Pridajte sa, miesta je dosť! Či už prídete po vode alebo po súši, čakáme vás na križovatke niekdajšej Jantárovej a Podunajskej cesty, pri kamennej Moravskej bráne. Prevedieme vás rozsiahlym hradným areálom, ktorého múry a majestátne bralo uchovávajú neuveriteľných 70 storočí.
V mysli spolu vzlietneme do elegantnej štíhlej vežičky s cimburím, ktorá je opradená legendou o nenaplnenej láske, zostúpime do krasových puklín, ktoré sú najjužnejšie a najnižšie situovanými jaskyňami na Slovensku. Pridajte sa k výprave na hrad Devín.
Ďalšia etapa archeologického výskumu, ktorý v lokalite hradu Devín nepretržite prebieha už viac ako 110 rokov, rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanských archeologických nálezov cella memoriae a obnova jej zelenej strechy, sanácia a rekonštrukcia hradných múrov a klenbového mosta, spájajúceho dolný a stredný hrad, vytvorenie oddychových zón s príjemne hravým dizajnom a nového informačno-navigačného systému (INS). To sú úspechy cezhraničného projektu s názvom Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý od roku 2021 realizovalo Múzeum mesta Bratislavy, správca hradu Devín. Tieňovým koordinátorom všetkých aktivít bola inklúzia. Prizvala do spolupráce Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania – CEDA (Centre of Design for All), ktoré je súčasťou Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity a ktoré vypracovalo audit prístupnosti INS, vyvíjať jednotlivé jeho prvky tak, aby ich mohli plne využívať aj nevidiaci a slabozrakí návštevníci, pomohli priebežné konzultácie s ÚNSS.
„Jednoduché nie je prostoduché. Jednoduché je geniálne.“
(Warren Buffet)
Prvou výzvou pri tvorbe informačno-navigačného systému bolo nájsť formu, ktorá by prostredie vizuálne nenarúšala a čo najprirodzenejšie doň zapadla, druhou množstvo informácií, ktoré by sa na paneloch malo objaviť, treťou ako ich hierarchizovať, štvrtou či využívať farebné odlíšenie, pri piatej ich už všetci prestali počítať. Takmer dva roky trvajúce diskusie a práca vyústili do vzniku dvadsiatich šiestich informačných totemov, mnohých navigačných panelov, rôznych smerovníkov, menších cedúľ, áčok a magnetiek, ktoré možno flexibilne meniť v závislosti od aktuálne prebiehajúcej expozície či podujatia. Za návrhom nového INS stojí MAPA Architekti a Hungry Studio.
„V informačno-navigačnom systéme sme využili dva komunikačné nástroje, a to text a grafiku,“ vracia sa k procesu tvorby Marcela Kvetková. „Informácie na paneloch sú v troch jazykových mutáciách (okrem slovenčiny aj v angličtine a nemčine), čo na jednej strane zavedie celé stáročia späť oveľa širšie spektrum návštevníkov, zároveň to však prináša viacero úskalí. Ako také množstvo slov usporiadať prehľadne? Akú veľkosť písma zvoliť, aby bolo stále čitateľné? Svoj čas si vyžiadalo aj hľadanie kompromisu v tom, akým jazykom chceme s návštevníkmi komunikovať. Základom je, aby sme boli zrozumiteľní, tam, kde je to čo i len trochu možné, sa vyhýbať príliš odborným termínom, abstraktný jazyk ale takisto môže návštevníkom dôležité fakty „zatajiť“. A hoci mal z nás chvíľami grafik hlavu v smútku, bojovali sme aj za to, aby sme sa vyjadrovali rodovo vyváženým jazykom, čo si, pochopiteľne, vyžadovalo vyčleniť textu väčší priestor. O výkričníkoch nemohlo byť ani reči, dokonca ani v častiach, kde upozorňujeme na určité pravidlá, ktoré v areáli hradu Devín platia, na vhodné a nevhodné správanie, rovnako ako vo výstrahách pred možným nebezpečenstvom. Neustále sme sa chceli vyjadrovať prívetivým, úctivým a civilným jazykom. Slovom, žiadne direktívy, skôr usmernenia,“ vysvetľuje Marcela Kvetková. „Piktogramy takisto prešli istým vývojom. V snahe sprístupniť obrazovú komunikáciu na paneloch aj deťom, ľuďom s mentálnym postihnutím či návštevníkom, pochádzajúcim z iného kultúrneho kontextu, sme historický bicykel a fajku vymenili za ich modernejšie ekvivalenty. Určitú vizuálnu hodnotu by to určite prinieslo, ale ak ako kultúrna inštitúcia chceme otvoriť brány naozaj všetkým, musíme rešpektovať pravidlo, že piktogram by mal byť čo najjednoduchší a znázorňovať, povedzme, podobu v súčasnosti najpoužívanejšieho bicykla, keďže fajky sú dnes skôr raritou, cigarety a pod.“
Informačné panely vyrástli v tráve, v tesnej blízkosti chodníkov. S múzejníkmi momentálne diskutujeme o tom, akým spôsobom na ich prítomnosť upozorniť zvlášť nevidiacich návštevníkov – minúť ich bez povšimnutia sa totiž rozhodne neoplatí. Na každom z nich sa skvie popis v Braillovom písme (podobne ako na zábradliach v hradnom areáli)a reliéfne ohraničený QR kód, vďaka ktorému sa dostanete na stránku www.hraddevin.mmb.sk, kde sú okrem zaujímavých reálií hradu, jeho histórie a okolia publikované aj praktické informácie.
