Reliéfne obrázky, ktoré odborníci zahŕňajú pod pojem tyflografika, obohacujú život súčasných generácií nevidiacich od školy až do rokov dospelosti. Ich úlohou je sprostredkovať hmatu svet, ktorý nemôžu vnímať zrakom.
Reliéfne obrázky na plastových fóliách boli vkladané do školských učebníc, pokiaľ siaha moja pamäť, už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy to bola novinka. Spomínam si na profily krajiny v učebnici vtedajšej vlastivedy, jednoduché stroje v učebnici fyziky, samozrejme, zemepisné mapky. Len biológia chvíľu odolávala – vypchaté zvieratá a kvety z herbára sú predsa len názornejšie. To platí aj dnes.
Ospravedlňujem sa, že tento priestor zaburiním aj spomienkou z detstva. V ZŠI pre nevidiacich a slabozrakých v Brne bola v mojich žiackych časoch tradícia, že piataci dostávali na Vianoce pod stromček slepecké hodinky Raketa. Samozrejme nie od školy, triedny učiteľ to vždy dohodol s rodičmi. Písal sa rok 1967, keď som bol tým piatakom aj ja. O tejto tradícii sme vedeli od starších žiakov a keď sa blížili Vianoce, všetci sme sa tešili na svoje prvé hodinky. Pani triedna však chcela z tradície urobiť vianočné prekvapenie, preto predsedovi triedy diskrétne prezradila, že vyšla jedna nádherná kniha v Braillovom písme s reliéfnymi obrázkami a my namiesto hodiniek dostaneme ju. Nech to nikomu nehovorí. Robila to s vedomím, že to spolužiak všetkým vytrúbi. Stalo sa. Prijali sme to veľmi rozhorčene, považovali sme to za veľkú krivdu. Spomínam, ako sme sedeli cez prestávku a búrili sa, ako budeme doma demonštrovať svoju nevôľu. Odvážnejší chceli knihu šmariť do kúta, miernejší len odložiť a ignorovať.
Samozrejme, že sme dostali hodinky. Všetci boli spokojní a obrázky sme vzali na milosť.
Odhaľovanie nepoznaného
Napriek úvodnému konštatovaniu nemajú reliéfne obrázky v živote nevidiacich až také miesto, aké by nezasvätený človek očakával. Vnímanie obrazu hmatom je pomerne náročné. Človek sa to musí najskôr naučiť – ide vlastne o istý druh gramotnosti. Reliéfy sa musia zjednodušovať, aby boli hmatom lepšie vnímateľné, ale aj tak platí, že ani ten najlepší hmat zrak nenahradí. Obrázky ale k nevidiacim prichádzajú a s nimi aj veci a javy neraz nepoznané, zvlášť pokiaľ sú to ľudia nevidiaci od narodenia. Našťastie, prichádzajú aj nové formy reliéfneho zobrazenia.
Najväčším producentom tyflografických obrázkov u nás je Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN). Najčastejšie sú obsiahnuté v nástenných reliéfnych kalendároch, ktoré každoročne prinášajú nové témy – stavby, heraldika, technika, fauna a flóra… Ďalším produktom knižnice sú reliéfne pohľadnice a príležitostné knižné publikácie. Najvýznamnejším počinom v poslednej dobe je exkluzívna publikácia Majster Pavol z Levoče, vydaná pri príležitosti 500. výročia dokončenia prác na jeho slávnom drevenom oltári v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Knižnica publikáciu vydala v spolupráci s tamojším Oblastným reštaurátorským ateliérom, ktorý je pracoviskom Pamiatkového úradu SR. Autorkou textovej časti je historička umenia Eva Spaleková. V knihe sú stránky vytlačené v Braillovom písme, pre slabozrakých i vo zväčšenej čiernotlači a prináša 7 reliéfnych obrazov od celkového pohľadu na oltár až po figúry svätých. V knihe sú vložené celostránkové farebné fotografie, ktoré boli pre reliéfy predlohou.
Produkty, makety, matrice a modely
Najnáročnejší proces pri výrobe obrázku je tvorba matrice. Teda najnáročnejší z pohľadu remeselno-umeleckého i ekonomického. Z hotovej matrice už tlačiarenská technológia vytlačí ľubovoľný počet kópií obrázku.
Na ručnú výrobu si SKN vychovala externých špecialistov. Jednou z nich je pani Miroslava Ferková, autorka transpozície troch desiatok karikatúr medzinárodnej súťaže kresleného humoru Videnie nevidenia i videnia z roku 2015, za ktorou stojí nezisková organizácia SINA Nitra. Ďalším významným odborníkom je pán Matúš Vacula. Práve on je autorom reliéfnych vyobrazení v knihe Majster Pavol z Levoče. Tvorí však aj grafický dizajn, konkrétne produkty pripravuje priamo do tlače, pre Múzeum špeciálneho školstva v Levoči vyhotovil nadrozmerné interaktívne modely oka a ucha.
