Keď sa les pri Tomášovskom dome otriasol zo všetkých našich letných huncútstiev, opäť doň potichu vkĺzli tajomné duchy a dušky, primihotali svetlonosy, aby si konečne trošku pomátožili. Tetka Brenčíčka vraví, že k nám sa neodvážia, že čisté svedomie detí im je protivné, stará mama ale radšej celý dom vždy poriadne premodlí. Vie ona svoje!
Vilko a Rudko sa ale ničoho neboja. Vystatujú sa, že raz stretli chlapca s vlasmi ako žúžoľ, čo im pred očami rástol a rástol, až bol toľký, že oblaky z neba stiahol, v dlaniach pohnietil a guľoval sa s nimi až do noci. Stará mama z nich vtedy vyžmýkala dobré dve vedrá. A keď spomedzi ich kýchania a prskania povyťahovala príbeh o tom, že vyhrali vďaka Meluzíne, čo im so svojimi štyrmi synmi prišla na pomoc až z šírych východoeurópskych stepí, láskavo sa usmiala. Meluzínu ona dobre pozná, nejednu zimu spolu prečkali, nejednu novinku, dolu komínom do izbice spustenú, si od nej vypočula.
Malá Dorotka len doširoka oči otvára, slovka neprerečie a za dedinu sa neodváži, hoci sa starý otec dušuje, že Veternica by nikomu ani vlas na hlave neskrivila a že ju tej dobrotivej, prostovlasej pani v bielom rúchu predstaví. Dokonca aj jej synom, pretože tí takisto nemajú zlé úmysly: južný vietor predsa prináša teplo a vlahu, severný zimu, ale aj zdravie, západný dážď a východný čistý vzduch.
Napokon sa poddala. Jedno popoludnie si nás preto starý otec všetkých zavolal k sebe, a keď sme sa okolo neho poukladali, z najvrchnejšej poličky vytiahol Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy, Ivanom Branislavom Zochom napísaný a rokom 1873 datovaný a dal sa čítať nám o korčuľovaní. Jazero pod lesom už poriadne zamrzlo, načim nám vyvolať športové duchy, ktoré jediné tam strašia. Stará mama sa ošívala, ale nakoniec nám dovolila siahnuť na rodinné striebro. Korčule s mrožími klami, na akých kedysi jazdievali obyvatelia Sibíri, boli až štyridsiatky, tie s upravenými bambusovými prútmi, pôvodom z Číny, štyridsať dvojky, sme ani neskúšali, ale našli sme hádam spred Krista, také veľké kosti, čo sú zospodu obrúsené úplne dohladka, dierky sú na nich vyvŕtané, aby sa dali pripnúť k nohe, dokonca ešte aj jedna palica na odrážanie bola k tomu špagátom priviazaná.
Skrátim to. Prišla celá dedina. Susedovie Jakub sa v jednom momente odrazil, nabral výšku a dopadol do ukážkového podrepu, Hanka si pripravila niekoľko efektných slučiek vo vzduchu a ja… ja vám viem povedať len toľko, že lekná naozaj zimujú na dne jazera.
V mene celej redakcie vám prajem, aby ste sa v novom roku ponárali len do radostných vôd, aby ste ním prekráčali s odvahou a nedali sa zlákať žiadnymi mátohami.
Šťastné a veselé čítanie!
autorka
