Vydajte sa v ústrety dobrodružstvu! Čaká vás cesta labyrintom, ktorému vládnu všetky živly našej planéty.
Labyront
Keď sa rozdávali talenty, šiel si dvakrát
A možno nešiel vôbec, možno ho nimi sudičky zahrnuli ešte v kolíske, keď ticho a voňavo spal. Ktohovie. Isté ale je, že tá, ktorá prisudzuje odvahu a obratnosť, na neho prinajmenšom jedným očkom žmurkla.
Smiem prosiť?
Od športu k umeniu, z prostredia plného mužskej energie k ženskej jemnosti, ladnosti a elegancii, od snov k skutočnosti. Tak vyzerá najnovšia cesta Henriety Farkašovej, ktorá sa z lyžiarok prezula rovno do lodičiek.
Do koča i do voza
Pozvánku sme vám poslali dostavníkom, ak pohoniči kdesi neprepriahajú, zrejme k vám už dorazili. Radi by sme vás totiž uniesli do časov dávno minulých. Nech sa páči, páni do elegantných Mylordov napravo,
Cirkus naslepo
Keď sa najbližšie vyberiete do stovežatej, pospytujte sa domácich, ako sa dostať na Vlastislavovu. Tam sa poriadne porozhliadnite, ktorá z budov by mohla byť murovaným šapitó, a započúvajte sa do spleti
Šaty robia človeka
Štyri sekundy. Toľko vraj trvá, kým sa náš prvý dojem sformuje do úsudku. Podvedome vnímame osobitú auru, ktorá človeka obklopuje, jeho postavu, spôsob chôdze, reč tela,
Kde sa vzali okuliare?
Zmienky o pokusoch pomôcť prírode ľudským umom nachádzame už v staroveku. Mudrci, šamani i ránhojiči toho o zdraví, zvlášť o stave, fungovaní a chorobách očí veľa nevedeli, ale spôsoby, ako zlepšiť zrak,
Ako Luskáčik rozlúskol jeden problém
Rozprávkový balet o dievčatku, ktoré sa zaľúbi do Luskáčika, sa v čase Vianoc uvádza azda v každom divadle sveta. Príbeh ponúkol čitateľom E. T. A. Hoffman už v 18. storočí, ale hlavný choreograf imperátorských divadiel
Pred naším Braillom
Dejiny písma pre nevidiacich sú naozaj bohaté a siahajú do dávnych-pradávnych čias. Spočiatku vznikali pre potreby jednotlivcov, neskôr pre ústavy či školy, kde sa nevidiaci vzdelávali kolektívne a predovšetkým systematicky.
Keď si svet otvoríte husľovým kľúčom
Nemecký básnik, novinár, esejista a literárny kritik Heinrich Heine svojho času povedal, že hovoriť o hudbe je ako tancovať o architektúre. Mal svätú pravdu. Nehodlám sa tu s velikánom priečiť,