Sociálny časopis pre nevidiacich a slabozrakých občanov
Ale nie len ony. Sivé, hnedé, modré i zelené, všetky potrebujú oddych. Dostatočne dlhý, dostatočne kvalitný. Viete, čo sa deje s našimi očami, kým my spíme? A že prebdené noci sa podpíšu nielen pod naše vnímanie, náladu či vzhľad, ale môžu poškodiť aj naše oči? Čo robiť, aby si oči po celom dni odpočinuli a mohli nám slúžiť aj naďalej?
Píše sa 16. storočie a Jean Nicot sa počas svojho pobytu v Portugalsku vďaka priateľovi botanikovi oboznamuje s liečivými účinkami niektorých exotických rastlín. V zbierke ho uchváti najmä tabak, začína ho šnupať, skúmať a popisovať jeho pozitívny vplyv na zdravie. Po ročnom bádaní ho prináša na francúzsky kráľovský dvor, a keďže ho sama Katarína Medicejská užíva pri migrénach, stáva sa módnym hitom a šíri sa po krajine pod názvom „kráľovnina rastlina”. Od roku 1586 sa v odbornej literatúre objavuje ako Nicotiana, jej hlavná účinná látka, izolovaná v roku 1828, dostáva pomenovanie nikotín. Rôznorodosť produktov narastá, výskumy sa prehlbujú a čoraz častejšie sa spomínajú účinky nie terapeutické, ale škodlivé.
Predstavte si, že je to presne 160 rokov, čo sa ostrosť zraku do diaľky vyšetruje pomocou Snellenovej tabuľky. Presne tak, to je ono „prosím, zakryte si najprv jedno, potom druhé oko a povedzte mi, čo v jednotlivých riadkoch vidíte“.
Vzniku plagátu, bez ktorého sa dodnes žiadna očná ani pediatrická ambulancia nezaobíde, predchádzal narastajúci dopyt po bystrozrakých robotníkoch a inžinieroch priemyselnej revolúcie a všetko komplikujúca kreativita očných lekárov – každý totiž používal iný graf, iný text na čítanie, každý to skúšal z inej vzdialenosti a pri inom osvetlení. Nebolo preto ničím výnimočným, ak si ten istý pacient u jedného očného vypočul, že jeho zrak je priam ukážkový, a druhý mu odporučil dioptrické okuliare.
Aj vám sa zdá, že kam oko dovidí, ucho dopočuje a ruka dočiahne, tam má všetko vlastnú hlavu, čo horšie vlastný rozum? Už je v podstate jedno, či tu tepe krv v žilách, alebo kope elektrina v obvodoch. Priznám sa, že niekedy sa chytím a šrotuje mi to v rovnakých algoritmoch, sú ale chvíle, keď sa na mňa nejaké koliesko v celom tom mojom biomechanizme zlomyseľne zazubí a prirodzenú inteligenciu jednoducho prekoná inteligencia umelá.
Kontaktné šošovky s farebnými filtrami nie sú v našich končinách ničím nezvyčajným. Najčastejšie sa vkladajú do nedominantného oka, aby si mozog mohol informácie prijímané z pravej i ľavej strany poskladať a rozlíšiť tak odtiene, ktoré mu včaššie splývali.
Vizuálne vnímanie sa vyvíja po celý život, od narodenia až po starobu. Vek ho neohraničuje, pretože vidieť znamená skĺbiť fyziológiu s fyzikou a čerpať zo skúseností, ktoré si každý z nás archivuje v mozgu.
Častými námetmi našich spoločných predpandemických rozhovorov bývala téma zrakové postihnutie. Otázok padalo neúrekom, odborné odpovede však chýbali. Čadčianski ZO-čkári neraz spoločne rozoberali progres a prognózu vlastného stavu, hľadali príčiny, prečo práve u nich došlo k negatívnemu vývoju, a snažili sa nájsť možnosti, ktoré by prípadne viedli k jeho zlepšeniu. Náš výbor dal preto hlavy dokopy a zapojil sa do 1. kola grantovej výzvy ÚNSS podaním projektu pod názvom Na slovíčko…
Oči čierne, mačacie či chlpaté, oči, ktoré plačú krv. Znie to možno ako lacná senzácia, ale takéto zvláštne očné diagnózy skutočne existujú.
Pôsobenie svetla na ľudský organizmus sa skúma už niekoľko rokov. Je všeobecne známe, že svetlo ako celé spektrum môže medicíne pomáhať pri rôznych terapiách fyzických i psychických problémov. Ale vedeli ste, že keď sa zo spektra oddelia časti určitej vlnovej dĺžky, môžete priestor vnímať jasnejšie a zreteľnejšie, kontrasty sa zvýraznia, detaily „vystúpia z anonymity“ a oči sa vám tak rýchlo neunavia? Nie, nejde o zázračný liek, ani o riešenie pre každého. Len o jednu z možností, ako sa na svet pozrieť inak než doteraz.
V ozdobných rukopisoch starovekých rímskych a egyptských kňazov z 5. storočia pred naším letopočtom, v kapitolách o mumifikácii a lekárstve možno rozlúštiť slová nafarbený íl, upevniť na látku a nosiť mimo očnej jamky. K zmienke o protézach, ktoré sa už do očnej jamky vkladali, sa ale treba prelistovať ešte mnohými storočiami. Prečítať si o výrobe zo zlata a pokrývaní farebnou glazúrou, o hrubých, nepohodlných a navyše veľmi krehkých sklenených náhradách, ktoré od neskorej renesancie ponúkali benátski sklári. Treba preletieť ponad Francúzsko z konca 18. storočia, uznanlivo prikývnuť pri pohľade na nové nemecké technológie z polovice toho devätnásteho. Až potom sa môžete zastaviť. Pri kapitole o výrobe očných protéz u nás.