Vedomostná súťaž o ceny
Náš korešpondenčný kurz na tému Braillovo písmo dopadol podľa očakávaní: klubové hlasovanie povýšené na klubové súťaženie zarazila priamo vláda, takže počty súťažiacich sa vrátili na úplný začiatok. Hŕstka verných hlasujúcich však dokázala, že ani vedomostné súťaže jej nie sú cudzie. Celkovo sa zapojili piati: jedna, žiaľ, s dvomi chybičkami, druhý s jednou, traja však uviedli všetky odpovede správne, a to Iveta Zbranková, Renáta Filová a Ján Bogner. A práve na víťazov mám dve prosby: keďže nám ceny do tohto kola venovala spoločnosť Fusakle, pošlite mi, prosím, citlivý údaj o veľkosti vašej nôžky§ a keďže sme všetci v koronténe, doprajte mi, prosím, chvíľku, kým to celé sprocesujem. Odmeny za vaše vedomosti budeme môcť poslať až v čase normalizácie.
A aké boli správne odpovede na otázky z minulého čísla? Rozumy som ťahala z Vladimíra Cintulu a Branislava Mamojku.
- Ako Braillovo písmo vzniklo?
Kto mal z neba alebo z pekla šťastie a označil možnosť B, získal prvý bod. Braillovo písmo skutočne vzniklo zo systému dvanástich bodov, ktoré zostavil Charles Barbier de la Serre ako tajné písmo na vojenské účely. Braille sa ho naučil, ale pomerne rýchlo zistil, že písmo má viacero vážnych nedostatkov (vyžadovalo si veľa miesta, nemalo znaky pre rozdeľovacie znamienka, neumožňovalo zaznamenávať noty, ťažko sa pamätalo, čítalo a písalo a použiteľné bolo len pre tých, ktorí dokonale ovládali francúzštinu), a preto bolo v tejto podobe pre nevidiacich nepraktické a neperspektívne. Barbier údajne spoluprácu na reforme svojho písma odmietol, preto sa Braille so skupinou konškolákov pustil do experimentov a zlepšovákov. S akým výsledkom, to vám hovoriť nemusím.
- Kedy Braillovo písmo uzrelo svetlo sveta?
Koncom roku 1824 už mal 16-ročný Louis svoju predstavu pomerne jasne vybodkovanú a po niekoľkých týždňoch činorodej práce ju odtajnil. Tí z vás, ktorí ako odpoveď na moju druhú otázku zvolili rok 1825, sa teda trafili. Ako som vám prezradila v poslednom čísle, prvý návrh onoho výtvoru vyšiel tlačou v roku 1829 a bola to 32-stranová brožúra s názvom Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov, o šesť rokov neskôr vyšiel „manuál“ ako písať interpunkciu a noty a napokon trojzväzkové dejiny Francúzska. Samozrejme, nové písmo nenašlo v Európe plné uplatnenie ichneď. Významný medzník v jeho vývoji predstavuje rok 1878, kedy zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hluchonemých, ktorý odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy do celého sveta.
- Ktoré písmo pre nevidiacich je najmladšie?
Braillovo písmo sa už šírilo svetom, konzervatívne anglosaské krajiny však zachovávali vernosť dielu anglického právnika Williama Moona (1818 – 1894). Keďže mu ani jedno z asi tridsiatky písem, s ktorými sa v tom čase naprieč Anglickom a Škótskom nevidiaci trápili, nevyhovovalo, zobral si z každého trošku a v roku 1847 si zostavil vlastné. Inšpiroval sa tvarmi latinky, niektoré písmená zrejme odkukal aj zo systému Willisových znakov anglického stenografického záznamu. Základ Moonovho písma tvorilo deväť znakov (jednému písmenu zodpovedá jeden reliéfny oblúčik alebo čiarka),ktoré sa interpretujú podľa naklonenia, riadky textu sa čítajú striedavo zľava doprava a potom sprava doľava v súvislom slede.
Akože aj neskôr sa našlo pár takých, čo chceli vstúpiť do slepeckých dejín, ale zo všetkých líniových písem je Moonovo jediné, ktoré sa v praxi ujalo. Jeho mohutné šírenie nemalo šancu, okrem iného aj preto, že ponúkalo pomerne obmedzené možnosti použitia – počítače a hmatové displeje jednoznačne uprednostnili Brailla. V anglosaských krajinách po ňom siahali ešte v 80. rokoch minulého storočia, u nás… no, u nás sa nevyučovalo, nájdete ho tak maximálne na nejakých starých hracích kartách, prípadne ako obrázky na nástennom kalendári SKN spred niekoľkých rokov.
A! Tam vzadu sa jedna pani pýta… Áno, William Moon bol takisto nevidiaci. V štyroch rokoch oslepol na jedno oko, v roku 1839 stratil zrak úplne.
Ach jaj! Toľko slov a pri tom by stačili tri: C je správne.
- Ako sa pred vznikom mechanického stroja Braillovo písmo zaznamenávalo?
