanizácii prostredí všetkých kultúrnych inštitúcií. V akých interiéroch by sme sa mali v budúcnosti pohybovať, resp. na čo by mal byť v budúcnosti kladený dôraz pri tvorbe expozícií, by som vyjadril osnovou Modelových štúdií otvoreného výstavného priestoru prezentovanou Natáliou Fillovou z Fakulty architektúry a dizajnu STU Bratislava.
- Tvarovanie – harmónia, kontrast, bezpečnosť, komfort, Ergonómia
- Nadväznosť – trasovanie, gradácia, symbióza
- Osadenie – výškové, pôdorysné
- Farebnosť – harmonické kombinácie, pôsobenie, kontrast, symbolika
- Oddychové a tvorivé zóny – regenerácia, rytmus, sebarealizácia
- Orientačné prvky – dominanty, akcenty, výhľady
Zdroje financovania kultúry
Priblížili nám ich traja prednášajúci, ktorými boli Ján Paprčka z Ministerstva kultúry SR a Jozef Kovarčík, riaditeľ Fondu na podporu umenia s kolegom Gabrielom Hushegyim. Predstavili dotačné programy svojich inštitúcií zamerané na znevýhodnené skupiny občanov a pamäťové inštitúcie vrátane finančných limitov a procesov posudzovania. MK SR pre rok 2022 pripravuje nový dotačný podprogram Informačná debarierizácia kultúry. Viac na www.culture.gov.sk a www.fpu.sk.
Dôležitou súčasťou projektovej finančnej gramotnosti je zvládnutie verejného obstarávania. Jeho zákonnou formou je aj súťaž architektonických návrhov, ktorú priblížila zástupkyňa Slovenskej komory architektov Rea Dilhoffová. Ide o nástroj využiteľný pri rekonštrukcii historických a budovaní nových objektov. Oproti klasickému verejnému obstarávaniu prináša vyhlasovateľovi súťaže rad výhod. Okrem širokej škály riešení, garantuje transparentnosť procesu, návrhy posudzuje odborná porota, uprednostňuje kvalitu pred najnižšou cenou. Taktiež sa tu predchádza hrozbám korupcie a ovplyvňovania.
Odstraňovanie fyzických bariér
Do tejto oblasti nás preniesli Martina Bezáková a Zuzana Čerešňová z centra CEDA Fakulty architektúry a dizajnu STU Bratislava výsledkami hodnotení bezbariérovej prístupnosti múzeí a galérií V Bratislave. Konkretizovali ich na budovách Mirbachovho a Pálfyho paláca. Ide o národné kultúrne pamiatky, v ktorých sú situované priestory Galérie mesta Bratislavy. Kritériami boli dopravná prístupnosť a parkovanie, vstup do budovy, vstupná hala a komunikačný priestor, výťah a schody, toalety, výstavné priestory, zhromažďovacie sály, evakuácia. Hodnotené boli aj možnosti multisenzorového vnímania, čiže vnímania exponátov viacerými zmyslami. Vyberám len problémy, s ktorými sa tu stretne návštevník so zrakovým postihnutím: lesklé informačné panely často umiestnené za pultom, absencia reliéfnych informačných panelov, exponáty umiestnené na podlahe alebo za sklom proti oknu. Časť exponátov je na podstavcoch, čo umožňuje lepšie priestorové vymedzenie vnímateľné bielou palicou, ale štítky sú tlačené malým písmom často osadené na bočnej ploche, takže aj vidiaci návštevník má problém si ich prečítať. V tejto súvislosti prednášajúce vyzdvihli expozície Slovenského múzea prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši za špecializované haptické výstavy s audiovizuálnymi a reliéfnymi prvkami.
Zaujímavým porovnaním bolo vystúpenie ich kolegu Michala Kaceja, ktorý prezentoval prípadové štúdie 4 múzeí v Taliansku.
Špecifické potreby znevýhodnených skupín
O neformálnom vzdelávaní ľudí s poruchou vnímania hovorila Viera Hincová z občianskeho združenia A centrum. Upozornila na potrebu odstraňovania tzv. skrytých bariér, ktoré títo ľudia musia prekonávať. Ukázala, ako vníma písaný text dieťa s dislektickou poruchou. Dôležitou podporou pre deti s autizmom je asistencia. Pri prístupe sa odporúčajú citlivé formy vyjadrovania, písania, zobrazovania, oddychové zóny (viac na www.beznavodu.sk). Ako môže človek prekonať poruchu autistického spektra, ilustrovala príbehom asi najznámejšej autistky na svete americkej profesorky a spisovateľky Temple Grandin. (redakčná poznámka: rovnomenný životopisný film o nej v roku 2010 nakrútil režisér Mick Jackson).
