Väčšina z nás asi neprečítala celú Odyseu. Či? Priznám sa, že ja nie. Človek ako ja má kdesi v podvedomí, že Odyseus sa pri návrate z trójskej vojny stal na nejakom ostrove zajatcom obra Kyklopa, toho oklamal, oslepil, a tým sa zachránil. To je, žiaľ, všetko.
A tak hurá na internet oprášiť školské vedomosti!
Bájny jednooký obor sa vlastne volal Polyfémos a bol len jedným z kyklopov. Či ide z dnešného pohľadu o pračlovečiu rasu alebo zvierací druh, asi nikto nedefinoval. Za podstatné považujem to, že meno Kyklop, aj keď išlo o Polyféma, sa stalo tak trochu všeobecným synonymom slepoty, asi preto, lebo sa ľahšie zapamätá. Zrejme aj táto asociácia sa vynárala v roku 2004 v mysli Daniela Sobotu a Radima Goricu, keď zakladali občianske združenie.
Ja si pamätám na dvoch spoluzakladateľov slovenského Kyklopa: Daniela Sobotu a Ivana Jelenčiča, a to ešte keď boli vo veku, kedy sa detské topánky menia za mužské. Ivana som poznal ako žiaka základnej školy na Svrčej v Bratislave (niekoľko škôl v jednej jedinej má toľko názvov, že sa to nedá stručne pomenovať). Vtedy ju navštevoval aj môj syn. Bez Ivanovho klavírneho vystúpenia sa na pôde školskej budovy nezaobišla žiadna spoločenská akcia. V odbore hudobnej pedagogiky získal magisterský titul, ako profesionál pôsobil hneď v niekoľkých kvalitných bratislavských kapelách. Prvá spomienka na Daniela sa tiež viaže na Svrčiu, ale to už bol na tamojšom internáte ubytovaný ako konzervatorista.
Na Moravu ich oboch priviedli osobné záležitosti. Daniel odišiel za prácou, vzťahom a aj do pôsobnosti českého Kyklopa v roku 2008. Rok na to slovenský Kyklop ukončil svoju činnosť. V roku 2014 Daniel (aktuálne predseda správnej rady) spolu s Radimom (oficiálnym zakladateľom českého Kyklopa) transformovali občianske združenie na Kyklop o.p.s. (obecně prospěšná společnost), sídlo majú v Olomouci, priestory na aktivity v Dolanoch u Olomouce.
Do roka a do dňa prišiel na Moravu aj Ivan. Obaja sa so svojimi partnerkami usadili na Hané, resp. na Olomoucku. Logika podsúva, že zoznámenie prvé zapríčinilo zoznámenie druhé. Dodnes ma presviedčajú, že šlo o čistú náhodu a ja im dodnes neverím.
Hudba ako životná družka
Hudobná skupina KYKLOPband, ktorá vznikla v roku 2012, je tak trocha vlajkovou loďou o.p.s. Tvorí ju šesť umelcov so zrakovým postihnutím a dvaja hosťujúci bez neho. Gitary, klávesy, klarinety, flauty a bicie, repertoár domáci i zahraničný, väčšinou pop a rock s nálepkou oldies.
„KYKLOPband zatiaľ nevydal žiadne CD,“ odpovedá na moju prvú otázku Daniel Sobota. „Hráme prevažne prevzaté veci, určené na živé vystúpenia, na obveselenie ľudí. Až bude viac vlastnej tvorby, môžeme o tom pouvažovať. Oficiálne ale hráme iba jednu vlastnú vec.“
Chlapci sa radi vracajú domov, takže v posledných rokoch viackrát koncertovali aj na západnom Slovensku.
„Toto leto sme mali v pláne Červeník alebo Piešťany, koronavírus, ako je známe, však mieša karty. Ale ak vystúpenia opäť obnovíme, určite o nich budú informácie na našej internetovej stránke www.kyklop.net. Je tam aj mapka, kde všade sme už hrali.“
Zaujal ma koncept výučby umeleckých odborov, vo vašom prípade hudby. Učíte deti v škole Prof. Vejdovského v Olomouci, vo svojej „provozovně“ v Dolanoch a – čo rozhodne stojí za pozornosť – v byte klienta, resp. žiaka. Môžeš nám stručne priblížiť Vašu prevádzku?