Víťazom je, samozrejme, Pražská tabuľka – dve kovové alebo plastové dosky spojené pántmi, medzi ktoré sa vloží papier a bodkovadlom jednoducho vyjavíte, čo si o tom celom myslíte. Horná i spodná doska sú posiate braillovskými bunkami. Za čias jej najväčšej slávy sa vyrábali dokonca aj tabuľky na obojstranné písanie (šlo buď o medziriadkové, alebo medzibodové kúsky), ale to je už fakt slepecký stredovek. Prívlastok „pražská“ jej zabezpečil jednoduchý a pritom geniálny nápad bratov Čechov, ale to ste si domysleli aj bezo mňa. Spočiatku sa totiž používala len jedna doska, pod ňu sa upevnil papier a podeň nejaká tkanina, najčastejšie filc. Body sa však často prepichovali, neboli pravidelné a priam to kričalo po zmene.
- Je možné meniť veľkosť Braillovho písma?
Táto otázka bola zo záludného súdka, priznávam, ale nejaký rozstrel som potrebovala. Svätá pravda je, že konfigurácie bodov nie je možné deformovať, riadky zakrivovať a vzdialenosti medzi bodmi, stĺpcami, písmenami, slovami a riadkami meniť. V jednom texte teda nie je možné s Braillom čarovať, všetky tlačené texty, ako aj všetka elektronika pracuje so štandardnou a hlavne štandardizovanou veľkosťou, a to 6 milimetrov. Výnimočne však rôzne veľkosti písma ako celku existujú. Pohybujeme sa v rozmedzí od cca 5,5 (v Japonsku) po 7,2 milimetra (tzv. jumbo, ktoré je určené pre ľudí s horším hmatom). A úplne na okraj, keby ste chceli zamachrovať: Braillov bod nie je polguľa, ale rotačný paraboloid.
Čo vy na to ako takí?
V marci sme si pripomenuli Svetový týždeň glaukómu, v apríli Medzinárodný deň vodiacich psov. Tak sa pozrime, čo o nich viete. Vaše vedomosti očakávame do 31. mája v mailovej schránke duha@unss.sk alebo v rukách poštára smerujúceho do ÚNSS na Sekulskú 1, 842 50 Bratislava.
- Ktoré z tvrdení o zelenom zákale je pravdivé?
a) Rizikové faktory vzniku glaukómu sú vek nad 40 rokov, výskyt glaukómu v rodine, krátkozrakosť nad – 4 dioptrie, ďalekozrakosť, ochorenie ciev, migréna, poranenie oka, časté zápaly očí alebo priveľká láska k cigaretám a alkoholu.
b) Očný bulbus je pri pohmate tvrdý ako kameň, tekutiny z oka odtekajú len veľmi ťažko, rohovka je skalená, cievy na povrchu oka výrazne rozšírené a kľukaté. Dlhotrvajúci zvýšený vnútroočný tlak zapríčiní postupné prerušovanie vláken očného nervu,, ktorý postupne atrofuje a vysychá. Tieto chorobné zmeny sa prejavia zúžením zorného poľa.
c) Príznakmi zeleného zákalu sú opakované bolesti hlavy a „za očami“, pričastá únava očí, strata periférie zorného poľa, hmlisté či rozmazané videnie (najmä po prebudení) či videnie všetkých farieb dúhy okolo zdroja svetla.
- Aké podujatie je už tradičným vyvrcholením aktivít Svetového týždňa glaukómu v Banskobystrickom kraji? Prezradím vám, že prsty v tom má Slovenská glaukómová spoločnosť a Lions Club Banská Bystrica a jeho cieľom je aspoň trošku priblížiť širokej verejnosti život so zrakovým postihnutím – odvážlivci prejdú niekoľko desiatok metrov s klapkami na očiach. Teda prejdú alebo prebehnú, kto sa ako cíti.
3. Komu je parťákom
a) vodiaci pes
b) asistenčný pes
c) signálny pes?
- Aké kritériá na psov so špeciálnym výcvikom stanovuje súčasná slovenská legislatíva (stačia tri)?
5. Kam siahajú dejiny výcviku vodiacich psov?
a) Najstaršie vyobrazenia človeka s palicou a psom, ktorý ho vedie, môžeme nájsť na freskách, maľbách a rytinách a ich vznik sa datuje do obdobia okolo roku 80 po Kristovi.
- b) Veľký pokrok prinieslo 18. storočie a racionalizmus osvietencov, ktorí ako prví pristúpili k systematickému výcviku psov. Psy zvládli len jednoduché trasy, reagovali len na obmedzený počet povelov, preto podmienky na rasu neboli prísne a využívali sa prakticky všetky vtedy rozšírené plemená.
- c) Prvá tréningová metóda výcviku vodiacich psov sa objavuje v druhej polovici 19. storočia a jej autorom je riaditeľ Viedenského inštitútu pre nevidiacich Johann Wilhelm Klein. Nevidiaci nedával psovi žiadne pokyny, riadil sa pohybmi zvieraťa – to malo na obojku pripevnenú palicu, ktorej druhý koniec držal nevidiaci.
Dušana Blašková