Tradičným účastníkom konferencií je Katedra špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave. Michal Zemko na konferencii prezentoval výsledky výskumu hmatovej percepcie (zmyslového vnímania) a jej vplyv na sprístupňovanie kultúrnych inštitúcií. Zrekapituloval vývoj sprístupňovania múzejných exponátov od vytvárania ich replík, cez 3D tlač až po súčasné sprístupňovanie formou virtuálnej reality. Zdôraznil nutnosť medziodborovej spolupráce pri tvorbe prístupnej expozície.
Problematikou prístupu k informáciám nepočujúcich sa zaoberal Roman Vojtechovský z Trnavskej univerzity, ktorý súčasne pôsobí v RTVS ako prekladateľ do znakového jazyka. Prekážkou pre ľudí s vážnou poruchou sluchu je chýbajúci text pri auditívno-vizuálnej forme prezentácie. Dnes už existujú technológie, ktoré dokážu hovorené slovo prepísať do textu, čiže opačný informačný tok ako umožňujú obdobné technológie nevidiacim. Podčiarkol dôležitosť informačných piktogramov a obrázkov (jedlá a pod.). Pre nezasvätených bolo zaujímavé porovnanie bežného textu s textom upraveným pre nepočujúcich. Upravený text je vlastne prekladom slovenského znakového jazyka, ktorý má svoju vlastnú slovnú zásobu, gramatiku a slovosled. Textový sprievodca by mal ponúkať 3 formy spracovania informácií: Párna strana by mala obsahovať pôvodný text s QR kódom s videonahrávkou posunkovej reči, na nepárnej strane by mal byť špeciálne upravený text.
Komunitné myslenie zamerané na rodiny s deťmi bolo témou prednášky Romana Sorgera z o.z. Haliganda, ktoré sa zaoberá kultúrnymi aktivitami pre deti od 6 mesiacov do 6 rokov. Poukázal na skutočnosť, že programy pre deti sú zväčša pripravované s väzbou na školu, ale dôležitá je väzba na rodinu, čiže dieťa a rodič. Parafrázoval Komenského školu hrou výrokom, že hra je súčasť edukácie. Pri svojich aktivitách sa snažia využívať rôzne formy a metódy. Demonštroval to na príklade, kedy muzeálne archeologické exponáty situovali do svojho regiónu. Táto hravá expozícia obsahovala rôzne interaktívne prvky, deti spoluvytvárali veľkú papierovú mapu, na pieskovisku boli v úlohe archeológov, ktorí museli objaviť v piesku ukryté exponáty. Hravá výstava sa dostala do pozornosti východoslovenského múzea v Košiciach a došlo k spojeniu hravých a muzeálnych profesionálnych prvkov. Expozícia bola vystavovaná v 6 ďalších múzeách, na viacerých podujatiach, videlo ju vyše 60 tisíc divákov, pritom náklady na jej realizáciu boli len cca 200 €. Upozornil aj na dôležitosť spolupráce s komunitou, ktorá často vedie k výhodnej reciprocite pri práci. Ako dodal moderátor J. Balužinský, komunity skrývajú potenciál stať sa doslova fanklubmi múzeí.
