Myšlienka, že dávať je viac ako brať sprevádza ľudstvo už od čias biblických. V rôznych obmenách a parafrázach bola vyslovená a napísaná nespočetne veľakrát. Poznatky sociológov o tom, že 2 až 3 percentá ľudskej populácie sú odkázané na pomoc iných, sú o čosi mladšie, rovnako ako percentuálne vyčíslenie tých, ktorí sú vnútorne nastavení slabším jedincom pomáhať a ktorí to vnímajú ako svoje životné poslanie. Snahu pomáhať druhým má však v sebe viac či menej zakorenenú oveľa viac ľudí, hoci, pravda, nie všetci, čo to deklarujú, to aj praktizujú.
I keď medzi nevidiacimi nejde o masovú záležitosť, je tu a bola aj v minulosti. V čase svojej mladosti som so skupinkou troch kamarátov s ťažkým zrakovým postihnutím absolvoval niekoľko odberov krvi, podobnú skupinku priateľov mal aj môj nevidiaci pražský spolužiak. Výrazný počin v tejto súvislosti vykonal aj Josef Konečný z Brna (rozhovor s ním sme uverejnili v 3. čísle Dúhy), ktorý na svojej webovej stránke spracoval desatoro pre nevidiacich darcov krvi. Radosť so zámeru uverejniť desatoro v slovenčine ma prešla hneď, ako som si ho prečítal – je šité na nemocnicu v Brne Bohuniciach, a teda pre nás ťažko použiteľné. Pri orientácii v problematike mi nepomohli ani vlastné skúsenosti, mnohé veci sa totiž už robia inak ako pred 40 rokmi. Začal som teda hľadať darcov medzi slovenskými nevidiacimi.
Nevidiaci darcovia krvi tvoria kategóriu ľudí, ktorú si len tak nevyygooglite, ale slovo dalo slovo a v rámci republiky sa mi podarilo nájsť ôsmich (určite nie všetkých) a siedmi statoční sa so mnou podelili o svoje skúsenosti, aby motivovali a pomohli váhavcom. Pri kladení otázok som sa nechal viesť uvedeným desatorom J. Konečného, ale slovenské na tomto mieste nevznikne už len kvôli odlišnostiam prostredia transfúznych staníc (ďalej len TS), ktoré naši darcovia navštevujú. Niekoľko užitočných rád však prinesie, veď naši siedmi darcovia sa spoločne môžu pochváliť až 279 odbermi. Bolo by efektné tento počet prerátať na litre životodarnej tekutiny, niektorí z nich sa však zameriavajú na darcovstvo krvných doštičiek, kde je objem odberu asi tretinový. Skúsenosti našich darcov sú z TS V Banskej Bystrici, Ružomberku (Okrem TS je v tu zahrnuté odberové miesto i na Katolíckej univerzite), Liptovskom Mikuláši, Martine, Čadci a na bratislavských Kramároch.
Na transfúznu stanicu s bielou palicou
S výnimkou jedného navštevujú naši respondenti transfúzne stanice so sprievodcom, čo odporúča aj Konečného desatoro. Môžu vám pomôcť s uschovaním osobných vecí (skrinky na niektorých TS nájdete, inde nie), býva tam však k dispozícii služba (na univerzite to robia dobrovoľníci), ktorá je k dispozícii každému, teda i nevidiacemu darcovi. Pomoc sprievodcov/asistentov možno využiť aj pri vypisovaní povinného dotazníka, ale viete si s tým poradiť aj sami – dvaja z našej vzorky si dotazník vyzdvihnú nejaký ten deň pred odberom a vyplnia si ho vopred. České desatoro odporúča uviesť doň zrakové postihnutie (kvôli prístupu personálu), zo spovedaných darcov to však nerobí nikto. Zaujímal som sa aj o to., ako z hľadiska orientácie predbieha kontrolné vyšetrenie pred odberom. Takže sprievodca zvyčajne zavedie nevidiaceho do dverí ordinácie, kde si ho už prevezme sestrička. „Vždy som so sprievodcom, hoci to prostredie je jednoduché. V našej transfúzke by sa to dalo hravo zvládnuť aj bez sprievodcu,“ povedal mi Peter.
Zdravotnícky personál asistuje aj pri umývaní predlaktia. „Sestričky sú na mňa zvyknuté,“ konkretizuje Peter, „teda sprievodcu nechávam na chodbe. Pamätám si umiestnenie umývadla, mydla, utierok, ešte nikdy som to ale nemusel názorne demonštrovať. Vždy ochotne pomôžu.“
Keď je všetko v poriadku, čas pred samotným odberom krvi trávi darca v čakárni a čaká (ako už to v čakárňach býva) na zavolanie. „Prechod do sály prebieha plynulo,“ opisuje Michal. „Keď tam prídeme, sestrička sa opýta, z ktorej ruky chcem odber absolvovať. Volím zväčša tú, z ktorej mi nebrali vzorku. Potom už len prípadne počkáme, kým sa uvoľní ležadlo s príslušnou rukou.“ Striedanie rúk potvrdzuje aj Tomáš, Stanislav dodáva, že po niekoľkých odberoch sa tam stal „známou firmou“, takže veľa slov už nebolo treba.