„Majúc na pamäti potreby nevidiacich a slabozrakých návštevníkov, pripravili sme v rámci projektu audiosprievodcu. Milovníci a milovníčky histórie majú možnosť stiahnuť si ho ešte pred návštevou Devína, alebo si ho môžu do mobilu naskenovať pri vstupe do areálu. Popri základných informáciách o pamiatkach, ich jedinečnosti a význame, o vzácnej faune a flóre sme sa sústredili aj na to, aby sme im pomohli vytvoriť si čo najvernejšiu vizuálnu predstavu,“ pokračuje Marcela Kvetková. „Slovným popisom, pravdaže, ale spolu s Daliborom Kocianom, známejším pod umeleckým menom Stroon, sme nahrávky obohatili aj o zvuky, ktoré niektorým stanovištiam vdýchnu tú správnu atmosféru. Rozprávaniu o archeologických náleziskách napr. predchádza zvuk preosievania zeminy, príbeh o dobytí hradu sprevádzajú zvuky boja, dupotu nôh a napokon paľby z diel, časti o studni a jaskyniach v hradnom brale sa ozývajú. Veľa sme ale pracovali aj s motívom Dunaja a Moravy. Niektoré QR kódy obsahujú šumenie vĺn, na vybraných miestach však návštevníkov nabádame, aby sa do zvukov okolia započúvali naozaj pozorne, pretože to, ako znie tok rieky, ako voda láska kamene a breh možno vnímať aj naživo.“
Devín pod rukami
Architektonické i prírodné bohatstvo môžete objavovať aj vďaka publikácii, ktorú vytvorilo Múzeum mesta Bratislavy v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Obsahuje prepis informácií z informačných panelov v Braillovom písme a zväčšenej latinke, dokonca vám to najpútavejšie priblíži aj prostredníctvom reliéfnych obrázkov. Vyzdvihnúť si ho môžete pred vstupom do areálu. To však stále nie je všetko! Hradní páni a hradné panie chystajú ešte dve prekvapenia. Jedným bude reliéfna mapa, ktorá bude umiestnená pred Moravskou bránou (teda pred vstupom do hradného areálu). Druhým je veľký bronzový model, ktorý vám priblíži, ako hradný areál vyzeral v 17. storočí. Aké argumenty padali za a aké proti ohraničeniu mapy, aký osud postretol reliéfnu latinku, šípky a zeleň, ale aj o tom, prečo som si voskový model areálu chcela z výrobnej haly potajomky odniesť domov, vám porozprávam v niektorom z najbližších čísel dvojmesačníka Dúha. Predpokladá sa, že model hradu bude osadený na jar 2024, ešte pred otvorením turistickej sezóny.
Devín však má čo ponúknuť, aj keby ste sa do Bratislavy vybrali skôr. Ak by vás z hradného kopca sfúklo, odporúčam prezrieť si ostatné pamiatky, nad ktorými drží Múzeum mesta Bratislavy (mimochodom najstaršie nepretržite pôsobiace múzeum na Slovensku) ochrannú ruku. Skutočne mimoriadne bohatý zbierkový fond tvoria historické, archeologické, umeleckohistorické a etnografické artefakty, ktoré dokumentujú históriu mesta Bratislavy, fungovanie a rozvoj remesiel, priemyslu, vinohradníctva, správu mesta či podoby jeho kultúrneho a spoločenského života. Okrem tematických stálych expozícií v Starej radnici v jadre mesta, Michalskej veže, Lekárne U Červeného raka, spravuje múzeum aj expozíciu Antickej Gerulaty v Rusovciach a hodnotný súbor literárnych zbierok, ktoré tvoria pozostalosť Janka Jesenského. Všetky lákadlá nájdete na internetovej stránke www.hraddevin.mmb.sk alebo na www.mmb.sk.
Projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, ktorý realizovalo Múzeum mesta Bratislavy a obec Marchegg, bol spolufinancovaný z programu spolupráce Interreg Slovenská republika – Rakúsko.
Dušana Blašková
