Hovorí sa, že Braille bol pre nevidiacich tým, kým bol pre vidiacich Gutenberg. Nasýtil hlad po knihách a uhasil smäd po informáciách. A hoci mu už ako každému nesmrteľníkovi život obrástli legendy, jedno mu odškriepiť nemožno – jeho vynález je vo svojej jednoduchosti geniálny. O to viac zaráža, že sa už viac než polstoročie špekuluje o tom, či je nám vôbec potrebný. Je snáď nutné obhajovať rovnakým spôsobom aj latinku? Počuli ste niekedy o tom, že by za svoje písmo bojovali vidiaci? Pri nich sa nepochybuje o tom, že sa musia naučiť čítať a písať, rodičia detí v inklúzii sa ale môžu rozhodnúť: brailliť, či nebrailliť? Kam sme sa to dopracovali?!
Nechcem sa ale hneď v úvodníku rozhorčiť, preto sa od paragrafov diskrétne vzdialim a pristúpim k veci. Určite viete, že kombináciou šiestich bodov možno vytvoriť 63 znakov, pričom písmen, ktoré poľahky identifikujete prakticky vo všetkých krajinách sveta, je 26, bezpečne rozoznáte aj niektoré interpunkčné znamienka a prefixy. Možno viete aj to, že vo väčšine krajín sa používa veľkosť Marburg Medium, aby sa však dodržala zásada, že sa jedno písmeno musí zmestiť pod bruško jedného prsta, na blízkom i ďalekom východe je braille oveľa menší, pre nás pomerne ťažko čitateľný. Vedeli ste ale, že…?
„Systém Braillovho písma je v podstate veľmi jednoduchý a krásne do seba zapadá. Mohol by však byť problém, keby ho nezostavil Francúz, ale, povedzme, Angličan,“ prezradil mi Rudolf Volejník zo SONS-u ČR. „Rozdeľme si základné bodové písmo do riadkov, každý s desiatkou znakov. Prvý riadok, čiže písmená od A po J, tvoria kombinácie bodov 1, 2, 4 a 5, teda pozícií horného štvorca. Druhá desiatka vzniká pridaním tretieho bodu, tretia vtedy, ak k prvému riadku dodáme bod tretí a šiesty. Tam však pre francúzštinu potrebujeme iba 5 písmen, a to U, V, X, Y a Z. Za ním už nasledujú písmená s diakritikou, počnúc francúzskym C s chvostíkom (v českej a slovenskej kodifikácii Ý). Ostáva nám štvrtý riadok, prvá desiatka so šiestym bodom, ale už len 9 písmen s diakritikou, ktoré francúzsky jazyk má. Inými slovami, znak tvorený bodmi 2, 4, 5 a 6, ktorý sa podľa tohto systému v tabuľke objavil, nemal Louis Braille čomu priradiť. Čo s tým? Jednoducho si spomenul na susedov, dopísal do prehľadu anglické W a ukázal im, kde je ich miesto,“ dodáva s úsmevom Rudolf Volejník.
Čo by sa teda bolo stalo, keby abecedu vymýšľal Angličan? Celé by sa to poposúvalo: po V by nasledovalo W, ktoré by sa písalo ako dnešné X, X-ku by sa ušla kombinácia dnešného Y, Y by dopadlo ako dnešné Z a Z ako to francúzske c s chvostíkom. A to by bol chaos! Veľké šťastie, že nám abecedu zostavil Francúz!
Milí čitatelia, prajem vám, aby ste sa v roku 2024 v žiadnom chaose neocitli, aby vám všetko do seba pekne zapadalo a aby ste svoje dobré nápady dotiahli do úspešného konca. Lebo evidentne nikdy nie je… vlastne nikdy nie je priskoro 😉 Louis Braille mal len zo 15 rokov! Až mám chuť zaliezť kdesi pod stôl, keď si spomeniem, čo v jeho veku chodilo po rozume mne. Nič! Verte si a meňte svet! Začnite tým okolo seba a potom sa uvidí!
Dušana Blašková