Čas vyhradený na minimalizáciu rizika nevoľnosti sa u spovedaných darcov rôzni: niektorí uviedli 2 až 3 minúty, maximálne však 10. „Nečakám,“ hovorí športovo disponovaný Peter, „vlastne ani nejem, odchádzam okamžite po bezpečnom upchatí diery v žile.“
Transfúzne stanice dbajú aj na doplnenie energie darcov. Pred odberom je to zväčša čaj a keksík, po odbere je ponuka širšia, primárne sú tekutiny, čaj, káva, minerálka, niekde dokonca i čokoláda a k tomu bageta, často s pozornou obsluhou. Tam, kde je samoobslužný režim a asistent je vzdialený, pomôžu ochotní ľudia – darcovia sú už takí.
Odmena za darcovstvo nie je pre čestného darcu motiváciou, ide skôr o symbolické poďakovanie. Prakticky všade sú to stravné lístky, niekde pridajú čokoládu a ovocie. Michal a Peter pridali dve zaujímavosti: „V deň odberu môžeme v Bratislave na Námestí SNP navštíviť reštauráciu Flagship. Jej majiteľ Alojz Hlina dáva darcom krvi zadarmo obed a dva decilitre červeného vína – na krvinky.“
Ale stať sa môže naozaj všeličo. „Zažil som už aj tašku mäsových produktov. Pritrafil som sa totiž na odber, ktorý zhodou okolností organizovalo nejaké občianske združenie, a hoci som sa tváril, že som tu náhodou a táto odmena mi neprislúcha,…,“ spomína s úsmevom jeden z respondentov.
Nezanedbateľným obohatením darcu sú však aj zdravotné benefity. Darcovstvo krvi prispieva k regenerácii organizmu a je tréningom na situácie, kedy pri nejakej nehode dôjde k strate krvi.
A na záver Tomášove slová: „V aktuálnej Covidovej situácii by mohlo potencionálnych darcov zaujímať, že ak sa chcú dať zaočkovať a zároveň darovať krv, musia myslieť na to, že krv nie je možné darovať 3 týždne pred a týždeň po očkovaní.“
Vašich 450 ml
Je to veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok a ušľachtilý čin. Ako prebieha samotné darovanie krvi, je transparentne opísané na portáli Národnej transfúznej služby, z ktorého som pre vás vybral niekoľko základných informácií.
Interval darovania je pre mužov každé 3 mesiace, pre ženy každé 4. Celý proces darovania krvi (od registrácie až po odchod domov) trvá približne hodinu a samotný odber len 5 – 15 minút. Na odbernom mieste necháte 450 ml krvi (takýto objem je pre darcu neškodný). Vašou krvou sa naplní odberový vak s protizrážavým činidlom a potom sa spracuje (rozdelí) na jednotlivé zložky: červené krvinky (prenášače kyslíka) zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch; plazma (tekutá zložka krvi) je určená pre pacientov trpiacich poruchami zrážania krvi; krvné doštičky zastavujú krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach, často sa podávajú pacientom, liečiacim sa na nádorové ochorenia a pacientom po transplantácii.
Cieľom predodberového vyšetrenia je určiť zdravotnú spôsobilosť k darcovstvu. Ak je všetko v poriadku, môžete v odberovom boxe pristúpiť k odberovému lôžku, kde vám zdravotná sestra vydezinfikuje oblasť lakťovej jamky a doberie krv z lakťovej žily. Na začiatku odberu pocítite malé bodnutie, ale to trvá iba pár sekúnd, potom nie je dôvod obávať sa žiadnej bolesti. Po odbere sa odporúča zostať ležať na odberovom lôžku aspoň 15 minút. Počas tejto doby sa krv rovnomerne rozdelí (redistribuuje) a vaše telo sa prispôsobuje poklesu objemu krvi.
Ober krvných doštičiek pomocou aferetického prístroja trvá približne 1 hodinu (podľa obsahu krvných doštičiek v krvi). Ich hodnota – množstvo musí byť vyššie ako pri odbere celej krvi. Odoberajú sa len krvné doštičky a malé množstvo plazmy (cca 140 ml). Prístroj opakovane odoberie malé množstvo krvi, oddelí z nej krvné doštičky a ostatné zložky krvi vráti späť darcovi. Po odbere krvných doštičiek klesne ich počet v krvi asi o 20 percent, ale hodnoty sú po odbere stále v rámci normy. Odobraté množstvo krvných doštičiek sa obnoví do 5 dní.
Realitou života je, že zdraví nikdy všetci nebudeme, aj keď si to pri každej príležitosti vzájomne želáme a želať budeme. Pevné zdravie prajeme aj našim darcom: Richardovi Gecíkovi, Michalovi Hercegovi, Pavlovi Kérimu, Tomášovi Kollárovi, Stanislavovi Kupkovi, Petrovi Leckému a Ondrejovi Rosíkovi. Ďakujem im za cenné skúsenosti, ale najmä za ich ušľachtilé činy. Nech ešte dlho môžu pomáhať tým, ktorí to potrebujú!
Josef Zbranek