Matrice sa vytvárajú strihaním, lepením lepenky a frézovaním, isté možnosti prináša aj 3D tlač. Viac však o tom neviem, preto som poprosil priamo pána Vaculu, aby nám svoju tvorbu trocha priblížil.
„Matrice vyrábam ručne z papiera a lepenky. Je to pre mňa veľmi blízky spôsob výroby, baví ma a našiel som si v ňom aj svoje vlastné „vychytávky“ a spôsoby spracovania. Pokiaľ ide o digitálne technológie, zatiaľ ich pri výrobe nepoužívam. Ja osobne by som pred 3D tlačou preferoval frézovanie,“ priznáva sa Matúš Vacula. „Ak zoberieme, že obrázky pre nevidiacich sa zjednodušujú v nízkom reliéfe, je podľa mňa frézovanie lepším a vhodnejším spôsobom. Zásadný rozdiel v týchto technológiách je v tom, že frézovaním materiál odoberáme s použitím obrábacích frézok určených pre vybratý materiál a pri 3D tlači sa nanáša roztopený plast, kovový či sadrový prášok alebo iný materiál cez tlačovú hlavu na podložku vo vrstvách. Vytvorenie 3D modelu je síce to isté pre obe technológie, akurát pri frézovaní máme širšiu škálu dostupnejších a trvácnejších materiálov, ktoré sa nepoškodia pri výrobe výlisku vákuovým strojom, kde sa teplota pohybuje okolo 170 stupňov. Pri niektorých typoch tlače by sa napríklad muselo vybrúsiť aj vrstvenie materiálu. Navyše, frézovanie je časovo menej náročné. 3D tlač by som skôr použil pri zložitejších modeloch. Skrátka, možnosti na výrobu matríc 3D tlačou určite sú a v mnohom to závisí od tlačového materiálu a konkrétnej tlačiarne. „Okrem produktového dizajnu sa venujem aj odlievaniu produktov z betónu.
Pri výrobe nejakého produktu, makety, matrice či modelu musíte brať do úvahy veľa faktorov, ako napríklad veľkosť, zložitosť, použitie, finálna úprava a podobne a k tomu určiť vhodný typ,“ dodáva na záver Vacula.
Väčšia skúška pre hmat a obrazotvornosť
Menej rozšírenou technológiou tlače je tzv. termotlač na špeciálny vzdúvateľný papier. Špeciálna tlačiareň reliéfne vytlačí predlohu z čiernobieleho originálu. Rozpoznať takýto reliéf hmatom je ešte náročnejšie ako obrázky na fóliách vytlačené z matríc. Kto z vás sa v minulosti zúčastnil niektorej z prehliadok Dni Mateja Hrebendu alebo braillovských súťaží gramotnosti, má zrejme pri spomienke na diplomy udelených ÚNSS jasnejšiu predstavu.
Technikou starou takmer ako Braillovo písmo samo sú obrázky zostavené z braillovských bodiek, resp. buniek ich písmen. Vo svojom živote som videl niekoľko unikátnych výtvorov, autori ktorých sa museli ozbrojiť obrovskou dávkou trpezlivosti pri ťukaní na slepeckom písacom stroji, dokonca na tabuľke. Trpezlivosti nás zbavujú slepecké tlačiarne Everest, ktoré už dokážu tvoriť bodkované obrázky na papier v členitejších vyobrazeniach, než aké umožňujú ručné výkony. Napriek svojej cene sú tlačiarne Everest najdostupnejším zariadením i pre reliéfnu tlač. Vlastnia ju niektoré krajské strediská ÚNSS, viaceré vzdelávacie inštitúcie a dokonca aj niektorí jednotlivci, ktorým ÚPSVaR uznal opodstatnenosť ich žiadosti o príspevok na kompenzáciu.
Kreativita bez hraníc
Rôzne možnosti podmienené nápaditosťou a tvorivosťou prinášajú aj techniky, ktoré sú náplňou tvorivých dielní ručných prác. Najčastejšie sa tu môžeme stretnúť s pohľadnicami lepenými na papier (rôzne látky), vyšívanie a pod. Do tejto kategórie by som zaradil aj slepecké pexesá, ktoré boli v uplynulých rokoch výslednými produktmi niekoľkých projektov.
3D tlač si v tejto téme zaslúži väčší priestor, preto sme jej venovali samostatný príspevok, ja si dovolím len malú úvahu z pozície koncového užívateľa. Trojrozmerné zobrazenie subjektu prinesie predstave nevidiaceho človeka určite viac, najmä vecička, ktorá sa vojde do dlane. Keď však potrebujeme priblížiť detaily, musí byť predmet, pochopiteľne, väčší. Podsúva sa teda otázka, či reliéfne obrázky vôbec potrebujeme, najmä v čase, keď sa možnosti a dostupnosť 3D tlače rýchlo zlepšujú. Nie sú obrázky informáciou vhodnou len pre zrak? Devízou obrázkov je, že šetria priestor a môžeme ich vkladať do kníh. Preto tu bude mať reliéfne zobrazovanie ešte dlho svoje miesto.
Josef Zbranek
