Začiatkom septembra minulého roku predložila Európska komisia (EK) návrh smernice, ktorou sa upravujú podmienky zavedenia európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím (ZP) a európskeho parkovacieho preukazu. Rada Európy prijala príslušné stanovisko v novembri, Európsky parlament (EP) v januári. Už začiatkom februára, teda v rekordne krátkom čase, bolo ukončené rokovanie trialógu (EK, EP a Rady Európy) a EP bol na schválenie predložený finálny návrh smernice. Na celom legislatívnom procese sa svojimi stanoviskami a pripomienkami intenzívne zúčastňovalo Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF), ktorého členom je aj Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP). Na transpozíciu tejto smernice majú krajiny EÚ 30 mesiacov, počas ktorých ju musia zapracovať do národnej legislatívy, počas ďalších dvanástich musí táto nadobudnúť účinnosť a preukazy sa musia zaviesť do praxe.
V zakladajúcich zmluvách EÚ, Charte základných práv EÚ, Európskom pilieri sociálnych práv, v Dohovore OSN o právach osôb so ZP, ktorého zmluvnými stranami sú všetky členské štáty dvadsať sedmičky – v týchto, ale aj v ďalších dokumentoch je stanovené, že každý občan Európskej únie má právo na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí, pokiaľ ide o prístup k verejne dostupným tovarom a službám. Prijatá smernica stanovuje, že človeka, ktorému jeho členská krajina EÚ na základe domácich predpisov vydala európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz, budú ostatné štáty únie uznávať za osobu so zdravotným postihnutím a budú mu priznávať nárok na osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, ktoré ľuďom so ZP ponúkajú tamojšie verejné orgány, ako aj súkromné subjekty, t. j. platené služby (napr. upravené tarify cestovných lístkov, príp. bezplatné cestovanie, vyhradené miesto na sedenie, služby osobnej prepravy, vyhradené parkovacie miesta, zľavy v cene vstupeniek do spoločenských, kultúrnych, športových či iných inštitúcií, úpravy cien za využívanie služieb atď.). Týkať sa to bude krátkodobých pobytov (do troch mesiacov) a mobility študentov (napr. prostredníctvom programu Erasmus). Smernica však pripúšťa aj výnimky z poskytovania benefitov, o ktorých budú prebiehať ďalšie rokovania a budú upravované aj národnými predpismi.
Dokladom o uznanom postavení osoby so ZP a o nároku na osobitné podmienky alebo preferenčné zaobchádzanie, aké prináleží občanom v konkrétnej krajine EÚ, bude európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím. Tento bude doplnkom, nie náhradou národného preukazu, pretože nie vo všetkých krajinách EÚ sú ľuďom so ZP takéto preukazy vydávané. Naopak, európsky parkovací preukaz vnútroštátne parkovacie karty pre osoby so ZP nahradí.
O oba európske preukazy bude potrebné požiadať príslušné národné orgány, pre slovenských občanov to bude s najväčšou pravdepodobnosťou ÚPSVaR. Nárok na nich budú mať ľudia, ktorí sú v krajine svojho trvalého pobytu oficiálne uznaní za osoby so zdravotným postihnutím. U nás to budú držitelia preukazov ŤZP a ŤZP so sprievodcom. Prvé vydanie bude zadarmo, pri vyhotovovaní nového po jeho poškodení či strate bude ich vydanie spoplatnené. Návrh implementovať informácie o ZP do občianskeho preukazu sa na pôde EÚ z rôznych dôvodov nestretol s pochopením, preto budú oba v papierovej i digitálnej podobe. O tom, ako presne budú vyzerať, zatiaľ informácie nemáme, o ich vzhľade sa bude rokovať v najbližšom období. Európsky preukaz osoby so ZP bude žiadateľovi vydaný do šesťdesiatich dní, maximálna lehota dodania európskeho parkovacieho preukazu bude 90 dní. V Bruseli sa podarilo vyrokovať aj to, že človek, ktorý má v krajine trvalého pobytu nárok na sprievodcu, bude si ho môcť uplatňovať aj v ostatných členských štátoch. Písmeno A na preukaze (assistant) bude potvrdením, že jeho držiteľ je oprávnený využívať danú službu so sprievodcom, na ktorého sa budú vzťahovať rovnaké benefity, aké platia pre sprievodcov osoby so ZP v danej krajine.
Aké sú ďalšie kroky?
O smernici by sa v EP malo hlasovať koncom apríla. Spomínaná 30-mesačná transpozičná lehota začne plynúť až po zverejnení schválenej smernice v oficiálnom vestníku EÚ. Ďalší rok bude potrebný na nadobudnutie účinnosti národných predpisov, najmä na prípravu zavedenia preukazov do praxe.
Dlho sa hovorí o potrebe jednotnej definície osoby so ZP, ktorá by bola záväzná pre celú EÚ, a o potrebe zosúladiť systém sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti je však riešenie týchto dvoch otázok v nedohľadne, pretože táto oblasť je výlučne v kompetencii jednotlivých štátov. Smernica ju nerieši, keď ale bude EK preskúmavať jej uplatňovanie, mala by sa zamerať aj na ostávajúce prekážky voľného pohybu osôb so ZP a navrhnúť ďalší postup. Hovoríme o priznávaní dávok a finančnej podpory ľuďom, ktorí sa za štúdiom alebo prácou presťahujú do iného členského štátu.
V nastávajúcom období vznikne internetová stránka, na ktorej budú sústredené všetky informácie a z ktorej sa bude možné preklikať na národné webové sídla, príp. stránky organizácií verejného i súkromného sektora. Hlavná stránka bude preložená do všetkých jazykov používaných v EÚ (vrátane posunkových) a bude prístupná aj pre ľudí so zrakovým postihnutím. Otázkou nateraz ostáva, ako zabezpečiť priebežné zhromažďovanie a aktualizovanie informácií. Zatiaľ však nie je zrejmé ani to, ako nastaviť sankcie v prípade, že niektorý členský štát neposkytne držiteľovi niektorého zo zmieňovaných európskych preukazov to, na čo má nárok. V smernici sa hovorí, že sankcie by mali byť odradzujúce, ako ich nastaviť tak, aby boli vymožiteľné a zároveň odstrašujúce, bude ešte predmetom rokovaní. Pravdaže, povinnosťou všetkých krajín dvadsať sedmičky je zabezpečiť, aby boli národné reprezentatívne organizácie osôb so ZP prizývané ako konzultanti a aby boli začlenené do vývoja, vykonávania a hodnotenia zavedenia oboch európskych preukazov. Tento proces bude sprevádzať mohutná informačná kampaň – informovaní musia byť ľudia so ZP, rovnako ako všetky subjekty, počnúc ministerstvami, dopravcami, vzdelávacími, kultúrnymi, športovými a inými inštitúciami, cez poskytovateľov služieb až po pracovníkov ÚPSVaR-ov a príslušníkov policajného zboru i mestských polícií.
Dušana Blašková