Prezentácie múzeí
V tomto roku boli samotné múzeá vo výraznej menšine. Pozornosť ale vyvolal Pavel Haluza prezentáciou Múzea novej generácie v Žďári nad Sázavou. Múzeum sídli v areáli miestneho zámku, konkrétne v objekte bývalého pivovaru. Toto múzeum nie je zbierkovou inštitúciou, pripravuje expozície zo zapožičaných exponátov. Debarierizáciou sa snaží zaoberať komplexne. Tú fyzickú mu čiastočne uľahčuje fakt, že budova pivovaru nie je až taká historicky cenná, aby jej ublížila inštalácia výťahov a šikmých plôch. Niekoľko sprievodcov ovláda znakový jazyk. Zrakovo postihnutý návštevník tu nájde množstvo hmatom prístupných predmetov, zmenšených modelov a reliéfov Pri vstupe dostane slúchadlá s audio sprievodcom. Keď sa zastaví pri exponáte, tzv. „mozog“ exponátu automaticky zašle do slúchadiel hlasovú sekvenciu. Tie sú spracované umelecky ako príbehy. Na svojej webovej stránke múzeum vyhlasuje: „Sme jediné múzeum, ktorého cieľom je vyhnať vás von z múzea.“ Toto krédo napĺňa množstvom aktivít organizovaných v zámockom parku. Pripravuje zámocké víkendové kempy s programom na mieru, účastníci si dokonca môžu na blízkom majeri zajazdiť na koníkoch. V letných mesiacoch sa tu konajú festivaly, koncerty, či gastrošou. Nechýbajú ani rôzne tvorivé dielne ako napr. Chytrá ruka. Ide o medzigeneračné stretnutia, vyučujú sa tu tradičné remeselné zručnosti, často spojené s novými technológiami.
Múzejná edukácia návštevníkov so špecifickými vzdelávacími potrebami bola témou prednášky Pavly Vykoupilovej z Moravského zemského múzea v Brne. Predstavila projekty svojho pracoviska – Metodického centra múzejnej pedagogiky pôsobiaceho pri MZM. Projekty boli zamerané na občanov so všetkými tipmi zdravotného postihnutia a na seniorov, či sociálne vylúčené osoby. Inštitúcia vydáva aj užitočné tematické príručky, ktoré sú k dispozícii na stránke www.mzm.cz.
Pohľad na celú skupinu múzeí situovaných v Košickom kraji priniesol organizátor Jozef Balužinský prezentáciou výsledkov projektu Prístupnosť kultúrnych inštitúcií. Ide o projekt, ktorý by mal postupne po jednotlivých krajoch ilustrovať prístupnosť na celom území Slovenska. Vlani sme si na konferencii vypočuli bilanciu z Prešovského kraja, tento rok už prebieha zber údajov v Banskobystrickom kraji. Inštitúcie sú vyberané tak, aby v projekte bola zahrnutá široká škála múzeí a galérií čo do tematickej činnosti, foriem zriadenia a veľkosti miest, obcí i samotných inštitúcií. Tohtoročné výsledky priniesli prvé možnosti porovnania. Zatiaľ čo v Prešovskom kraji je napr. o niečo vyššia personálna podpora prístupu k informáciám, v Košickom bol preukázaný vyšší stupeň prístupnosti webových sídiel. Pozitívnou informáciou je, že viaceré inštitúcie po upozornení na spracovanie v nevhodných formátoch už svoje portály upravujú. Prednášajúci na tomto mieste odporučil kultúrnym ustanovizniam spolupracovať s ÚNSS.
Projekty a programy
Jedným z nich, ktorý bol účastníkom konferencie predstavený, je Mapa spoločenských stereotypov. Hovoril o nej Jiří Raiterman z Centra súčasného umenia Dox v Prahe. Na mape znázorňuje tipy osôb ako človek so zdravotným postihnutím, bezdomovec, homosexuál, hrdina, hazardér a spoločenské stereotypy, ktoré sa k nim viažu. Viac na www.dox.cz
Na konferencii sa predstavila Slovenská autorita pre Braillovo písmo pri SKN M. Hrebendu ústami jej koordinátora Michala Tkáčika, fotosúťaž Cesta svetla prezentovala zase Eliška Fričovská z ÚNSS. Obidvom témam sú v tomto čísle venované samostatné príspevky.
Jeden deň konferencie bol venovaný exkurzii vo science centre VIDA v Brne. V bývalom pavilóne D Brnianskeho výstaviska je inštalovaných 170 vedeckých zážitkových miest – stolíky, plošinky, kabínky. Mnohé sú síce založené na zrakovom vneme, ale na prístupnosti expozície sa výrazne podieľalo stredisko Teirésiás Masarykovej univerzity v Brne. Výsledkom je nielen prepracovaná miera prístupnosti, ale aj tlačený sprievodca pre asistentov nevidiacich, ktorý si návštevníci môžu zapožičať pri pokladni. V niektorom z budúcich čísiel prinesiem o centre samostatný príspevok so zameraním pre nevidiacich a slabozrakých.
Josef Zbranek