„Na trhu práce majú problém s uplatnením všetci, nieto ešte tí so zdravotným postihnutím. Preto sme sa rozhodli rozbehnúť aj zamestnávanie prevažne pre nevidiacich a slabozrakých. A keďže väčšina z nás sú hudobníci, vyhrala hlavne výučba umeleckých odborov, ale posledné asi dva roky sme túto činnosť rozšírili aj o masérov. Hlavná aktivita prebieha tak trochu v mieste bydliska – keďže nájmy sú všade drahé, spolu s Radimom som kúpil dom v centre obce Dolany u Olomouce, kúsok od autobusovej zastávky. Na prízemí sme zriadili klubovňu, učebne a priestor na masáže. Je to tzv. „provozovna“, pretože v Olomouci máme sídlo, čo je vlastne len malá kancelária, naše hlavné aktivity (vrátane skúšok KYKLOPbandu či hrania šípok) preto prebiehajú v Dolanoch. Poschodie a podkrovie je priestor na bývanie.“
V rámci Kyklopu ponúkate aj ladenie klavírov a prepis nôt, a to je svojím spôsobom výnimočná zručnosť. Ovládať braillovský notopis nestačí, to je len prvá polovica úspechu, druhou je vidiaci spolupracovník, človek, čo takisto pozná noty.
„Je pravda, že toto je zložitejšia činnosť. Najviac prepisov robíme nie do Brailla, ale do digitálnej podoby. Pre učiteľa to má tú výhodu, že o notovom zápise má aj zvukovú predstavu, noty môže kedykoľvek upraviť, vytlačiť ich, zjednodušiť pre žiakov, príp. im dať na domácu prácu cvičný sprievod. Priznám sa, že najviac túto službu využívajú naši vyučujúci a KYKLOPband,“ dodáva Daniel Sobota.
Pre každého niečo
Hudobné produkcie kapely sú len začiatkom. Okrem už spomínaných masáží, zastrešuje Kyklop klub šípok, organizuje tábory pre nevidiace, slabozraké a vidiace deti, relaxačné a lyžiarske pobyty či turistiku.
Vaše masérske štúdio ponúka zaujímavé služby. Má dosť klientov? Netrpí tým, že nepôsobí v krajskom meste?
„Máme dvoch masérov,“ opäť sa pustil do objasňovania Daniel Sobota. „Priamo v meste síce nie sme, ale Dolany sú pomerne veľká dedina, navyše, my sme blízko križovatky k okolitým obciam, tak zatiaľ, chvála Pánu, je klientely relatívne dosť. Aj dostupnosť z Olomouca je dobrá – cca 20 minút zo stanice.“
Nedá mi nespýtať sa na tie šípky. Koľko nevidiacich to hrá? Máte ozvučený terč?
„Šípky nehrajú len nevidiaci. Kyklop je obor jednooký, je to také pomedzie medzi zrakáčmi a vidiacimi, takže všetky naše aktivity sú integrované. Takým naším malým paradoxom je, že ľudia so zrakovým postihnutím majú vidiacu klientelu, a to je u nás takmer 90 %,“ usmieva sa Daniel Sobota. „Ale k téme. Šípkarov je asi 12, plus mínus. Terč je z väčšej časti ozvučený, ale nie úplne. Číslo, ktoré padne a ktorý hráč je na rade, to terč hlási, ale typ vybranej hry a zostatkové stavy, ktoré treba trafiť, už nie, takže aspoň jedno trochu funkčné oko sa hodí. Čiaru dokážeme nahmatať nohou.“
Nepripravujete nejaké majstrovstvá lebo aspoň veľký turnaj?
„Hrá sa to zatiaľ len voľno-časovo, resp. relaxačne, takže majstráky zatiaľ nie. Ale ktovie, čo čas a chuť prinesú.“
Poskytujete aj poradenstvo a nejaké výcviky v oblasti sociálnej rehabilitácie?
„Trošku, napr. v Braillovom notopise. Väčšinu ale nechávame na miestny SONS a Tyfloservis.“
Ako s odbornými pracoviskami SONS-u spolupracujete?
„Odporúčame si ľudí, ktorí potrebujú služby tej či onej strany. Nemyslím si, že na tomto poli je na mieste nejaký konkurenčný boj. Aj náš KYKLOPband občas pre SONS hrá. My robíme jedno a oni druhé.“
Máte nejaké plány, ktoré čakajú na realizáciu?
„Hlavne stabilizovať rozbehnuté aktivity. Po upokojení situácie uvidíme. Bohužiaľ, tento rok nám padol aj tábor, koľko bude hrania, neviem. Každopádne naše aktivity sú otvorené aj Slovákom – na posledných táboroch sme vždy mali aj pár detí zo Slovenska. Odporúčam sledovať našu stránku, tam vešiame všetky novinky,“ uzatvára Daniel Sobota.
Ďakujem za rozhovor. Živiť sa tým, čo ma baví a čo viem a prinášať tým mnohým ľuďom radosť. Čo viac si môže človek želať? My si pre zmenu želáme, aby sme čo najskôr mohli z publika zatlieskať KYKLOPbandu a na všetky svetové strany rozšíriť pozvánku na tábor či pobyt s hlavičkou Kyklop.
Josef Zbranek
